
Článok rozoberá problematiku závetu, jeho formy, náležitosti a proces čítania po smrti poručiteľa. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto dôležitej právnej inštitúcii.
Občiansky zákonník rozlišuje dva právne dôvody dedenia: dedenie zo zákona a dedenie zo závetu. Dedičom sa môže stať iba osoba, ktorej svedčí dedičský titul, teda závet alebo zákon. Ustanovenia o dedení zo závetu sa použijú primárne, ak nedošlo k opomenutiu neopomenuteľných dedičov.
Pojem závet nie je Občianskym zákonníkom presne vymedzený, ale možno ho charakterizovať ako formálny jednostranný, kedykoľvek odvolateľný alebo zmeniteľný prejav vôle rýdzo osobnej povahy, ktorým jediná fyzická osoba zostavuje o svojom majetku pre prípad smrti. Súčasná právna úprava nepozná spoločný závet viacerých osôb.
Závet možno kedykoľvek zrušiť, odvolať alebo nahradiť novším závetom, pretože jeho právne účinky nastávajú až smrťou poručiteľa. V prípade konkurencie viacerých závetov platí, že novší závet má prednosť pred starším v protichodných ustanoveniach. Z hľadiska formy sa vyžaduje písomné vyhotovenie, ústny závet nevyvoláva žiadne právne účinky. Z obsahového hľadiska je nevyhnutné zachytiť vôľu závetcu, teda určiť dedičov a ich podiely, uviesť dátum vyhotovenia a podpis závetcu.
Závet je možné zriadiť len jedným z vyššie uvedených spôsobov, pokiaľ sa týka toho istého majetku.
Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku
Najtypickejšou formou závetu je závet napísaný vlastnou rukou. Pre platnosť vlastnoručného závetu sa vyžaduje, aby ho napísal priamo poručiteľ písaným písmom, ktoré je prejavom jeho osobnosti vyplývajúcej z jeho rukopisu. Môže ísť o akúkoľvek abecedu, aj o použitie tlačeného písma, nesmie však ísť o mechanické znaky alebo o použitie mechanických písacích pomôcok. Písmo musí byť čitateľné. Nevyhnutnou podmienkou platnosti závetu je podpis, ktorý musí dostatočne identifikovať pisateľa a musí obsahovať dátum. Ak v holografnom závete poručiteľa nie je jeho vlastnou rukou uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol závet podpísaný, takýto závet je neplatným právnym úkonom.
Pomerne častým spôsobom spísania závetu je závet zrealizovaný mechanickými prostriedkami, čiže tzv. alografický závet. Ide taktiež o písomný závet, avšak nie je napísaný vlastnou rukou poručiteľa, ale napísaný strojom, inak mechanicky, inou rukou (inou osobou než poručiteľom). Takto spísaný závet musí byť poručiteľom vlastnoručne podpísaný. Podmienkou je, aby bol prečítaný pred dvomi svedkami súčasne, a pred nimi treba výslovne vyhlásiť, že predmetný závet obsahuje výslovnú vôľu poručiteľa a týmito dvomi svedkami musí byť závet i podpísaný. Svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkonu.
Existuje aj sprísnený alografický závet pre poručiteľa, ktorý nemôže čítať ani písať. V takom prípade prejaví svoju poslednú vôľu pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnými svedkami podpísaná. Zároveň sa vyžaduje, aby poručiteľ pred svedkami potvrdil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. V listine sa musí uviesť, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal, kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Ten, kto závet napísal, nemôže ho zároveň i predčítať, teda pisateľ nemôže byť zároveň i predčitateľom.
Osobitná právna úprava platí pre osoby nevidomé, ktoré môžu prejaviť poslednú vôľu tiež pred tromi súčasne prítomnými svedkami. Obsah listiny musí byť prečítaný. Pre nepočujúce osoby, ktoré súčasne nemôžu čítať ani písať platí, že poslednú vôľu môžu prejaviť dvojako, a to buď vo forme notárskej zápisnice alebo prítomnosti troch svedkov, ktorí ovládajú posunkovú reč. Obsah listiny sa následne musí tlmočiť do znakovej reči.
Posledným zo spôsobov ako vyhotoviť závet je forma notárskej zápisnice. Táto forma závetu je obligatórna pre maloletú osobu, ktorá dovŕšila minimálne 15 rokov veku, ako aj pre osoby nemé, ktoré nemôžu čítať alebo písať. Jej obsahové náležitosti sú upravené zákone č. 323/1992 Zb. Notársky poriadok v znení neskorších právnych predpisov. Ktokoľvek môže navštíviť notára a do notárskej zápisnice vyjadriť svoju výslovnú poslednú vôľu. Táto forma závetu má výhodu v tom, že je spísaná kvalifikovaným notárom a eliminuje tak v čo najväčšej miere možnosť napadnutia neplatnosti závetu pred súdom.
Prečítajte si tiež: Dôchodok pre ročník 1958
Závet môže zriadiť iba fyzická osoba, ktorá je v čase zriadenia závetu úplne spôsobilá na právne úkony, alebo osoba, ktorá dovŕšila 15. rok svojho veku, ale v takom prípade sa vyžaduje spísanie závetu vo forme notárskej zápisnice. Zákon nepripúšťa spoločný závet viacerých poručiteľov, takýto závet je neplatný.
Dedičom môže byť fyzická aj právnická osoba alebo štát. Štátu pripadne dedičstvo v prípade, ak ho nenadobudne žiaden dedič (odúmrť). Takto nadobudnuté dedičstvo nemôže štát odmietnuť. Pri fyzických osobách treba brať do úvahy ustanovenia o dedičskej nespôsobilosti. Nededí ten, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom, rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle, ak mu poručiteľ takéto konanie neodpustil.
Podmienkou platnosti závetu je splnenie jeho podstatných náležitostí. Závet musí obsahovať výslovný prejav vôle poručiteľa ustanoviť niektoré osoby za svojich dedičov a určiť im dedičský podiel. Pokiaľ poručiteľ v závete neurčí podiely dedičov, ich podiely budú rovnaké. Ďalšou náležitosťou pre platnosť závetu je jeho písomná forma a uvedenie dňa, mesiaca a roku, kedy bol podpísaný.
Poručiteľ má pri spísaní závetu zásadnú voľnosť, disponuje testamentárnou slobodou. Túto voľnosť však zákon obmedzuje v prospech tzv. neopomenuteľných dedičov, ktorými sú potomkovia poručiteľa. Maloletým potomkom sa musí dostať z dedičstva po poručiteľovi aspoň toľko, koľko predstavuje ich dedičský podiel zo zákona. Plnoletí potomkovia musia dostať z dedičstva aspoň toľko, koľko by predstavovala polovica ich podielu, keby malo dôjsť k dedeniu zákona. Pokiaľ by závet bol v rozpore s uvedeným, bol by v tej časti neplatný, ak opomenutý dedič túto neplatnosť uplatní.
Ďalším obligatórnym znakom obsahu závetu je určenie majetku, ktorý je predmetom dedenia zo závetu. Určenie podielov nie je nevyhnutne náležitosťou závetu. Ak nie sú podiely viacerých dedičov určené, platí, že podiely sú rovnaké. V závete možno určiť i konkrétne práva alebo veci, ktoré majú dedičia po smrti poručiteľa nadobudnúť.
Prečítajte si tiež: Kedy zmeniť psie granule
Poručiteľ pri spísaní závetu nemôže uvádzať žiadne podmienky, príkazy dedičom ohľadom nakladania s dedičstvom, použitia dedičstva, či povinnosť strpieť niečo, vykonať niečo, alebo i určenie času na prevzatie dedičstva a pod. Takéto podmienky, či príkazy pripojené k závetu sú irelevantné a nemajú právne následky. Ak by však závet takéto podmienky či príkazy obsahoval, nie je závet ako celok neplatný. Neberú sa do úvahy (teda sú neplatné) iba podmienky, či príkazy. Výnimkou zo zákona je iba príkaz poručiteľa na započítanie do dedičského podielu to, čo za života poručiteľa dedič od neho dostal bezplatne, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie.
Podľa zákona môže poručiteľ závetom zriadiť nadáciu (fond). Ide o zriadenie právnickej osoby, ktorej podstatou je majetok určený na verejnoprospešné ciele.
Vzhľadom k tomu, že spísanie závetu je slobodným prejavom vôle poručiteľa, ktorý uskutočňuje ešte za svojho života, táto vôľa poručiteľa sa môže v priebehu jeho života meniť. Odvolanie závetu musí zodpovedať tým istým prísnym formálnym náležitostiam, ktoré sa vyžadujú na jeho platnosť. Musí ísť o výslovný prejav vôle poručiteľa. Nie je však potrebné, aby odvolanie závetu malo takú istú formu, v akej bol spísaný. Napr. ak bol závet spísaný formou notárskej zápisnice, nemusí byť odvolaný formou notárskej zápisnice. Možno ho odvolať listinou, ktorú vlastnoručne poručiteľ napíše, podpíše a ktorá obsahuje deň, mesiac a rok podpísania. Možno odvolať i len časť závetu, ide o tzv. čiastočné odvolanie závetu.
Závet je možné zrušiť i neskoršie napísaným platným závetom. Takisto sa nevyžaduje, aby neskôr napísaný závet bol spísaný takou istou formou, ako bol spísaný predchádzajúci závet. Dôležité je iba to, aby neskôr napísaný závet bol platný. Takto neskôr spísaný závet zrušuje skôr spísaný závet, pokiaľ popri ňom nemôže svojim obsahom obstáť. Nevylučuje sa však, že v prvom závete nie sú vysporiadané majetky, či veci, práva, ktoré sú vysporiadané v druhom, neskoršom závete.
Najjednoduchším spôsobom zrušenia závetu je zničenie, roztrhanie listiny, teda závetu.
Závet je možné uložiť doma u závetcu, u príbuzného, blízkej osoby, priateľa a podobne. Avšak závetca musí rátať s tým, že takýto závet sa nemusí po jeho smrti nájsť, nemusí byť predložený v dedičskom konaní, môže byť poprípade zničený a podobne. Aj preto je dobré, aby takýto originál závetu závetca uložil u notára do notárskej úschovy. Takýto závet notár zoberie nielen do notárskej úschovy a zaregistruje ho do notárskeho centrálneho registra závetov a listín. Následne aj iný notár ako súdny komisár prejednávajúci dedičstvo po závetcovi ako poručiteľovi takýto závet určite nájde.
Ak je závet v úschove u notára, ktorým nemusí byť len notár, ktorý je príslušný na dedičské konanie, poprípade u niekoho iného ako je dedič, oddiali sa zistenie stavu a obsahu závetu. Ak si poručiteľ závet nechá u seba, hrozí nebezpečie, že sa závet stratí alebo sa dostane do nepovolaných rúk. Najspoľahlivejším spôsobom úschovy závetu je jeho uloženie u notára. Závet možno zveriť ktorémukoľvek notárovi. Po prijatí závetu je notár povinný spísať zápisnicu, ktorá musí obsahovať náležitosti k úschove listiny (miesto a čas prevzatia závetu, meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé bydlisko osoby, ktorá uschováva listinu, údaj, o akú listinu ide a údaj o tom, že listina bola notárom prevzatá do úschovy. Notár závet preskúma a podrobným popisom zistených vád a zaprotokolovaním výslovnej žiadosti o úschovu aj napriek upozorneniu sa notár zbaví prípadných nárokov zo zodpovednosti za škodu, ktoré by voči nemu mohli byť vznesené, ak bude závet v dôsledku zistených vád neplatný alebo neúčinný. Každú úschovu závetu notár bezodkladne oznámi súdu, v obvode ktorého má osoba, ktorá závet napísala, trvalé bydlisko. Vydanie závetu je jediný spôsob ukončenia úschovy v zmysle zákona. Úschovu nemožno zrušiť žiadnym úkonom notára a listinu, ktorá je predmetom úschovy, nemožno zničiť v rámci skartácie. Listinu možno vydať iba tomu, kto ju vložil do úschovy, v prípade závetu len poručiteľovi, a ďalej tomu, kto sa preukáže osobitným splnomocnením, ktoré ho výslovne oprávňuje na prevzatie listiny v úschove, pričom pravosť podpisu musí byť úradne overená.
Po smrti poručiteľa sa začína dedičské konanie. Ak existuje závet, súdny komisár (notár) ho vyhľadá, najmä v Notárskom centrálnom registri závetov, a oboznámi s ním dedičov. Závet sa prečíta a posúdi sa jeho platnosť. Dedičia majú právo sa k závetu vyjadriť a prípadne namietať jeho platnosť. Ak sú splnené všetky zákonné podmienky, dedí sa podľa závetu.
Ak závet neexistuje alebo je neplatný, dedí sa zo zákona podľa dedičských skupín.
Poručiteľ môže svojich potomkov aj vydediť, ale len zo zákonných dôvodov, ktoré sú uvedené v § 469a OZ. Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Dôvody vydedenia sú:
Listinu o vydedení však nestačí len zriadiť. O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia tie isté zákonné ustanovenia ako o závete, v listine o vydedení však musí byť uvedený dôvod vydedenia.