Kedy sa Pohľadávka Stáva Nárokom: Podmienky a Aspekty

Úvod

V právnom prostredí je dôležité rozlišovať medzi pohľadávkou a nárokom. Pohľadávka predstavuje právo veriteľa požadovať od dlžníka určité plnenie, zatiaľ čo nárok je vymáhateľná pohľadávka, ktorej splnenie je možné vynútiť právnou cestou. Tento článok sa zameriava na podmienky, za ktorých sa pohľadávka stáva nárokom, s dôrazom na vymáhateľnosť a právne aspekty.

Definícia Vymáhateľnej Pohľadávky

Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, vymáhateľná pohľadávka je taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou. To znamená, že veriteľovi musí byť pohľadávka priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným exekučným titulom. Účelom odporovacej žaloby je ochrana veriteľa, ktorá spočíva v možnosti dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že dlžníkom urobený právny úkon je voči veriteľovi neúčinný. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, potom predstavuje podklad na to, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom slúžiacim k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovateľným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného právneho úkonu. Z takto vymedzeného účelu a zmyslu odporovacej žaloby vyplýva, že vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, t. j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu.

Vzťah Žaloby o Vyslovenie Neúčinnosti Právneho Úkonu a Žaloby na Plnenie

Ak nie je možné uspokojiť vymáhateľnú pohľadávku veriteľa z toho, čo odporovateľným úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, má veriteľ právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Ide o peňažnú náhradu, ktorá nepodlieha právnemu režimu náhrady škody a táto náhrada je obmedzená výškou získaného prospechu. Toto právo musí veriteľ uplatniť žalobou na plnenie. Toto právo môže veriteľ uplatniť samostatnou žalobou alebo súčasne v jednej žalobe spolu s nárokom na určenie neúčinnosti právneho úkonu. Súd však nemôže žalobu o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu zamietnuť z dôvodu, že prichádza do úvahy iba žaloba na plnenie v zmysle § 42b ods. 4 veta za bodkočiarkou OZ. Žaloba na plnenie totiž nie je odporovacou žalobou v zmysle § 42b ods. Ak súd zamietnutie žaloby o vyslovenie neúčinnosti predmetného právneho úkonu odôvodnil výlučne nemožnosťou uspokojenie sa veriteľa z toto práva, rozhodol nesprávne. Súd je povinný rozhodnúť o tom, či predmetným právnym úkonom boli alebo neboli naplnené podmienky uvedené v ustanovení § 42a OZ.

Odporovanie Uzneseniu o Schválení Súdneho Zmieru

Dohode o vyporiadaní BSM medzi manželmi alebo medzi bývalými manželmi je možné úspešne odporovať za splnenia podmienok uvedených v § 42a OZ, avšak nie je možné odporovať uzneseniu, ktorým bol schválený súdny zmier a ktoré obsahuje dohodu o vyporiadaní BSM, nakoľko sa nejedná o právny úkon účastníkov dohody, ale o súdne rozhodnutie.

Pohľadávka Trovy Súdneho Konania

Ak pod vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka treba vo všeobecnosti (teda bez ohľadu na pôvodný právny titul pohľadávky) rozumieť takú pohľadávku, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno vykonať exekúciu, tak v prípade pohľadávok vzniknutých z titulu náhrady trov (súdneho) konania už z podstaty tohto inštitútu neprichádza do úvahy iná interpretácia pojmu „vymáhateľná pohľadávka“, ako tá, že náhrada trov konania sa stáva „vymáhateľnou pohľadávkou“ v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka momentom, keď došlo k právoplatnému rozhodnutiu o náhrade trov konania, pretože až týmto momentom vznikla na strane veriteľa (spravidla na strane sporu, ktorá bola v spore úspešná) pohľadávka a na strane dlžníka (spravidla na strane sporu, ktorá bola v spore neúspešná) dlh. Pohľadávka vzniknutá z titulu náhrady trov konania totiž vo svojej podstate predstavuje pohľadávku „sui generis“ oproti pohľadávkam vzniknutým napr. z titulu existencie konkrétneho záväzkovoprávneho vzťahu alebo zodpovednostného vzťahu, kedy v týchto prípadoch momentom splnenia konkrétnych záväzkovoprávnych podmienok resp. konkrétnych predpokladov zodpovednosti možno hovoriť o existencii tzv. „dospelej“ či splatnej pohľadávky, teda žalovateľnej pohľadávky. V prípade pohľadávky vzniknutej z titulu náhrady trov konania však takýto „medzistupeň vývoja“ pohľadávky, t. j. vo forme existencie „dospelej“ či splatnej, resp. vymáhateľnej pohľadávky neexistuje. Preto do doby, pokiaľ nebolo o náhrade trov konania právoplatne rozhodnuté, nemožno hovoriť o existencii pohľadávky z titulu náhrady trov konania, a to ani v prípade, ak v spore už došlo k právoplatnému meritórnemu rozhodnutiu (k právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej), avšak bez právoplatného rozhodnutia o náhrade trov konania.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Úmysel Dlžníka Ukrátiť Veriteľa

Úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle, sú v obidvoch prípadoch psychickým stavom (podobne ako napríklad dobrá viera). To znamená, že samy o sebe nemôžu byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie subjektu (jeho vnútorné zámery) prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno existenciu tohto úmyslu, či vedomosť o ňom dôvodiť.

Možnosť Odporovania Právnemu Úkonu Manžela Dlžníka

Veriteľ je za podmienok uvedených v ustanovení § 42a Občianskeho zákonníka oprávnený odporovať nielen právnym úkonom, ktoré urobil dlžník, ale aj právnym úkonom manžela dlžníka, týkajúcim sa majetku, ktorý manžel dlžníka nadobudol na základe dohody o zúžení zákonom stanoveného rozsahu spoločného imania (v SR bezpodielového spoluvlastníctva manželov) do svojho výlučného vlastníctva, a to za predpokladu, že veriteľ mal právo uspokojiť sa (tiež) z majetku patriaceho do spoločného imania (BSM) dlžníka a jeho manžela.

Neúčinnosť Právneho Úkonu a Pasívna Legitimácia v Exekučnom Konaní

Ak bolo právoplatným súdnym rozhodnutím určené, že právny úkon medzi dlžníkom a sťažovateľkou je právne neúčinný (tzv. relatívna neúčinnosť právneho úkonu), a teda v pomere medzi veriteľkou a sťažovateľkou, ktorá nadobudla majetok od dlžníka na základe veriteľkou úspešne odporovaného právneho úkonu, sa na tento právny vzťah hľadí, akoby k právnemu úkonu nedošlo, potom pasívne legitimovanou v exekučnom konaní je sťažovateľka, ktorá na základe právneho úkonu súdom právoplatne vyhláseného za neúčinný (v tomto prípade kúpnej zmluvy) nadobudla nehnuteľnosť od veriteľkinho dlžníka.

Petit Žaloby o Určenie Neúčinnosti Právneho Úkonu

Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v ustanoveniach § 42a a 42b Občianskeho zákonníka. Z hľadiska jej systematiky treba rozlišovať medzi aktívnou legitimáciou na uplatnenie odporovateľnosti (§ 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka), podmienkami odporovateľnosti (§ 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka), spôsobom uplatnenia odporovateľnosti (§ 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka), pasívnou vecnou legitimáciou (§ 42b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka) a právnymi následkami spojenými s úspešným odporovaním právneho úkonu (§ 42b ods. Zmysel právnej úpravy odporovateľnosti spočíva v zabezpečení ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým aj k zmareniu, či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená. Podstata odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom, že odporovateľný právny úkon stráca na základe právoplatného rozhodnutia v určených prípadoch účinnosť iba voči oprávnenej osobe, t.j. Právne úkony, ktoré možno odporovať, sú svojou povahou nielen právnymi úkonmi, na základe ktorých dochádza k scudzeniu majetku (napr. predaj, darovanie), ale aj každý právny úkon, ktorým dochádza k ukráteniu možnosti uspokojenia veriteľom vymáhanej pohľadávky (napr. odpustenie dlhu, odmietnutie dedičstva a pod.). 4 Občianskeho zákonníka vznik práva veriteľa uspokojiť sa z predmetu neúčinného úkonu. Ide tu o tzv. vecnú zodpovednosť alebo vecné "ručenie" vlastníka (jeho zodpovednosť za záväzok veriteľa je obmedzená na konkrétnu vec - predmet neúčinného právneho úkonu, porov. k účinkom odporovania napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 15/2010). Ak je predmetom úkonu nehnuteľnosť, bude účinkom odporovania vznik práva uspokojiť sa z danej konkrétnej nehnuteľnosti. Ustanovenie § 88 ods. 1 písm. h) O. s. p. neobmedzuje výlučnú príslušnosť výslovne len na konania týkajúce sa vecných práv, ale akýchkoľvek práv, ktoré možno konkrétne priradiť k určitej nehnuteľnosti. Keďže právo uspokojiť sa z predmetu neúčinného právneho úkonu podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka takým právom je, je daný predpoklad aplikácie § 88 ods. 1 písm. h) O. s. p., a tým výlučná miestna príslušnosť súdu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť.

Započítanie Pohľadávok

Všeobecnú právnu úpravu započítania pohľadávok obsahuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 580 a § 581. Započítanie pohľadávok je právna skutočnosť, ktorá spôsobuje zánik vzájomných práv a povinností, teda zánik vzájomného záväzku. vzájomné - t. j. rovnakého druhu - t. j. započítateľné - t. j. spôsobilé na započítanie. Na započítanie nie sú spôsobilé také pohľadávky, pri ktorých účastníci dohodou zakázali započítanie alebo ide o také pohľadávky, pri ktorých je započítanie vylúčené priamo v zákone. pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, tzv. Vymenované pohľadávky nie je teda dovolené započítať prejavom vôle len jednej zo strán, ale na druhej strane OZ pripúšťa započítanie vymenovaných pohľadávok dvojstranným právnym úkonom, teda dohodou samotného dlžníka a veriteľa. Podmienkou platnosti jednostranného započítacieho prejavu nie je písomná forma. Na kompenzáciu jednostranným právnym úkonom (medzi právnikmi sa tomu hovorí kompenzačná námietka) sa súhlas druhého účastníka nevyžaduje. Započítací prejav treba adresovať druhej strane, pre platnosť tohto úkonu sa vyžadujú náležitosti § 34 a nasl. OZ. Z obsahu musí byť predovšetkým zrejmé, ktoré pohľadávky sa uplatňujú na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne ktorých viacerých veriteľových pohľadávok. K zániku pohľadávok dôjde v rozsahu, v ktorom sa vzájomne kryjú. Časť pohľadávky, ktorá by u jedného účastníka započítania prevyšovala nad pohľadávkou druhého účastníka, zaniká len do výšky protipohľadávky a v prevyšujúcej časti trvá naďalej. Zánik pohľadávok nastáva so spätnou účinnosťou ku dňu vzájomného stretu započítateľných pohľadávok, t. j. zapísaná v obchodnom registri OS Bratislava II, odd. Sro, vl. Účinky započítania nenastanú, ak bol jednostranný započítací prejav urobený skôr, než sa vzájomné pohľadávky stretli. V prípade započítania pohľadávok z obchodných záväzkových vzťahov platí dispozitívny právny režim Obchodného zákonníka. Podľa § 358 Obchodného zákonníka sú na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Ak sa účastníci dohodnú, smú si v súlade s § 364 ObchZ započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky. Rozdiel oproti OZ: Na rozdiel od úpravy v OZ ustanovenie § 359 ObchZ umožňuje aj započítanie splatnej pohľadávky proti pohľadávke nesplatnej, a to v prípade, že je zrejmé, že záväzok nebude splnený včas. Veriteľ môže započítať svoju dosiaľ nesplatnú pohľadávku voči dlžníkovej splatnej pohľadávke, ak tento nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. Vzájomnému započítaniu peňažných pohľadávok nebráni, ak sú uvedené v rôznej mene, pokiaľ sú voľne zameniteľné. Pravidlá započítania v tomto prípade upravuje § 362 ObchZ.

Prečítajte si tiež: Dôchodok pre ročník 1958

Postúpenie Pohľadávky

Postúpenie (predaj, darovanie) pohľadávky je riešené ustanoveniami § 524 - § 530 Občianskeho zákonníka a vychádza z výlučnej dispozičnej právomoci veriteľa postúpiť svoju pohľadávku za odplatu či bezodplatne. Táto právna úprava je záväzná aj pre postúpenie pohľadávok vzniknutých z obchodných záväzkových vzťahov podľa Obchodného zákonníka, teda aplikuje sa v konkrétnych prípadoch bez ohľadu na to, či sa postupujú pohľadávky medzi fyzickým osobami ako občanmi alebo podnikateľmi, pretože Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu postúpenia pohľadávky. Postúpenie pohľadávky môže byť za odplatu alebo bezodplatné. Bezodplatný prevod pohľadávky nie je zákonom zvlášť ošetrený, preto i pri ňom platia rovnaké pravidla ako pri postúpení odplatnom (t. j. pri predaji pohľadávky). Občiansky zákonník definuje predaj pohľadávky ako akt postúpenia pohľadávky. V prípade odplatného postúpenia pohľadávky je bývalý veriteľ (podľa zmluvy o postúpení sa označuje ako postupca) plne zodpovedný za dohodnutý obsah postúpenej pohľadávky, a to bez ohľadu na výšku odplaty, ktorú za pohľadávku dostal od kupujúceho (postupníka). Pokiaľ postupník neuplatní postúpenú pohľadávku bez zbytočného odkladu na súde, zanikne ručenie postupcu. Vzhľadom na to, že postúpením dochádza k závažnej zmene osoby veriteľa, neopomenuteľnou podmienkou je písomná zmluva o postúpení pohľadávky. Ústne postúpenie pohľadávky je preto neplatné a nespôsobuje žiadne právne účinky. Veriteľ môže urobiť takýto prevod na nového veriteľa aj bez súhlasu dlžníka, avšak postupca je povinný bez zbytočného odkladu túto skutočnosť oznámiť dlžníkovi. Dlžník bude svoj dlh uhrádzať už novému veriteľovi. S oneskoreným splnením oznamovacej povinnosti nespája zákon žiaden postih. Rovnaké účinky ako oznámenie postúpenia veriteľom dlžníkovi má aj predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky postupníkom. Okrem samotnej pohľadávky prechádza na nového veriteľa aj jej príslušenstvo a práva týkajúce sa pohľadávky.

Faktoring a Forfaiting

Pri faktoringu dochádza k jednorazovému alebo priebežnému odkúpeniu krátkodobých pohľadávok faktorom (faktoringovou spoločnosťou). Podstata faktoringu spočíva v tom, že podnikateľ - faktor, odkúpi od veriteľa nesplatnú pohľadávku, za čo dostane veriteľ ihneď dohodnutú kúpnu cenu (odplatu). V okamžitom obdržaní odplaty za pohľadávku spočíva výhoda faktoringového obchodu, pretože veriteľ získa časť peňazí ešte predtým, než sa stane pohľadávka splatnou. Forfaiting spočíva v odkupovaní dlhodobých pohľadávok forfajtingovou spoločnosťou. Používa sa pri dodávkach strojov, zariadení, investičných celkov, ktoré sa dodávajú na dodávateľský úver so splatnosťou dlhšou ako jeden rok.

Daňová Pohľadávka v Konkurze a Reštrukturalizácii

Zákon o správe daní v ust. § 95 ods. 9 jednoznačne určuje, že v konkurze a v reštrukturalizácii vystupuje v mene správcu dane poverený zamestnanec správcu dane, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva. To znamená, že v týchto konaniach môžu konať za správcu dane len uvedené osoby, a to na základe poverenia vydaného správcom dane. Pokiaľ ide o daňové úrady, podľa § 4 ods. 4 zákona o daňových orgánoch je takéto poverenie oprávnený vydať riaditeľ daňového úradu. Pokiaľ ide o prihlasovanie daňových pohľadávok, v konkurze alebo v reštrukturalizácii sa postupuje podľa osobitného predpisu, a to podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, na ktorý ZSD odkazuje v § 95 ods. 8 a 9. Zároveň stanovuje, že v reštrukturalizačnom konaní možno postupovať len v súlade s osobitnými predpismi vzťahujúcimi sa na štátnu pomoc.

Premlčanie a Preklúzia

Premlčanie a preklúzia sú veľmi významné právne inštitúty, ktoré dlžník môže využiť pri svojej obrane, v prípade, ak veriteľ uplatní svoj nárok. V praxi však dochádza k zamieňaniu ich významu. tým, že oprávnený subjekt toto svoje právo nevykonal. námietku premlčania. premlčanie môžeme nájsť aj v trestnom práve, a to napr. trestného stíhania, či výkonu trestu. zákonníku. skutočnosti, napr. vzniku škody, poškodený dozvedel. sa počíta od momentu, kedy nastala rozhodujúca skutočnosť, napr. zákonníku zase v ustanoveniach § 387 a nasl.. náhrada škody je táto lehota iná. Pri bezdôvodnom obohatení, resp. škody je premlčacia doba 2 roky. premlčaniu dochádza napr. súde. nevzniesla námietku premlčania. úradnej povinnosti, ale len na základe vznesenej námietky. Občianskeho zákonníka, na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. ako nárok. právo trvá i naďalej v podobe tzv. naturálnej obligácie. predstavovala dlh, ktorý nebol zabezpečený ručením a teda nebol žalovateľný. účinkami a morálnymi záväzkami, ktoré nebolo možné vymáhať právnou cestou. subjektu, či svoj záväzok splní. skupinu práv, ktoré sa však nepremlčujú. V prvom rade ide o vlastnícke právo. sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. konanie skončilo. alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá. zákonníka. Podľa § 387 ods. na dobu neurčitú. Ak nazrieme do Ústavy SR, hneď v jej úvode, čl. základné práva a slobody sú, okrem iného, nepremlčateľné. alebo dlžníka. zavŕšenie. nezačatie plynutia, napr. zastavenie plynutia. prípade sa premlčanie predlžuje, až do splnenia určitej podmienky. stáva právne irelevantnou, tj. začína plynúť nová premlčacia doba, napr. § 110 ods. podobným premlčaniu. a jednotným spôsobom. zákona a na rozdiel od premlčania, nemá jednotne upravenú lehotu. znamená zánik práva uplynutím prepadnej lehoty, t.j. ustanovenej zákonom. výnimkou, pričom dĺžka prekluzívnej lehoty je rôzna. prekluzívnou lehotou ustanovenou zákonom je napr. veciach sa musí uplatniť u prevádzkovateľa bez zbytočného odkladu. škode dozvedel. rokov. Prekluzívnou lehotou je napr. zodpovednosti za vady u predávajúceho v určitej lehote. v tejto lehote toto právo nie je spotrebiteľom uplatnené, zanikne. záručnej dobe. Preklúzia sa vyskytuje aj pri nájomných zmluvách. nájomného sa musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu.

Prečítajte si tiež: Kedy zmeniť psie granule

tags: #kedy #sa #pohľadávka #stáva #nárokom #podmienky