
Ústava Slovenskej republiky zakotvuje právo vlastniť majetok ako základné ľudské právo v článku 20. S vlastníctvom nehnuteľností úzko súvisí evidencia, ktorú vykonáva Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ÚGKK SR) prostredníctvom okresných úradov v katastri nehnuteľností. Tento článok sa zameriava na históriu evidencie nehnuteľností na Slovensku, súčasnú právnu úpravu a najdôležitejšie zmeny, ktoré prináša katastrálny zákon.
Na našom území sa evidencia pôdy odvíja od berných (daňových) rúl Márie Terézie, podľa ktorých bol v počiatkoch robený len súpis pozemkov a majetkov na daňové účely. Historicky sa evidencia nehnuteľností na Slovensku viaže na pozemkový kataster a pozemkové knihy, ktoré ríšsky zákonník č. 96 z roku 1871 prepojil a určil, že pozemkové hárky tvoria základ pre pozemkovú knihu. V pozemkovej knihe sa evidovali vlastnícke práva k nehnuteľnostiam a použitý bol intabulačný systém, podľa ktorého sa vlastníctvo nadobúdalo vkladom do pozemkovej knihy.
Tento konštitutívny princíp bol zrušený Občianskym zákonníkom č. 141/1950 Zb., tzv. stredným občianskym zákonníkom, ktorý síce zápis do pozemkovej knihy naďalej predpokladal, ale prestal sankcionovať nezapisovanie do nej neplatnosťou úkonov. Tým a tiež skutočnosťou, že došlo k zmene v dôsledku prechodu na socializmus, ktorý uprednostňoval všeľudové vlastníctvo a potláčal osobné vlastníctvo k pôde, mnohé prevody a prechody vlastníckeho práva neboli do pozemkovej knihy zapísané. Taktiež zanikla dovtedajšia zásada, že stavba je súčasťou pozemku.
Stav trval do roku 1964, keď štát zriadil strediská geodézie, ktoré evidovali nehnuteľnosti, a to v novozakladaných evidenciách, zoznamoch a súpisoch, z ktorých sa neskôr stali listy vlastníctva. Od rozdelenia Československa a vzniku Slovenskej republiky nastala potreba samostatnej úpravy evidencie nehnuteľností, ako aj práv k nehnuteľnostiam.
Právna úprava platná v období rokov 1993 až 1995 bola zakotvená v zákonoch č. 265/1992 Zb. o zápise vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam a v zákone č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike. Išlo o predpokladané provizórne riešenie, ktoré malo byť platné dočasne, a to do doby prijatia moderného civilného kódexu.
Prečítajte si tiež: Obsah a význam Katastrálneho zákona - školenie
Keďže práce na novom občianskom zákonníku neboli zavŕšené a zákony zmeneným potrebám spoločnosti nevyhovovali, bola pre daný stav vypracovaná nová norma. Bol prijatý zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 1996. Tento zákon aj s mnohými novelizáciami platí dodnes. Bezprostredne po ňom nasledovalo prijatie zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii, ktorý na zákon č. 162/1995 Z. z.
Aj napriek tomu, že týmito zákonmi sa v súčasnosti riadime, stále je priestor na ich zlepšenie tak, aby nevznikali pri aplikácii výkladové problémy.
Zameriame sa na najdôležitejšie zmeny, ktoré zákon prináša. Pre mnohých sa bude zdať zaujímavé vypustenie ustanovenia o tom, že do katastra sa spravidla nezapisujú inžinierske a drobné stavby. Nejde však o zámer tieto stavby zapisovať, ale o novú definíciu stavby, ktorá sa do katastra zapisuje. Do katastra sa stavba zapíše, ak je ohraničená obvodovými stenami a strešnou konštrukciou, inými slovami povedané, že sa zapisujú do katastra budovy.
Čo sa týka ustanovení o verejnosti katastrálneho operátu a poskytovaní údajov katastra, zásadne sa možnosti prístupu k údajom katastra nemenia. V katastri bude evidovaná už cena všetkých nehnuteľností, nie ako doteraz, len poľnohospodárskej pôdy, ale prístup k týmto údajom bude obmedzený na vlastníka a rôzne štátne orgány, znalcov a osoby vyhotovujúce cenové mapy s predplateným prístupom.
Zásadne sa možnosti prístupu k údajom katastra nemenia. Verejnosť katastrálneho operátu zostáva zachovaná v rozsahu, ktorý bol platný aj doteraz.
Prečítajte si tiež: Čo potrebujete vedieť o katastrálnom zákone
V katastri bude evidovaná už cena všetkých nehnuteľností, nie ako doteraz, len poľnohospodárskej pôdy, ale prístup k týmto údajom bude obmedzený na vlastníka a rôzne štátne orgány, znalcov a osoby vyhotovujúce cenové mapy s predplateným prístupom. Táto zmena prinesie väčšiu transparentnosť na trhu s nehnuteľnosťami a umožní lepšie porovnávanie cien.
Skúsení a v problematike dobre zorientovaní autori pripravili druhé vydanie komentára ku katastrálnemu zákonu. V druhom vydaní sa podstatne rozšíril komentár, v celom texte sa doplnili tak rozhodnutia súdov, ako aj názory Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky z Katastrálnych bulletinov, pričom k niektorým majú autori svoje poznámky a zastávajú aj kritické stanoviská. Za prínosné a nosné ustanovenia treba považovať najmä tie, ktoré sa týkajú vkladov, záznamov a poznámok. Aj pre druhé vydanie platí, že výkladový text je písaný zrozumiteľne, prehľadne a na veľmi dobrej odbornej úrovni. Čitateľ ocení aj komparatívny prístup pri výklade jednotlivých inštitútov a v niektorých prípadoch aj pohľad na ich historický postupný vývoj. Autori poukazujú nielen na zmenu v právnej úprave, ale aj na zmenu funkcie niektorých pozemkovoprávnych inštitútov, ktoré tak vo svetle novej úpravy je potrebné vykladať aj vzhľadom na v nich zakotvené princípy. V rámci výkladov poukazujú autori aj na množstvo súvisiacich právnych predpisov, ktoré vo viacerých komentovaných ustanoveniach doplnili, a to je zdrojom cenných informácií a pomôckou pre štúdium a pochopenie problematiky. Predložené dielo považujem za veľmi dobré a odborne spracované na veľmi dobrej úrovni.
Medzi autorov komentárov ku katastrálnemu zákonu patria:
Prečítajte si tiež: História katastrálneho zákona
tags: #katastrálny #zákon #epi