Kedy Dôchodca Živnostník Nemusí Podať Daňové Priznanie: Kompletný Sprievodca

S rastúcim počtom slovenských živnostníkov a iných samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) je dôležité mať jasno v povinnostiach týkajúcich sa daňového priznania. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, kedy dôchodca živnostník nemusí podať daňové priznanie k dani z príjmov, s dôrazom na podmienky platné pre rok 2024, ktoré sa budú uplatňovať pri podávaní priznania v roku 2025.

Základné Informácie o Daňovom Priznaní

Daňové priznanie sa podáva za tzv. „zdaňovacie obdobie“. Zdaňovacím obdobím fyzickej osoby je vždy obdobie kalendárneho roka, teda obdobie od 1. januára do 31. decembra. Právnická osoba môže mať zdaňovacie obdobie kalendárny alebo hospodársky rok, v závislosti od toho, aké je jej účtovné obdobie. Hospodársky rok je obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom a musí sa začínať v prvý deň kalendárneho mesiaca (napríklad obdobie od 1. júla do 30.

Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Uvedené znamená, že ak má daňovník zdaňovacie obdobie kalendárny rok, tak je povinný daňové priznanie za rok 2024 podať do 31. marca 2025.

Najviac o tri kalendárne mesiace si môže lehotu na podanie daňového priznania predĺžiť každá fyzická osoba a právnická osoba. Posledným dňom na podanie daňového priznania v predĺženej lehote môže byť 30. jún 2025.

Najviac o šesť kalendárnych mesiacov si môže lehotu na podanie daňového priznania predĺžiť len tá fyzická osoba a právnická osoba, ktorej súčasťou príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí (napríklad ste pracovali v zahraničí). Posledným dňom na podanie daňového priznania v takto predĺženej lehote môže byť 30. september 2025.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a dane: Ako na to?

Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania je potrebné na príslušnom formulári oznámiť daňovému úradu najneskôr do uplynutia riadnej lehoty, teda najneskôr do 31. marca 2025.

Platitelia DPH, právnické osoby zapísané v obchodnom registri a fyzické osoby - podnikatelia registrované pre daň z príjmov musia daňové priznanie podať elektronicky. Je možné tak urobiť po prihlásení sa do osobnej internetovej zóny na portáli www.financnasprava.sk. Všetci ostatní môžu daňové priznanie podať spôsobom, ktorý im vyhovuje, teda buď elektronicky alebo písomne poštou alebo na podateľni daňového úradu.

Daň z príjmov je potrebné zaplatiť v tej istej lehote, v akej je potrebné podať daňové priznanie. Čiže ak je vašou lehotou na podanie daňového priznania 30. marec 2025, tak dovtedy musíte daň z príjmov aj zaplatiť. K správnemu zaplateniu dane z príjmov je nevyhnutné poznať číslo bankového účtu, na ktorý je potrebné daň z príjmov zaplatiť a variabilný symbol, ktorým platbu identifikujete (ten má pre daň z príjmov platenú za rok 2024 hodnotu 1700992024). Neexistuje totižto jeden všeobecný bankový účet daňového úradu. Základné číslo účtu označujúce daňový subjekt prideľuje daňový úrad spravidla pri registrácii na daň z príjmov. Je možné si ho overiť alebo zistiť na stránke finančnej správy. V prípade, že základné číslo účtu nemáte pridelené a teda nemôžete zaplatiť daň z príjmov, tak vám ho daňový úrad pridelí po podaní daňového priznania. Ak teda budete poznať predčíslie účtu označujúce druh dane a základné číslo účtu, môžete si výsledné číslo účtu vo formáte IBAN vygenerovať na stránke Štátnej pokladnice. Zjednodušenie prináša aj funkcia vytvorenia platobných inštrukcií, ktorá je dostupná na stránke finančnej správy.

Povinnosť podať daňové priznanie pre fyzické osoby

Fyzická osoba je povinná za rok 2024 podať daňové priznanie, ak za rok 2024 dosiahla zdaniteľné príjmy presahujúce 2 823,24 eura (z tohto pravidla existuje niekoľko výnimiek, o ktorých píšeme nižšie). Platí to aj pre dôchodcov, ktorí zároveň podnikajú ako živnostníci.

Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje aj príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí, ak ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (t. j. má na území SR trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava).

Prečítajte si tiež: Všetko o sociálnom fonde

Výnimky z povinnosti podania daňového priznania

Existujú situácie, kedy fyzická osoba, vrátane dôchodcu živnostníka, nemusí podať daňové priznanie, aj keď dosiahla zdaniteľné príjmy presahujúce stanovenú hranicu. Medzi najčastejšie patria:

• Príjmy zo zamestnania: Ak príjmy zo zamestnania plynú zo zdrojov na území Slovenska od zamestnávateľa, ktorý bol platiteľom dane a zrážal mu z týchto príjmov preddavky na daň z príjmov a zamestnanec do 17. februára 2025 (resp. do 15. februára 2025, ak podal zamestnávateľovi žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov) nepožiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov.
• Ostatné výnimky: Zákon o dani z príjmov definuje aj ďalšie špecifické situácie, kedy nie je povinnosť podať daňové priznanie. Je dôležité preštudovať si aktuálne znenie zákona alebo sa poradiť s odborníkom, aby ste zistili, či sa na vás niektorá z týchto výnimiek vzťahuje.

U právnických osôb toľko výnimiek ako v prípade fyzických osôb, kedy nemusia podať daňové priznanie, neexistuje. Daňovníci, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie podľa 12 ods. 3 zákona o dani z príjmov (napr. občianske združenia, nadácie, neziskové organizácie) majú povinnosť podať daňové priznanie len v prípade, ak dosahujú príjmy, ktoré sú predmetom dane (napr. príjmy z reklamy, prenájmu, predaja majetku).

Daňové priznanie typu B pre živnostníkov

Každý slovenský živnostník, ktorému vznikla povinnosť podať si daňové priznanie, a dosiahol zo svojej podnikateľskej činnosti zdaniteľný príjem v akejkoľvek výške, si podáva daňové priznanie typu B.

Praktické aspekty podávania daňového priznania pre živnostníkov

Elektronická komunikácia s úradmi

Všetci podnikatelia, vrátane živnostníkov a iných SZČO, majú na Slovensku povinnosť komunikovať s úradmi elektronicky. To v praxi znamená využívanie tzv. kvalifikovaného elektronického podpisu (KEP), prípadne vlastnej elektronickej značky.

Uplatňovanie výdavkov živnostníkom

Živnostník má pri podávaní daňového priznania dve možnosti uplatnenia výdavkov:

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad odvodov

• Paušálne výdavky: tzv. paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov (t. j. z príjmov z podnikania podľa § 6 ods. 1 a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov), maximálne do výšky 20 000 eur ročne.
• Skutočné preukázateľné výdavky: skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia daňovej evidencie (§ 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov) alebo účtovníctva (jednoduchého alebo podvojného).

Paušálne výdavky sa uplatňujú vo výške 60 % z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. V prípade, ak daňovník s príjmami zo živnosti má v zdaňovacom období aj iné druhy príjmov z podnikania resp. z inej samostatnej zárobkovej činnosti, môže sa rozhodnúť len pre jeden spôsob uplatnenia daňových výdavkov. To znamená, že pri všetkých týchto príjmoch (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) musí uplatniť buď paušálne výdavky alebo skutočné preukázateľné výdavky.

Ak živnostník uplatní paušálne výdavky, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky výdavky živnostníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov zo živnosti.

Daňovník, ktorý sa rozhodne uplatniť skutočne vynaložené daňové výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov zo živnosti, postupuje podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Vo všeobecnosti daňovým výdavkom je výdavok, ktorý slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktorý je preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov [nové okno].

Pri uplatňovaní skutočných (preukázateľných výdavkov) daňovník môže viesť daňovú evidenciu, môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva resp. podvojného účtovníctva.

Daňová evidencia

Daňovú evidenciu vedie daňovník o:

• príjmoch a daňových výdavkoch v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane)
• hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku [§ 2 písm. m) zákona o dani z príjmov]
• zásobách a pohľadávkach

V prípade vedenia daňovej evidencie daňovník nie je považovaný za účtovnú jednotku a prílohou daňového priznania nie sú účtovné výkazy (t. j. neprikladá k daňovému priznaniu Výkaz o príjmoch a výdavkoch a Výkaz o majetku a záväzkoch).

Jednoduché účtovníctvo

Živnostník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, je považovaný za účtovnú jednotku. Pri vedení účtovníctva je povinný postupovať podľa Opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74 [nové okno].

Účtovná jednotka je povinná v súlade s vedeným účtovníctvom zostavovať za účtovnú jednotku individuálnu účtovnú závierku podľa § 17 a 18 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve [nové okno]. Účtovná jednotka ukladá riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku v registri účtovných závierok najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak § 22a ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve [nové okno] neustanovuje inak. Od 1. januára 2022 sa do registra ukladajú všetky účtovné dokumenty povinne v elektronickej podobe v súlade s § 23a ods. 1 zákona o účtovníctve [nové okno]. Ak majú dokumenty - účtovné závierky podľa § 23 ods. 1 zákona o účtovníctve [nové okno] prílohy, ukladajú sa do registra účtovných závierok spolu s prílohami.

Pri zostavovaní účtovnej závierky sú účtovné jednotky povinné predkladať účtovnú závierku podľa vzoru vrátane vysvetliviek uvedeného v prílohe opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74 [nové okno] v znení neskorších predpisov.

Podvojné účtovníctvo

Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia sa aj napriek tomu, že nie je zapísaný do Obchodného registra, môže rozhodnúť účtovať v sústave podvojného účtovníctva. V takomto prípade postupuje podľa Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 [nové okno].

Účtovná jednotka je povinná v súlade s vedeným účtovníctvom a na základe jej zatriedenia do veľkostných skupín zostavovať za účtovnú jednotku individuálnu účtovnú závierku podľa § 17 a 18 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve [nové okno]. Účtovná jednotka ukladá riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku v registri účtovných závierok najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak § 22a ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve [nové okno] neustanovuje inak. Od 1. januára 2022 sa do registra ukladajú všetky účtovné dokumenty povinne v elektronickej podobe v súlade s § 23a ods. 1 zákona o účtovníctve [nové okno]. Ak majú dokumenty - účtovné závierky podľa § 23 ods. 1 zákona o účtovníctve [nové okno] prílohy, ukladajú sa do registra účtovných závierok spolu s prílohami.

Od 1. januára 2014 nadobudol účinnosť zákon č. 352/2013 Z. z. [nové okno], ktorým sa dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. [nové okno] o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 2 ods. 5 až 7 definuje nový typ účtovnej jednotky - mikro účtovná jednotka. Od 1. januára 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 333/2014 Z. z. [nové okno], ktorým sa novelizoval zákon č. 431/2002 Z. z. [nové okno] o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 2 ods. 5 a nasl. upravuje definíciu mikro účtovnej jednotky. Účtovné jednotky sa musia zatriediť podľa tohto zákona od 1. 1. 2015.

Zmena spôsobu uplatňovania výdavkov

Spôsob uplatňovania výdavkov, ktorý si živnostník zvolí, je povinný dodržiavať počas celého zdaňovacieho obdobia. Živnostník však môže zmeniť spôsob uplatnenia daňových výdavkov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach (t. j. k 1.1. príslušného kalendárneho roka).

Daňové výdavky živnostníka

Daňovým výdavkom živnostníka môže byť iba taký výdavok, ktorý je vynaložený daňovníkom a preukázaný riadnym účtovným dokladom, je zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov [nové okno]. Ak sa jedná o majetok, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, potom sa do daňových výdavkov daňovníka zahrňujú výdavky na tento majetok iba v pomernej časti, a to nielen výdavky na obstaranie majetku, ale aj na jeho technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie.

Medzi daňovo neuznané výdavky patria:

• výdavky na osobnú potrebu, ktoré vždy nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov [nové okno]
• výdavky zamestnávateľa v súvislosti s motorovým vozidlom zamestnávateľa poskytnutého zamestnancovi na používanie na služobné aj súkromné účely, kedy je zamestnancovi zdaňovaný nepeňažný príjem podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov [nové okno].

Cestovné náhrady

Výdavky živnostníka (daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) v súvislosti s používaním motorového vozidla na podnikateľské účely je možné uplatniť ako:

• náhradu za spotrebované pohonné látky
• základnú náhradu za každý jeden kilometer jazdy

Od 1.5.2024 je suma základnej náhrady za jeden km jazdy stanovená Opatrením MPSVaR č. 73/2024 Z. z. nasledovne:

• 0,268 eur pre jednostopové vozidlá a trojkolky
• 0,069 eur pre osobné motorové vozidlá
• 0,213 eur pre nákladné automobily a autobusy

Ak živnostník využíva na svoju podnikateľskú činnosť motorové vozidlo iné ako vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku (napr. osobné motorové vozidlo zahrnuté do obchodného majetku, prenajaté alebo vypožičané, nákladné), má možnosť vybrať si z troch spôsobov uplatňovania výdavkov na spotrebované pohonné látky (§ 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov [nové okno]):

1. spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo ak sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, vychádza sa z doplňujúcich údajov výrobcu alebo predajcu, pričom takáto spotreba sa zvyšuje o 20 %; ak sa spotreba uvedená v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, je možné vychádzať aj zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bola udelená autorizácia podľa § 31 ods. 1 zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 314/2018 Z. z. [nové okno].
2. spotreba pohonných látok môže byť uplatnená na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel. Aby bolo možné uznať celú spotrebu pohonných látok týmto spôsobom, daňovník musí mať satelitnú jednotku schopnú sledovať ich spotrebu a vykonané jazdy.
3. spotreba pohonných látok sa môže uplatniť vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne. Uplatňovanie výdavkov týmto spôsobom, t. j. v paušálnej výške 80 % z preukázateľne nakúpených pohonných hmôt, nemá vplyv na ostatné ustanovenia zákona o dani z príjmov [nové okno] týkajúce sa uplatňovania výdavkov na odpisovanie auta alebo výdavkov vynaložených v súvislosti s týmto obchodným majetkom.

Stravovanie

Živnostník si môže uplatniť výdavky na stravovanie dvoma spôsobmi:

• ako výdavky na stravné počas pracovnej cesty podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov [nové okno], t. j. ak je živnostník na pracovnej ceste mimo miesta svojho pravidelného výkonu činnosti
• ako výdavky na stravné podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku v mieste pravidelného výkonu svojej činnosti vo výške 55 % sumy ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách, čo je od 1.9.2024 do 31.3.2025 vo výške 4,57 eura za každý odpracovaný deň daňovníka a od 1.4. 2025 vo výške 4,84 eura za každý odpracovaný deň daňovníka. Tieto výdavky na vlastné stravovanie daňovníka nie je daňovník povinný preukazovať dokladom o nákupe stravy alebo stravovacej poukážky. Daňovník si nemôže výdavky na vlastné stravovanie uplatniť za ten kalendárny deň, za ktorý si uplatní výdavky na stravovanie v súvislosti s výkonom práce v inom mieste, ako je miesto jeho pravidelného výkonu činnosti [podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov].

S účinnosťou od 1.4.2025 je výška stravného stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 39/20253 Z. z.

S účinnosťou od 1.9.2024 je výška stravného stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 282/2024 Z. z.

Rekreácia

Daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. w) zákona o dani z príjmov [nové okno] sú aj výdavky (náklady) na rekreáciu daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 (t. j. s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti), ktorý vykonáva túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, v rozsahu, vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa § 152a Zákonníka práce [nové okno], ak daňovníkovi nebol poskytnutý tento príspevok na rekreáciu v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Daňovým výdavkom je teda iba výdavok na rekreáciu podnikateľa v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok, ak podnikateľ splnil podmienku vykonávania podnikateľskej činnosti nepretržite najmenej 24 mesiacov ku dňu začatia rekreácie.

Odpisovanie majetku

Odpisovanie majetku sa uplatňuje:

• pri odpisovanom hmotnom majetku postupne vo forme odpisov (§ 26 až 28 zákona o dani z príjmov [nové okno] v nadväznosti na prílohu č. 1 zákona o dani z príjmov [nové okno])
• pri neodpisovanom hmotnom a nehmotnom majetku pri jeho vyradení z užívania (napr. pri predaji, darovaní, likvidácii).

Daňovým odpisovaním hmotného a nehmotného majetku sa rozumie postupné zahrňovanie odpisov do daňových výdavkov. V danom prípade musí ísť o hmotný a nehmotný majetok, o ktorom daňovník účtuje alebo ho eviduje podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov [nové okno]. Odpis vo výške vypočítaného ročného odpisu z hmotného majetku, účtovaného podľa zákona o účtovníctve alebo evidovaného podľa § 6 ods. 11 k poslednému dňu obdobia, môže uplatniť k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia.

Pri hmotnom majetku, pri ktorom je zostatková cena daňovým výdavkom len do výšky príjmov (výnosov) z predaja tohto majetku, možno uplatniť odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval alebo majetok evidoval podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov [nové okno].

V prvom roku odpisovania hmotného majetku zaradeného do užívania môže daňovník uplatniť do daňových výdavkov iba alikvotnú časť ročného odpisu pripadajúcu na počet mesiacov, v ktorých sa o majetku účtuje alebo v ktorých sa majetok eviduje.

Odpisy hmotného majetku poskytnutého na prenájom sa do daňových výdavkov prenajímateľa zahrňujú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie. Ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom iba z časti alebo len časť zdaňovacieho obdobia, výška odpisov zahrnovaných do daňových výdavkov prenajímateľa sa určí podľa rozsahu a doby prenájmu tohto majetku.

Pri odpisovaní majetku sa do výdavkov (nákladov) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu zahŕňa ročný odpis v rovnakej percentuálnej výške, v akej uplatňuje daňovník výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov [nové okno].

Pri preradení majetku z osobného užívania do obchodného majetku daňovník odpisuje tento majetok ako v ďalších rokoch odpisovania zo vstupnej ceny (§ 25 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov [nové okno]).

Daňovník má možnosť na základe svojho dobrovoľného rozhodnutia prerušiť uplatňovanie daňových odpisov na jedno alebo viac celých zdaňovacích období, a to počnúc rokom zaradenia majetku do podnikania. V ďalšom zdaňovacom období pokračuje daňovník v odpisovaní tak, ako keby nebolo prerušené, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania. Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť daňovník, ak uplatňuje výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky). Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť ani mikrodaňovník, ak uplatňuje odpisy podľa § 26 ods. 12 zákona o dani z príjmov [nové okno].

S účinnosťou od 1.1.2021 môže mikrodaňovník využiť aj zvýhodnený spôsob odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 12 zákona o dani z príjmov. Tento zvýhodnený spôsob odpisovania môže využiť iba pri hmotnom majetku zaradenom do odpisovej skupiny 0 až 4, okrem osobného automobilu zatriedeného do kódu klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou 48 tis. eur a viac. Pri tomto zvýhodnenom spôsobe odpisovania hmotného majetku môže daňovník uplatniť odpis v akejkoľvek výške počas doby odpisovania určenej pre príslušnú odpisovú skupinu, najviac však do výšky vstupnej ceny hmotného majetku. Tento zvýhodnený spôsob odpisovania môže uplatniť aj v prípade technického zhodnotenia plne odpísaného hmotného majetku vyššieho ako 1 700 eur, ktorý predstavuje iný majetok podľa § 22 ods. 6 písm. d) zákona o dani z príjmov [nové okno].

tags: #kedy #nemusí #dôchodca #živnostník #podať #daňové