
Článok sa zameriava na problematiku jednostranného započítania pohľadávok v slovenskom právnom prostredí. Analyzuje právny základ, podmienky, účtovné a daňové aspekty tohto inštitútu. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na danú problematiku pre podnikateľov a účtovníkov.
Započítanie pohľadávok predstavuje jednu z foriem úhrady pohľadávok a záväzkov, ktorá je upravená v Občianskom zákonníku (§ 580 - 581) a Obchodnom zákonníku (§ 358 - 364). Táto metóda umožňuje veriteľovi a dlžníkovi vzájomne si vyrovnať svoje záväzky bez nutnosti reálneho prevodu peňažných prostriedkov. Existujú dva základné spôsoby započítania: vzájomnou dohodou a jednostranným právnym úkonom.
Jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok je jednostranným právnym úkonom, ktorým veriteľ aj bez súhlasu dlžníka môže zrušiť (tzv. kompenzovať) vzájomné pohľadávky, ktoré voči sebe veriteľ a dlžník navzájom majú. Dôsledkom jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok je tak zánik započítaných pohľadávok v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. Inak povedané, uskutočnením jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok tieto pohľadávky zaniknú bez toho, aby si ich veriteľ a dlžník museli navzájom reálne plniť (avšak len vo výške, v ktorej sa kryjú).
Firma A, s.r.o., má pohľadávku voči firme B, s.r.o., vo výške 600 eur s DPH. Zároveň firma B, s.r.o., eviduje pohľadávku voči firme A, s.r.o., za právne služby vo výške 456 eur s DPH. Pohľadávka firmy B je splatná. Firma A môže uskutočniť jednostranný zápočet do výšky 456 eur. Zvyšných 144 eur (600 - 456) zostáva firme A pohľadávkou voči firme B.
Pre platné jednostranné započítanie pohľadávok musia byť splnené nasledovné podmienky:
Prečítajte si tiež: Jednostranné zvýšenie nájomného
Vzájomnosť pohľadávok: Pohľadávky musia existovať medzi rovnakými subjektmi, kde jedna strana je veriteľom a zároveň dlžníkom druhej strany. To znamená, že osoba uskutočňujúca jednostranný zápočet a osoba, ktorej je tento zápočet adresovaný, musia mať voči sebe navzájom pohľadávky.
Rovnaký druh plnenia: Všetky započítavané pohľadávky musia znieť na rovnaký druh plnenia, napríklad peňažnú pohľadávku je možné započítať len voči peňažnej pohľadávke.
Splatnosť pohľadávok: Proti splatnej pohľadávke je možné započítať len pohľadávku, ktorá je už tiež splatná.
Zákonné obmedzenia: Započítanie pohľadávok nesmie byť vylúčené zákonom. Občiansky zákonník výslovne určuje, ktoré pohľadávky nemožno započítať jednostranným zápočtom (§ 581 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka). Započítanie určitých druhov pohľadávok zároveň vylučujú aj niektoré osobitné právne predpisy (napr. započítanie pohľadávok na výživné pre maloleté deti je v zmysle § 97 ods.
V podvojnom účtovníctve sa vzájomné započítanie pohľadávok a záväzkov prejavuje nasledovne:
Prečítajte si tiež: Perspektívy jednostrannej nevypovedateľnosti
Započítanie pohľadávok má vplyv aj na daňové povinnosti. Zjednodušene, zápočet pohľadávok medzi platiteľmi dane nemá vplyv na vznik daňovej povinnosti ani na uplatnenie práva na odpočítanie dane. DPH už do zápočtu nevstupuje.
Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, účtovná jednotka účtuje majetok a záväzky, náklady a výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazuje ich v účtovnej závierke samostatne bez ich vzájomného započítania s výnimkou niektorých prípadov upravených účtovnými zásadami pre účtovné jednotky zriadené podľa osobitných predpisov. V praxi sa toto ustanovenie (zákaz kompenzácie) často mylne vykladá v tom zmysle, že nie je možné započítať pohľadávky a záväzky. V zmysle § 7 ods. 5 zákona o účtovníctve nemožno kompenzovať náklady a výnosy, výdavky a príjmy, pohľadávky a záväzky ako také.
Ak akciová spoločnosť prenajíma kancelárske priestory advokátovi, nemôže kompenzovať náklady na prenájom s príjmami za právne služby. To znamená, že ako akciová spoločnosť je povinná účtovať o výnosoch za prenájom kancelárskych priestorov, tak aj advokát má povinnosť účtovať o príjmoch za poskytované advokátske služby (hoci aj v paušálnej sume).
Zápočet pohľadávok je možný nielen medzi podnikateľom a jeho obchodnými partnermi, ale aj medzi podnikateľom a jeho zamestnancami. Napríklad, zamestnávateľ môže mať voči zamestnancovi záväzok na úhradu cestovných náhrad a súčasne voči tomu istému zamestnancovi pohľadávku za poskytnuté stravné lístky. Aj v tomto prípade môže dôjsť k započítaniu pohľadávok.
Firma A (platiteľ DPH) eviduje pohľadávku 18 000 € za predaný tovar a súčasne záväzok 12 000 € za prijatú službu voči firme B (platiteľovi dane). Firmy sa dohodli na vzájomnom započítaní pohľadávok v hodnote 12 000 € ku dňu 25. 10.
Prečítajte si tiež: Ako sa brániť proti nevýhodnej zmluve?
tags: #jednostranné #započítanie #pohľadávok #vzor #Slovensko