Náhrada trov konania v rozhodnutí o invalidite

V prípade zníženia miery invalidity posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, často nepomôže ani odvolanie na Ústredie sociálnej poisťovne. V takýchto prípadoch je potrebné podať správnu žalobu, o ktorej rozhoduje súd. Tento článok sa venuje podmienkam a špecifikám tohto konania.

Úvod do súdneho konania o invalidite

Súdne konanie o invalidite patrí do kategórie konaní v sociálnych veciach, ktoré upravuje zákon č. 162/2015 Z. z. - Správny súdny poriadok (§ 199-205). Tieto konania sú považované za konania so "slabšou stranou", ktorou je osoba, ktorá sa domáha preskúmania rozhodnutia správneho orgánu o invalidite. V konaniach tohto typu sa v niektorých otázkach neuplatňuje všeobecná právna úprava správneho súdneho konania, ale využívajú sa špeciálne ustanovenia, ktoré majú uľahčiť osobe domáhanie sa svojho práva.

Cieľ novej právnej úpravy konania v sociálnych veciach

Cieľom novej právnej úpravy konania v sociálnych veciach je zabezpečiť, aby sa konanie na základe správnej žaloby neprejavilo v horšom procesnom postavení účastníkov. Osobitná právna úprava konania o správnej žalobe v sociálnych veciach zabezpečuje právo na súdnu ochranu každému, kto sa domáha ochrany a komu správny orgán rozhodujúci v sociálnej oblasti nevyhovel, alebo mu nevyhovel v plnom rozsahu.

Ľahký prístup na správny súd

Na zabezpečenie ľahkého prístupu na správny súd a zaručenie spravodlivého procesu bola pri žalobcovi - fyzickej osobe zachovaná neformálnosť podaní (§ 202 ods. 2 SSP) a poskytnutie potrebnej pomoci zo strany správneho súdu (§ 26 60, § 199 ods. 2 SSP, § 201). Zachované bolo aj právo účastníka domáhať sa súdnej ochrany v správnom súdnictve v sociálnych veciach bez právneho zastúpenia [§ 49 ods. 2 písm. b), § 200 SSP].

Predkladanie návrhov a dôkazov

Zachovaná bola aj úprava, podľa ktorej účastník - fyzická osoba môže predkladať návrhy a dôkazy nielen v konaní pred krajským súdom, ale aj v konaní pred najvyšším súdom (§ 203 a § 453 ods.

Prečítajte si tiež: Ako na evidenčný list dôchodku v ČR?

Princíp úspechu v konaní

V sporovom konaní, ktoré zahŕňa aj konanie o invalidite, sa povinnosť nahradiť trovy konania riadi predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 142 ods. 1 O. s. p.). Aplikácia ustanovenia § 150 O. s. p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach.

Náhrada trov konania v správnom súdnictve

Náhrada trov konania v správnom súdnictve je primárne postavená na úspešnosti účastníkov konania, kedy neúspešný účastník konania hradí trovy úspešného účastníka konania. Odsek 1 § 250k Občianskeho súdneho poriadku priamo vylučuje čo aj len primerané použitie § 142 Občianskeho súdneho poriadku, hoci úspešnosť žalobcu v konaní sa posudzuje rovnako ako pri použití § 142, teda aj súd v správnom súdnictve posudzuje, či žalobca mal v konaní úspech celkom alebo sčasti, prípadne či sa vyskytli dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd žalobcovi náhradu trov konania neprizná.

Dôvody hodné osobitného zreteľa

Ustanovenie § 250k ods. 1 veta tretia OSP umožňuje súdu, aby v rámci svojho uváženia v medziach tohto zákonného ustanovenia celkom alebo sčasti nepriznal náhradu trov konania úspešnému žalobcovi, ktorému inak náhrada trov konania patrí. Dôvodom na aplikáciu uvedeného ustanovenia môžu byť len dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré Občiansky súdny poriadok neuvádza, pričom konkrétne dôvody, vzťahujúce sa na ten ktorý konkrétny prípad ponecháva na úvahu súdu, ktorá úvaha však musí mať svoje zhmotnenie v odôvodnení rozhodnutia.

Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa je správny súd povinný prihliadať na majetkové, sociálne, osobné zárobkové a iné pomery účastníkov konania, a to nielen toho účastníka, ktorého by zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho účastníka, ktorého majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá.

Výnimočné nepriznanie náhrady trov konania

Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania.

Prečítajte si tiež: Všetko o pomôckach pre ZŤP

Uznanie invalidity ako dôvod hodný osobitného zreteľa

Uznanie invalidity je jedným, nie však jediným dôvodom hodným osobitného zreteľa pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z.

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca zápočtovým listom

tags: #náhrada #trov #konania #rozhodnutie #invalidity