Kedy Najneskôr Doručiť Zamestnávateľovi PN: Komplexný Prehľad

Práceneschopnosť zamestnanca je situácia, ktorá vyžaduje pozornosť zamestnávateľa z hľadiska zákonných povinností a práv zamestnanca. Zamestnávateľ má zákonom stanovené povinnosti, ktoré musí dodržiavať vo vzťahu k svojim zamestnancom. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o práceneschopnosti, povinnostiach zamestnávateľa a právach zamestnanca počas trvania práceneschopnosti.

Oznámenie Práceneschopnosti Zamestnávateľovi

Pracovnoprávne vzťahy na Slovensku presne nariaďujú, že zamestnanec musí v prípade choroby alebo úrazu, ktorý mu bráni vykonávať prácu, oznámiť túto skutočnosť zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu. V praxi to znamená konať hneď, ako sa o zdravotnom obmedzení dozviete, aby váš zamestnávateľ mohol adekvátne reagovať na vzniknutú situáciu. Základným východiskom býva slušná a otvorená komunikácia, ktorá minimalizuje zbytočné komplikácie pre obe strany.

Vo väčšine prípadov je postup podobný, či už pracujete v menšej firme, alebo vo veľkom podniku. Platí, že hneď, ako sa dozviete, že váš zdravotný stav vám neumožní nastúpiť do práce, mali by ste bezodkladne kontaktovať zamestnávateľa. Najdôležitejšie je, aby ste oznámili, že ste práceneschopný, ešte skôr, než uplynie pracovná doba, ktorú by ste mali v daný deň odpracovať.

Neodkladné oznámenie choroby je dôležité nielen pre samotného zamestnanca, ale aj pre zamestnávateľa. Vďaka včasnej informácii môže zamestnávateľ prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie plynulého chodu pracoviska. Môže ísť o preplánovanie smien, zabezpečenie zastupovania či posun termínov v prípade projektov, ktoré by boli priamo závislé od vašej účasti. Na druhej strane, pokiaľ oznamovacia povinnosť nie je splnená vôbec, zamestnávateľ by mohol vyhodnotiť vašu neprítomnosť ako neospravedlnenú absenciu. Tá môže mať negatívny dopad na váš príjem či dokonca viesť k porušeniu pracovnej disciplíny.

V praxi je preto múdre stanoviť si jasný postup. Ak spozorujete príznaky choroby, ktoré vám bránia vykonávať prácu, kontaktujte zamestnávateľa hneď v ten istý deň, ideálne ešte pred začiatkom pracovnej doby. Ak vám to zdravotný stav dovolí, zaistite si potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti čo najskôr, aby ste mali v rukách doklad potvrdzujúci váš zdravotný stav.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

V slovenských právnych normách je povinnosť informovať zamestnávateľa o prekážkach v práci definovaná pomerne jasne. Konkrétne ide o pracovnoprávne predpisy, ktoré hovoria o tom, že ak je zamestnanec dočasne práceneschopný, musí to zamestnávateľovi nahlásiť bez zbytočného odkladu a následne, ak to vyžadujú interné pravidlá či lekárska prax, predložiť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ sa na základe tohto oznámenia vie pripraviť na vašu neprítomnosť a zorganizovať prácu tak, aby nedošlo k väčším zdržaniam či komplikáciám. V prípade, že pracujete v kritických odvetviach, ako je zdravotníctvo či výroba, môžu byť následky neskorého nahlásenia PN výraznejšie.

Ak už vopred viete, že váš zdravotný stav sa prudko zhoršuje a na druhý deň nebudete schopný prísť do práce, je najlepšie kontaktovať nadriadeného okamžite po zistení tejto okolnosti. Niektorí zamestnávatelia požadujú, aby ste volali priamo na personálne oddelenie či k vedúcemu prevádzky, iní tolerujú aj textovú správu. Záleží však na tom, aké komunikačné kanály máte s nadriadeným alebo s personálnym oddelením dohodnuté.

Vždy je dobré mať jasno v tom, ako si vaša firma predstavuje plnenie tejto povinnosti. Ak premýšľate, kedy oznámiť zamestnávateľovi PN, odpoveď v praxi znie: ihneď, ako to je možné. Ani moderné technológie ako telefonovanie, SMS či chatovacie aplikácie by nemali nahradiť základnú slušnosť a profesionálny prístup.

Doručenie Potvrdenia o PN Zamestnávateľovi

V okamihu, keď dostanete od lekára potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, by ste mali túto skutočnosť ozrejmiť vášmu zamestnávateľovi. Neznamená to, že osobne musíte priniesť doklad do práce v ten istý deň, hoci niektoré firmy to môžu vyžadovať. V rámci Slovenska býva bežné, že zamestnanec doručí potvrdenie o PN najneskôr do troch dní, no závisí to aj od dohody s konkrétnou spoločnosťou. Niekedy postačí zaslať ofotené alebo naskenované potvrdenie, inokedy je potrebné fyzicky priniesť originál.

V prípadoch, keď pracujete s citlivými termínmi alebo ste zodpovedný za určité projektové úlohy, môže včasná informácia predísť stresovým situáciám a zbytočným stratám. Niekedy sa môže stať, že ochoriete veľmi náhle, napríklad počas noci alebo víkendu, a jednoducho nestihnete skôr reagovať. V takýchto prípadoch spravidla stačí zamestnávateľa kontaktovať hneď ráno, keď sa ukáže, že váš zdravotný stav sa nezlepšil a neumožňuje vám vykonať pracovné povinnosti.

Prečítajte si tiež: Dôchodok pre ročník 1958

Samotné potvrdenie o PN vám vystaví ošetrujúci lekár, pričom máte povinnosť ho doručiť zamestnávateľovi v súlade s internými pravidlami. Ak sa vám to nepodarí kvôli zhoršenému zdravotnému stavu, dohodnite sa, či môže potvrdenie do firmy priniesť napríklad rodinný príslušník alebo známy. Dôležité je, aby zamestnávateľ vedel, že vaša absencia je odôvodnená.

Ako zamestnanec by ste mali byť oboznámený s tým, aké interné pravidlá a procedúry platia u vášho zamestnávateľa. Niektoré firmy majú detailne vypracované manuály k téme, kedy oznámiť zamestnávateľovi PN, iné sa spoliehajú na zákon a všeobecnú slušnosť.

Vznik Práceneschopnosti a Nároky Zamestnanca

Práceneschopnosť u zamestnanca vzniká z dôvodu choroby, úrazu alebo ak zamestnancovi bolo nariadené karanténne opatrenie. Zamestnanec má nárok na náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti od svojho zamestnávateľa, a to počas prvých desiatich dní trvania PN. Od jedenásteho dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti vypláca zamestnancovi nemocenskú dávku Sociálna poisťovňa.

Zamestnanec má nárok na PN (nemocenskú dávku), ak jeho dočasná pracovná neschopnosť vznikla počas trvania nemocenského poistenia alebo v ochrannej lehote. Ochrannou lehotou sa rozumie sedem dní po skončení nemocenského poistenia, v prípade ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, tak ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Ak nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, ochranná lehota je osem mesiacov.

Uplatnenie Nároku na Náhradu Práceneschopnosti

Zamestnanec si nárokuje na náhradu práceneschopnosti u svojho zamestnávateľa predložením „Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti“, ktoré mu vystaví lekár zdravotníckeho zariadenia. Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti je päťdielne tlačivo Sociálnej poisťovne a lekár zamestnancovi odovzdá:

Prečítajte si tiež: Kedy zmeniť psie granule

• I. diel potvrdenia - legitimácia dočasne práceneschopného poistenca: tento diel ostáva zamestnancovi a slúži na preukázanie sa zamestnancovi Sociálnej poisťovne, ktorý môže vykonať kontrolu dodržiavanie liečebného režimu. Na tomto diele lekár vyznačuje dátum kontroly a po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti ho zamestnanec odovzdá naspäť lekárovi.
• II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok: tento diel odovzdáva zamestnanec svojmu zamestnávateľovi a pred jeho predložím je povinný vyznačiť, či žiada o nemocenské alebo úrazový príplatok, či si uplatňuje nárok na dávku zo súbehu poistení a uvádza spôsob poukazovania dávky. V neposlednom rade je dôležitý podpis zamestnanca na tomto diele. Zamestnávateľ tento diel odosiela na Sociálnu poisťovňu, v prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá viac ako 10 dní.
• IIa. diel potvrdenia - žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti: tento diel odovzdá zamestnanec svojmu zamestnávateľovi, čím si uplatňuje nárok na náhradu príjmu u zamestnávateľa.

Výška Náhrady Príjmu Počas PN

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnávateľ povinnosť vyplatiť zamestnancovi náhradu príjmu. Túto náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ svojmu zamestnancovi za kalendárne dni, a to od prvého dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie však do desiateho dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Výška náhrady príjmu je nasledovná:

• 25 % denného vymeriavacieho základu, v období od 1. do 3. dňa trvania PN.
• 55 % denného vymeriavacieho základu, v období od 4. do 10. dňa trvania PN.

Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť dennú výšku náhradu príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu. Ak sa zamestnanec stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám, a to požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok, zamestnávateľ mu poskytne náhradu príjmu len vo výške polovice náhrady príjmu.

Výpočet Náhrady Príjmu Počas PN

Zamestnávateľ pri výpočte náhradu príjmu vychádza z denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Ak zamestnanec v rozhodujúcom období nemá vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, tak denný vymeriavací základ vypočíta zamestnávateľ ako denný vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná práceneschopnosť.

Zamestnávateľ musí dávať pozor na to, aby denný vymeriavací základ zamestnanca nepresiahol maximálny denný vymeriavací základ, pre rok 2018 je to suma 59,9672 eura. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorého obdobie nemocenského poistenia pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo najmenej 90 dní určíme nasledovne:

• ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, tak rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (napríklad: ak je zamestnanec práceneschopný dňom 2.5.2018 a nemocenské poistenie tohto zamestnanca trvalo celý rok 2017, tak rozhodujúcim obdobím je kalendárny rok 2017).
• ak nemocenské poistenie vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (napríklad: ak je zamestnanec práceneschopný dňom 2.5.2018 a nemocenské poistenie trvalo od 1.10.2017, rozhodujúcim obdobím je od 1.10.2017 do 30.4.2018).

Ak obdobie nemocenského poistenia pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo menej ako 90 dní, tak rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť (napríklad: ak ja zamestnanec práceneschopný dňom 2.5.2018 a nemocenské poistenie trvalo od 30.3.2018, rozhodujúcim obdobím je od 30.3.2018 do 1.5.2018).

Ak počas pracovnej neschopnosti zamestnanca dôjde k ukončeniu pracovného pomeru, zamestnávateľ mu vyplatí náhradu príjmu počas PN len počas dní, kedy bol jeho zamestnancom.

Príklad na výpočet náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca v roku 2018:

Miroslav je zamestnancom spoločnosti ABCX, s.r.o. od 1.6.2017. Od začiatku pracovného pomeru má mzdu vo výške 750 Eur. V dôsledku choroby bol práceneschopný od 2.5.2018 do 11.5.2018.

• rozhodujúce obdobie: 1.6.2017 - 30.4.2018
• počet dní rozhodujúceho obdobia: 334 dní
• vymeriavací základ: 750 Eur x 11 mesiacov = 8250 Eur
• denný vymeriavací základ: 8250 Eur / 334 dní = 24,7005 Eur

Náhradu príjmu počas PN Miroslavovi vypočítame nasledovne:

• 1. - 3. deň (t. j. 2.5. - 4.5.2018): 25 % z denného vymeriavacieho základu = (24,7005 x 0,25) x 3 dni = 18,5253 Eur
• 2. - 10. deň (t. j. 5.5. - 11.5.2018): 55 % z denného vymeriavacieho základu = (24,7005 x 0,55) x 7 dní= 95,0969 Eur

Miroslavovi jeho zamestnávateľ vyplatí náhradu príjmu počas PN v celkovej výške 113,62 Eur.

Kedy Nemá Zamestnanec Nárok na Náhradu Príjmu?

Zamestnávateľ nevypláca náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti takému zamestnancovi, ktorý:

• má nárok na materské
• má nárok na rodičovský príspevok (ak však zamestnanec počas poberania rodičovského príspevku súčasne vykonáva činnosť zamestnanca, má nárok na náhradu príjmu počas PN)
• má nárok na nemocenské
• sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody
• porušil liečebný režim určený lekárom, resp. ak sa nezdržiaval na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Takýto zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa porušenia liečebného režimu
• sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa zistenia tejto skutočnosti.

Povinnosti Zamestnávateľa Voči Sociálnej Poisťovni

Z dôvodu, že zamestnávateľ vypláca zamestnancovi, ktorý je dočasne práceneschopný náhradu príjmu len prvých desať dní PN, vznikajú zamestnávateľovi povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa vypláca zamestnancovi nemocenskú dávku od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu, najdlhšie však do uplynutia 52. týždňa od vzniku PN. Tak isto ako u zamestnávateľa, aj v prípade vyplácania nemocenskej dávky zo strany Sociálnej poisťovne platí, že maximálny vymeriavací základ pre rok 2018 je vo výške 59,9672 eura.

Denný vymeriavací základ pre účely nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá desať dní (vrátane), zamestnávateľovi nevznikajú žiadne povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Ak dočasná práceneschopnosť zamestnanca trvá dlhšie ako desať dní, t. j. jedenásť a viac dní, zamestnávateľ je povinný Sociálnej poisťovni odovzdať II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské alebo úrazový príplatok. Na tejto žiadosti zamestnávateľ vypĺňa dátum od - do vyplácania náhrady príjmu a taktiež aj dátum, kedy bol naposledy zamestnanec v práci. Túto žiadosť je zamestnávateľ povinný zaslať do troch dní po desiatom dni trvania PN. Zamestnávateľ je tiež povinný vydať zamestnancovi na žiadosť potvrdenie o rozhodujúcich skutočnostiach na účely nemocenského poistenia a na individuálne vyžiadanie pobočky Sociálnej poisťovne je zamestnávateľ povinný predložiť „Potvrdenie zamestnávateľa o zamestnancovi na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku“ (ak Sociálna poisťovňa neeviduje údaje o zamestnancovi, či už vymeriavacie základy alebo registračné údaje).

V prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá dlhšie, a to až tak, že prechádza z jedného mesiaca do druhého (napríklad od 15.4.2018 do 15.5.2018), lekár vystaví zamestnancovi „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“. Tento preukaz je povinný zamestnanec doručiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, avšak môže sa dohodnúť so zamestnávateľom, že to za neho urobí. Ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca skončí, lekár vystaví zamestnancovi IV. diel. Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, a to Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ je povinný toto tlačivo odovzdať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne (ak PN trvala dlhšie ako 10 dní) a on sám si ponechá len kópiu. Zamestnanec musí dbať na to, aby bol na tomto diele jeho podpis.

Príklad na výpočet nemocenskej dávky počas pracovnej neschopnosti zamestnanca v roku 2018:

Pokračujme v príklade Miroslava, ktorý je zamestnancom spoločnosti ABCX, s.r.o. Ak by Miroslav bol práceneschopný od 2.5.2018 do 20.5.2018, aká by bola výška jeho náhrady príjmu a aká by bola výška nemocenského?

Ako sme už počítali, denný vymeriavací základ Miroslava je vo výške 24,7005 Eur. Za prvých desať dní by mu zamestnávateľ vyplatiť náhradu príjmu vo výške 113,62 Eur. Sociálna poisťovňa mu vypočíta výšku nemocenskej dávky nasledovne: 55 % z denného vymeriavacieho základu, a to za 9 dní (12.5. - 20.5.2018) = (24,7005 x 0,55) x 9 dní = 122,30 Eur.

Povinnosti Zamestnávateľa Voči Zdravotnej Poisťovni

Zamestnávateľ je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni vznik aj zánik dočasnej pracovnej neschopnosti svojho zamestnanca. Túto skutočnosť (vznik aj zánik) je povinný zamestnávateľ oznámiť do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dočasná PN vznikla.

Práva Zamestnávateľa Počas Pracovnej Neschopnosti Zamestnanca

Zamestnávateľ má právo počas prvých desiatich dní vykonať u svojho zamestnanca kontrolu dodržiavania liečebného režimu, resp. kontrolu zdržiavania sa na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu zamestnanca, buď on sám, alebo dá podnet na vykonanie kontroly na Sociálnu poisťovňu. Zamestnávateľ vykonáva kontrolu v obydlí zamestnanca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne zdržiava.

V prípade, ak chce zamestnávateľ vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu svojho zamestnanca, ktorý je dočasne PN, musí písomne poveriť iného zamestnanca na výkon kontroly. Ak zamestnávateľ pri kontrole PN zistí, že zamestnanec nie je na mieste, kde sa mal zdržiavať počas dočasnej PN, spíše oznámenie o výsledku kontroly. To, že zamestnanec nebol v čase kontroly dodržiavania PN na mieste, kde sa mal zdržiavať, zamestnávateľ oznámi aj príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne (nie je to však povinnosťou zamestnávateľa). Odo dňa, kedy zamestnanec porušil liečebný režim, nemá nárok na výplatu náhrady príjmu.

Nakoľko zamestnávateľ má právo kontrolovať počas dočasnej pracovnej neschopnosti len to, či sa zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej PN, porušenie liečebného režimu je predmetom ďalšieho šetrenia, ktoré vykonáva príslušná pobočka Sociálnej poisťovne. Z uvedeného vyplýva, že ak zamestnávateľ vykoná kontrolu u zamestnanca počas PN on sám a zamestnanec nebude na mieste určenom počas dočasnej PN, od uvedeného dňa nemá nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa, avšak podľa šetrenia dodržiavania liečebného režimu mu môže naďalej plynúť od jedenásteho dňa nemocenská dávka (ak Sociálna poisťovňa nezistí porušenie liečebného režimu).

Ak by zamestnávateľ podal podnet na vykonanie kontroly dodržiavania liečebného režimu počas prvých desiatich a Sociálna poisťovňa by zistila porušenie liečebného režimu, tak zamestnanec nemá nárok od uvedeného dňa na náhradu príjmu počas dočasnej PN a taktiež nemá nárok aj na nemocenskú dávku, ktorá mu začína plynúť od jedenásteho dňa trvania dočasnej PN. Zamestnanec nemá nárok na nemocenskú dávku do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac však v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu.

Elektronická Práceneschopnosť (ePN)

Od 1. júna 2023 lekár musí vystaviť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca elektronicky. Táto povinnosť sa týka obvodných lekárov, nemocničných lekárov aj gynekológov. Zamestnancom odpadajú akékoľvek povinnosti s doručením PN-ky zamestnávateľovi. Rovnako mu tiež nemusíte preukazovať existenciu prekážky v práci. Túto oznamovaciu povinnosť za vás splní sociálka. Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musíte informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce. Nemusíte podávať ani žiadosť o nemocenské. Považuje sa za ňu samotné vystavenie ePN.

Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, zamestnávateľ musí sociálke oznámiť číslo účtu, na ktoré vypláca zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Na nahlásenie týchto údajov má 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou. Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musí zamestnávateľ splniť ďalšie povinnosti.

Povinnosti Zamestnávateľa Pred, Počas a Po Skončení Pracovného Pomeru

Každý zamestnávateľ má zákonom stanovené povinnosti, ktoré musí dodržiavať vo vzťahu k svojim zamestnancom. Tieto povinnosti pokrývajú celý pracovný cyklus - od náboru zamestnancov, cez uzatvorenie pracovnej zmluvy a každodenné povinnosti, až po ukončenie pracovného pomeru. Cieľom je zaistiť bezpečnosť, spravodlivé podmienky a ochranu práv zamestnancov, ako aj predísť prípadným sankciám a sporom.

Pred uzatvorením pracovnej zmluvy:

• Oboznámiť zamestnanca s jeho právami a povinnosťami.
• Zahrnúť do pracovnej zmluvy povinné náležitosti:
  • Druh práce a jeho stručnú charakteristiku.
  • Miesto výkonu práce.
  • Deň nástupu do práce.
  • Mzdové podmienky (nesmú byť nižšie ako zverejnené v pracovnej ponuke).
  • Pracovné podmienky (výplatné termíny, pracovný čas, dovolenka, výpovedná lehota).
• Prihlásiť sa do registra zamestnávateľov v Sociálnej poisťovni pred nástupom prvého zamestnanca.

Pri nástupe do zamestnania:

• Prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne pred začiatkom pracovného pomeru.
• Prihlásiť zamestnanca do zdravotnej poisťovne do 8 pracovných dní od vzniku pracovného pomeru.
• Registrovať sa na daňovom úrade ako platiteľ dane z príjmov pri zamestnaní prvého zamestnanca.
• Poskytnúť školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP).

Počas trvania pracovného pomeru:

• Prideľovať zamestnancovi prácu v súlade s pracovnou zmluvou.
• Vyplácať mzdu v dohodnutých termínoch.
• Viesť mzdové listy a výplatné listiny za každý kalendárny mesiac.
• Vytvárať vhodné pracovné podmienky na splnenie úloh.
• Oboznámiť zamestnanca s pracovným poriadkom a relevantnými právnymi predpismi.
• Viesť evidenciu pracovného času zamestnancov.
• Zabezpečiť stravovanie zamestnancov, či už formou gastrolístkov alebo finančného príspevku (min. 55 % ceny jedla).
• Poskytovať zákonnú dovolenku: 4 týždne, resp. 5 týždňov po dovŕšení 33 rokov veku.
• Odosielať pravidelné výkazy do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a na daňový úrad.
• Zabezpečiť ochranu osobných údajov zamestnancov.
• Vypracovať ročné zúčtovanie preddavkov na daň na základe žiadosti zamestnanca.
• Vystaviť zamestnancovi doklady o vyplatenom príjme a vykonaných zúčtovaniach.

Povinnosti zamestnávateľa po skončení pracovného pomeru:

• Odhlásenie zamestnanca:
  • Zo Sociálnej poisťovne do 8 dní.
  • Zo zdravotnej poisťovne do 8 dní.
• Výpočet a vyplatenie nárokov:
  • Vyplatenie zostatkovej mzdy.
  • Náhrada za nevyčerpanú dovolenku.
  • Vyplatenie odstupného alebo odchodného (ak naň zamestnanec má nárok).
• Vystavenie potrebných dokumentov:
  • Potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list).
  • Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch.
  • Pracovný posudok (na žiadosť zamestnanca).
• Vysporiadanie pracovných pomôcok: Zabezpečiť vrátenie zverených pracovných pomôcok.
• Oznamovacie povinnosti zamestnávateľa:
  • Daňovému úradu, ak prestal byť zamestnávateľom.
  • Pri zániku zamestnávateľa oznámiť ukončenie platiteľa poistného v zdravotnej poisťovni.
• Archivácia dokumentácie: Uchovať pracovné zmluvy a mzdové doklady podľa zákonom stanovenej lehoty.

tags: #kedy #najneskôr #doručiť #zamestnávateľovi #PN