
Väzba predstavuje jeden z najvýraznejších zásahov do osobnej slobody jednotlivca v trestnom konaní. Hoci by mala byť výnimočným prostriedkom, aplikačná prax naznačuje, že sa niekedy využíva nadmerne. Otázka náhrady väzby, najmä v prípade kolúznej väzby, je dlhodobo diskutovanou témou. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na kauciu a iné formy náhrady väzby v slovenskom trestnom práve, s dôrazom na kolúznu väzbu a jej špecifiká.
Právna úprava väzby je zakotvená v § 71 a nasl. Trestného poriadku. Zákonodarca rozlišuje tri druhy väzby:
O väzbe rozhoduje výlučne súd, a to len v prípade osoby, proti ktorej bolo vznesené obvinenie. Dĺžka väzby je zákonom obmedzená.
Kolúzna väzba je špecifický inštitút, ktorého cieľom je zabrániť obvinenému mariť objasňovanie skutočností dôležitých pre trestné konanie. Dôvodom na uvalenie kolúznej väzby je dôvodná obava, že obvinený bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo bude inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie.
Za marenie objasňovania skutočností sa považuje napríklad ovplyvňovanie svedkov, falšovanie dôkazov, skrývanie listín a podobne. Naopak, za marenie nemožno považovať uplatňovanie práva na obhajobu, odmietnutie výpovede alebo uplatňovanie práva nevypovedať.
Prečítajte si tiež: Kaucia pri prenájme nehnuteľnosti
Trestný poriadok ponúka niekoľko alternatív k väzbe, ktoré súd môže využiť:
Kaucia predstavuje peňažnú sumu, ktorú obvinený alebo iná osoba so súhlasom obvineného zloží na účet súdu. Ak obvinený plní svoje povinnosti, kaucia sa mu vráti. Ak obvinený ujde, skrýva sa, pokračuje v trestnej činnosti alebo sa vyhýba výkonu trestu, kaucia prepadne v prospech štátu.
Výšku kaucie určuje súd s prihliadnutím na majetkové pomery obvineného, povahu spáchaného činu a jeho následky. Na Slovensku sa kaucia nevyužíva často, pretože obvinení nemajú vždy dostatok finančných prostriedkov.
Možnosť nahradenia kolúznej väzby bola dlhodobo kontroverznou témou. Trestný poriadok totiž výslovne neumožňoval nahradenie kolúznej väzby peňažnou zárukou alebo inými alternatívnymi prostriedkami.
Napriek jednoznačnému zneniu zákona, judikatúra Ústavného súdu a Najvyššieho súdu SR v minulosti pripúšťala možnosť nahradenia kolúznej väzby. Tieto súdy sa odvolávali na článok 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP).
Prečítajte si tiež: Kolúzna väzba v nájomných zmluvách
Ústavný súd vo svojom náleze z 8. októbra 2004 (sp. zn. I. ÚS 100/04) konštatoval, že článok 5 ods. 3 Dohovoru vyžaduje možnosť náhrady aj v prípade kolúznej väzby. Svoj právny názor založil na analýze judikatúry ESĽP, konkrétne na rozsudkoch vo veci Caballero v. Spojené kráľovstvo a S. B. C. v. Spojené kráľovstvo.
Problémom tejto interpretácie bolo, že ani jeden z citovaných rozsudkov ESĽP sa netýkal kolúznej väzby. ESĽP riešil prípady, kde vnútroštátne právo (britský zákon) neumožňovalo prijatie kaucie v prípade recidívy za taxatívne vymedzené zločiny. Išlo teda o zákonný zákaz kaucie za najzávažnejšie násilné zločiny, čo fakticky znamenalo obligatórnu väzbu.
ESĽP v týchto prípadoch konštatoval porušenie článku 5 ods. 3 a 5 Dohovoru, pretože vnútroštátne právo vylučovalo súdny prieskum väzobného stíhania. Súdy nemali možnosť zvážiť prepustenie obvinených na slobodu, čo zasahovalo do samotnej podstaty práva na osobnú slobodu.
V roku 2009 ESĽP posudzoval prípad Krejčír v. Česká republika, ktorý sa týkal takmer identickej právnej úpravy ako na Slovensku. Český trestný poriadok rovnako vylučoval nahradenie kolúznej väzby zárukou, dohľadom, sľubom alebo kauciou.
ESĽP jednohlasne rozhodol, že táto právna úprava nie je v rozpore s článkom 5 ods. 3 Dohovoru. V odôvodnení uviedol, že české súdy mali právomoc nariadiť bezpodmienečné prepustenie sťažovateľa na slobodu počas celého trvania jeho trestného stíhania. Pokiaľ súdy majú právomoc posudzovať základnú materiálnu podmienku väzby a existenciu väzobných dôvodov, tak vylúčenie menej invazívnych prostriedkov ako náhrady pri kolúznej väzbe nie je v rozpore s článkom 5 ods. 3 Dohovoru.
Prečítajte si tiež: Podmienky kaucie pri prenájme
Zákonodarca si uvedomil nesprávnu interpretáciu judikatúry ESĽP a novelou Trestného poriadku (zákonom č. 308/2021 Z. z.) definitívne odstránil možnosť náhrady kolúznej väzby. Táto novela zosúladila vnútroštátne právo s judikatúrou ESĽP a potvrdila, že vylúčenie náhrady kolúznej väzby nie je v rozpore s Dohovorom.
V súčasnosti platí, že kolúzna väzba nemôže byť nahradená peňažnou zárukou alebo inými alternatívnymi prostriedkami. Niektoré súdy však aj naďalej nahrádzajú kolúznu väzbu, pričom sa odvolávajú na staršiu judikatúru.
Zároveň sa vedie diskusia o tom, či by predsa len nemala byť kolúzna väzba nahraditeľná, najmä ak sa na každý zásah do ľudských práv a slobôd musí nazerať cez prizmu nevyhnutnosti.