
Vzájomné započítanie pohľadávok a záväzkov predstavuje jednu z možností, ako môžu dvaja partneri ukončiť svoje vzájomné finančné vzťahy. Tento článok sa zameriava na jednostranné započítanie pohľadávok, jeho podmienky a dôsledky v slovenskom právnom prostredí.
Započítať možno pohľadávky medzi rôznymi subjektmi - fyzickými osobami, právnickými osobami, ako aj medzi fyzickou a právnickou osobou. Nezáleží na tom, či ide o podnikateľské subjekty, ktoré vedú podvojné alebo jednoduché účtovníctvo, alebo či uplatňujú paušálne výdavky. K započítaniu dochádza medzi obchodnými partnermi, ktorí majú voči sebe postavenie veriteľa a dlžníka zároveň. To znamená, že subjekt, ktorý si uplatňuje pohľadávku voči svojmu dlžníkovi (veriteľ), zároveň eviduje voči tomuto subjektu dlh (dlžník).
Všeobecná právna úprava započítania pohľadávok je obsiahnutá v ustanoveniach § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka. V zmysle týchto ustanovení, pohľadávky zaniknú započítaním, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky rovnakého druhu, ktoré sa vzájomne kryjú, a ak jeden z účastníkov prejaví vôľu smerujúcu k započítaniu voči druhému.
Započítanie pohľadávok je možné realizovať dvoma spôsobmi:
Pre platné jednostranné započítanie pohľadávok musia byť splnené nasledovné podmienky:
Prečítajte si tiež: Všetko o jednostrannom započítaní pohľadávok na Slovensku
§ 581 Občianskeho zákonníka vymedzuje okruh nezapočítateľných pohľadávok. Medzi ne patria:
Započítať možno aj pohľadávku, ktorá nie je splatná len preto, že veriteľ na žiadosť dlžníka odložil dobu splatnosti jeho záväzku bez toho, aby sa zmenil jeho obsah.
Započítanie je možné uskutočniť počas súdneho alebo rozhodcovského konania o pohľadávke veriteľa alebo aj mimo neho. Môže sa udiať pred tým, ako je na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, ale (s obmedzeniami účinkov vyhlásenia konkurzu) aj počas neho.
Z hľadiska daňového je započítanie zaujímavé najmä pri príslušenstve pohľadávky a zmluvnej pokute, ktorá do základu dane vstupuje až po zaplatení tak u veriteľa, ako i dlžníka.
Z hľadiska započítania je dôležitý fakt, že v účtovníctve platí zákaz kompenzácie a účtovná jednotka účtuje majetok a záväzky, náklady a výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazuje ich v účtovnej závierke samostatne bez ich vzájomného započítania (§ 7 ods. 5 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve).
Prečítajte si tiež: Jednostranné zvýšenie nájomného
Firma A poskytla služby firme B v sume 1 000 €. Od firmy B odobrala tovar za 500 €. V jednoduchom účtovníctve sa základ dane určuje ako rozdiel medzi príjmami a výdavkami. Keďže pri započítaní nedochádza k hotovostnému vyrovnaniu, je zápočet riešený v § 14 ods. 7 postupov účtovania v JÚ tak, že sa príjem a výdavok pri započítaní pohľadávky rieši cez závierkové účtovné operácie.
Dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok je osobitným druhom zmluvy, ktorou si veriteľ a dlžník započítavajú vzájomné pohľadávky, v dôsledku čoho tieto pohľadávky zaniknú v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. Inak povedané, predmetnou dohodou sa veriteľ a dlžník dohodnú na tom, že ich vzájomné pohľadávky zaniknú bez toho, aby si ich museli navzájom reálne plniť (avšak len vo výške, v ktorej sa kryjú).
Pre platné započítanie pohľadávok dohodou musia byť splnené nasledovné podmienky:
Dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok je potrebné odlišovať od jednostranného započítania vzájomných pohľadávok. Jednostranné započítanie nie je zmluvou, ale iba jednostranným adresovaným právnym úkonom, na ktorého platnosť a účinnosť sa nevyžaduje súhlas druhej strany. Jednostranným započítaním nie je možné započítať viaceré druhy vzájomných pohľadávok, ktorých započítanie je v prípade dohody o započítaní možné.
Podstatné náležitosti dohody o započítaní vzájomných pohľadávok:
Prečítajte si tiež: Perspektívy jednostrannej nevypovedateľnosti
V dohode o započítaní sa zmluvné strany môžu, prirodzene, dohodnúť aj na iných vedľajších dojednaniach ako sú napr.
tags: #jednostranné #započítanie #pohľadávok #podmienky