Ako Vzniká Zmluva o Dielo: Komplexný Prehľad

Zmluva o dielo je v obchodných vzťahoch často využívaný zmluvný typ, ktorý upravuje vzťah medzi zhotoviteľom a objednávateľom. Táto zmluva je právnym základom pre vykonanie určitého diela, pričom zhotoviteľ sa zaväzuje dielo vykonať a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť zaň dohodnutú cenu. V tomto článku sa podrobne pozrieme na to, ako zmluva o dielo vzniká, aké sú jej podstatné náležitosti, práva a povinnosti zmluvných strán a ďalšie dôležité aspekty.

Vznik Zmluvy o Dielo

Všeobecnú úpravu vzniku zmlúv ako dvojstranných právnych úkonov obsahuje Občiansky zákonník. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka vzniká zmluva okamihom, keď prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy dôjde k subjektu, ktorému je adresovaný, a tento subjekt svojim včasným vyhlásením, resp. konaním návrh prijme.

Platnosť zmluvy o dielo nastáva, len čo dôjde k zhodnému prejavu vôle zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy o dielo - o predmete diela, o odplate za vyhotovenie diela a o tom, že dielo bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa - a to buď ústne, alebo písomne. Pri zmluvách o dielo účinnosť zmluvy nastáva spravidla súčasne so vznikom platnej zmluvy. Výnimkou je len prípad, ak zákon ustanoví alebo sa zmluvné strany dohodnú na tom, že platne uzavretá zmluva o dielo ich bude zaväzovať až neskôr. Takáto dohoda o odložení účinnosti zmluvy o dielo sa v praxi vyskytuje len veľmi zriedkavo. Okamihom nadobudnutia účinnosti zmluvy o dielo sú obidve zmluvné strany jej obsahom viazané a sú povinné plniť všetky povinnosti a oprávnené vykonávať všetky práva zo zmluvy.

V obchodnoprávnych vzťahoch je možné akceptovať návrh zmluvy aj špecifickými spôsobmi, ktoré upravuje § 275 Obchodného zákonníka. Podľa uvedeného ustanovenia platí, že „s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa.

Citované ustanovenie Obchodného zákonníka umožňuje vznik zmluvy okrem výslovnej akceptácie návrhu na uzavretie zmluvy aj na základe faktického konania. V kontexte vyššie uvedeného bližšie vysvetľuje rozsudok Krajského súdu v Žiline z 24.09.2014, sp. zn. 12Cob/147/2014.

Prečítajte si tiež: Stavba domu a zmluva o dielo

Forma Zmluvy

Zmluva o dielo nemusí mať písomnú podobu. Môže byť uzavretá aj ústne, t. j. ústnou dohodou účastníkov. Zákon nevyžaduje pre tento typ zmluvy písomnú formu za podmienku jej platnosti. Zmluva o dielo ako každá zmluva môže byť uzavretá ústne, písomne (pričom písomné prejavy účastníkov nemusia byť na tej istej listine), konkludentne alebo aj kombináciou uvedených spôsobov tak, aby bola zrejmá identifikácia zmluvných strán (objednávateľ a zhotoviteľ), ako aj to, že došlo k dohode o obsahu zmluvy (predmet diela a jeho cena).

Kombinácia prichádza do úvahy napríklad v prípade písomne uzavretej zmluvy o dielo, v rámci ktorej účastníci nevyhlásili, že jej súčasťou je aj listina, v ktorej je vymedzený predmet diela, nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ak sa účastníci ústne dohodli, že predmetom zmluvy je dielo vymedzené v tejto listine (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.08.2001, sp. zn. 3 Cdo 49/2001).

Neštandardné Situácie Vzniku Zmluvy o Dielo

V rámci stavebnej praxe sa vytvorilo niekoľko zaujímavých spôsobov uzavretia zmluvy o dielo, ktoré boli v rámci súdnych rozhodnutí posúdené ako platné. Napríklad podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 28.03.2001, sp. zn.: 29 Cdo 2173/99, na platnosť zmluvy o dielo nemá vplyv, že bola uzavretá v čase, keď už niektoré práce na diele boli vykonané, a teda takto uzavretá zmluva o dielo nie je neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto rozhodnutí súd vyšiel v ústrety stavebnej praxi, kedy je bežnou záležitosťou, že zhotoviteľ začne s realizáciou stavebných prác bez toho, aby mal odsúhlasené s druhou zmluvnou stranou, objednávateľom, všetky podmienky realizácie diela. Aj keď ide o situáciu bežnú v stavebnej praxi a zo strany súdu v zásade akceptovanú, pokiaľ ide o vznik zmluvy o dielo, neodporúčame ju.

V prípade námietky niektorého z účastníkov, že zmluvu o dielo uzavieral v určitej tiesnivej situácií, keď už boli sčasti zrealizované stavebné práce a nechcel o zákazku prísť/prípadne nechcel prísť o zhotoviteľa, treba poukázať na to, že podľa úpravy Obchodného zákonníka sa žiadny z účastníkov obchodnozáväzkového vzťahu v rámci jeho kreovania nemôže brániť tým, že zmluvy, resp. iný právny úkon uzavrel v tiesni (Rozsudok Krajského súdu v Žiline z 8.12.2010, sp. zn. 12Cob/254/2010).

V stavebnej praxi pomerne často rezonuje mylná predstava o tom, že objednávka, na základe ktorej zhotoviteľ dielo vykonal, predstavuje zároveň zmluvu o dielo. Vo väčšine prípadov bude objednávka len písomné zachytenie (dôkaz) obsahu záväzkového právneho vzťahu v rámci ústnej zmluvy o dielo.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Podstatné Náležitosti Zmluvy o Dielo

Zmluva o dielo musí obsahovať podstatné náležitosti, aby bola platná. Medzi tieto náležitosti patrí:

• Identifikácia zmluvných strán: Je potrebné presne určiť, kto je objednávateľom a kto zhotoviteľom (napr. pri s.r.o. uviesť názov spoločnosti, sídlo, IČO, údaj o zápise do obchodného registra vrátane konateľa, prípadne IBAN a i.).
• Vymedzenie predmetu zmluvy: Je potrebné jasne a zrozumiteľne vymedziť predmet zmluvy, t. j. čo si objednávateľ objednal, resp. čo má zhotoviteľ zhotoviť (napr. druh a kvantita diela). Ak je predmet zmluvy nejasný, môže byť zmluva neplatná z dôvodu nemožnosti jej plnenia.
• Dohoda o cene: Zmluva o dielo je vždy odplatná, preto v nej musí byť dohodnutá cena (t. j. výška ceny) alebo uvedený aspoň spôsob jej určenia (napr. podľa rozpočtu). Ak cena nie je dohodnutá, môže to viesť k sporom ohľadom výšky odplaty.

Príklad na Absolútnu Neplatnosť Zmluvy o Dielo

A, s.r.o. uzatvorila s B, s.r.o. zmluvu o dielo, na základe ktorej mala pre B, s.r.o. vykonať reklamné práce na budove. Keďže konatelia A, s.r.o. a B, s.r.o. boli kamaráti, povedali si, že na cene sa dohodnú neskôr. V tomto prípade ide o zmluvu o dielo bez určenia ceny podľa § 536 ods.3 Obchodného zákonníka.

Ďalšie Podmienky Zmluvy

Okrem podstatných náležitostí môžete do zmluvy zahrnúť aj ďalšie podmienky, ako napr. termín vykonania diela, podmienky vykonávania diela, kontrolu vykonávania diela, zmluvnú pokutu a pod.

Práva a Povinnosti Zmluvných Strán

Zmluva o dielo prináša pre zmluvné strany práva a povinnosti.

Práva a Povinnosti Zhotoviteľa

• Povinnosti:
  • Vykonať dielo riadne a včas.
  • Obstarávať veci potrebné na vykonanie diela.
  • Upozorniť objednávateľa na nevhodné pokyny alebo veci.
  • Zodpovedať za vady diela.
  • Umožniť objednávateľovi kontrolu vykonávania diela.
  • Pozvať objednávateľa na vykonanie kontroly.
• Práva:
  • Právo na zaplatenie ceny diela po jeho odovzdaní.
  • Právo na zvýšenie ceny, ak sa zmenia okolnosti.
  • Právo obstarať veci na účet objednávateľa, ak ten si nesplní svoju povinnosť.

Práva a Povinnosti Objednávateľa

• Povinnosti:
  • Prevziať riadne vykonané dielo.
  • Zaplatiť cenu diela.
  • Poskytnúť zhotoviteľovi potrebnú súčinnosť.
  • Odovzdať zhotoviteľovi veci potrebné na vykonanie diela, ak sa tak strany v zmluve dohodli.
• Práva:
  • Právo na riadne vykonanie diela.
  • Právo kontrolovať vykonávanie diela.
  • Právo odstúpiť od zmluvy, ak zhotoviteľ porušuje zmluvu.
  • Právo odstúpiť od zmluvy, ak zhotoviteľ požaduje zvýšenie ceny z dôvodu vykonania činností nezaradených do rozpočtu alebo zvýšenia účelne vynaložených nákladov.

Zánik Nesplneného Záväzku na Vykonanie Diela

V rámci právnej úpravy zmluvy o dielo sú špecifickým spôsobom upravené právne dôsledky zániku nesplneného záväzku na vykonanie diela. Z časového hľadiska ide o dôsledky, ktoré môžu vznikať od uzatvorenia zmluvy o dielo až kým dielo nie je riadne zhotovené. Nároky vznikajúce stranám ako dôsledok zániku nesplneného záväzku vykonať dielo sú upravené v dispozitívnych ustanoveniach § 543, 544, 545, 548 ods.

Prečítajte si tiež: Dôchodok pre ročník 1958

Základné kritérium, určujúce aký nárok vznikne ktorej zmluvnej strane pre prípad zániku zmluvy pred riadnym vyhotovením diela, je vlastníctvo k zhotovovanej veci v čase zániku záväzku zhotoviť dielo.

Ak je Vlastníkom Zhotovovanej Veci Zhotoviteľ (§ 543 Obchodného Zákonníka)

Ustanovením § 543 Obchodného zákonníka je riešená situácia, keď vlastníkom zhotovovanej veci je zhotoviteľ. V takomto prípade má objednávateľ:

• právo požadovať voči zhotoviteľovi zaplatenie ceny vecí prevzatých od neho zhotoviteľom.
• právo požadovať voči zhotoviteľovi úhradu toho, o čo sa zhotoviteľ obohatil.

Uvedené práva objednávateľa vznikajú za spoločného predpokladu a to odovzdanie veci zhotoviteľovi za účelom zhotovenia diela, ak tieto veci boli spracované pri vykonaní diela alebo ich nemožno vrátiť. Obe práva tiež spočívajú v relutárnej náhrade.

Nárok objednávateľa na vydanie obohatenia podľa § 543 ods. 2 Obchodného zákonníka je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia (avšak v modifikovanej podobe). V zmysle ustálenej judikatúry týkajúcej sa bezdôvodného obohatenia účelom zákonnej úpravy bezdôvodného obohatenia je poskytnutie ochrany tomu subjektu, ktorý stratil určitú majetkovú hodnotu. Zákonná úprava bezdôvodného obohatenia nepočíta s tým, že by mal dostať späť celú túto majetkovú hodnotu v plnom rozsahu, ale len v takej výške, o ktorú sa obohatil iný subjekt. Výška obohatenia zhotoviteľa sa určuje osobitne v konkrétnom prípade, a to spravidla znaleckým posudkom.

Vysporiadanie zhotoviteľa vo vyššie uvedených prípadoch spočíva v tom, že je (a naďalej aj po zániku zmluvy o dielo zostáva) vlastníkom ešte nedokončenej veci. Zostáva mu teda hodnota toho, čo do zhotovovaného diela sám vložil. Ak počas trvania zmluvy o dielo objednávateľ zaplatil čo aj čiastočnú cenu za dielo (resp. zálohu na cenu diela) zhotoviteľovi, zhotoviteľ je povinný takého plnenie v celom rozsahu vrátiť objednávateľovi (z titulu bezdôvodného obohatenia, resp. podľa § 351 ods.

Ak je Vlastníkom Zhotovovanej Veci Objednávateľ (§ 544 Obchodného Zákonníka)

Ustanovenie § 544 Obchodného zákonníka upravuje dôsledky zániku nesplneného záväzku na vykonanie diela, ak vlastníkom zhotovovanej veci je objednávateľ. V takomto prípade vzniká:

• objednávateľovi povinnosť uhradiť zhotoviteľovi to, o čo sa objednávateľ obohatil zhotovovaním veci.
• právo zhotoviteľa požadovať voči objednávateľovi úhradu ceny vecí, ktoré zhotoviteľ účelne obstaral a ktoré sa spracovaním stali súčasťou zhotovovanej veci.

Právo zhotoviteľa vznikne za predpokladu, ak za dôvod zániku záväzku zodpovedá objednávateľ. Ak by však v nároku zhotoviteľa podľa § 548 ods.

Typickým prípadom situácie riešenej predmetným ustanovením obchodného zákonníka je výstavba stavby zhotoviteľom na pozemku objednávateľa, pokiaľ si strany v zmluve o dielo nedohodli vznik vlastníckeho práva k stavbe v prospech zhotoviteľa. Po predčasnom ukončení zmluvy o dielo v tomto prípade objednávateľ nemôže vydať zhotovované dielo zhotoviteľovi, resp. vrátiť použitý materiál zhotoviteľovi.

Rozsah obohatenia sa aj v tomto prípade zisťuje prostredníctvom znaleckého dokazovania. Napríklad v prípade rekonštrukcie stavby sa určuje všeobecná hodnota stavby v čase zániku zmluvy o dielo a všeobecná hodnota stavby v čase začatia zhotovovania diela. Rozdiel takto určených hodnôt predstavuje finančné vymedzenie obohatenia. V rámci znaleckého ohodnocovania je však potrebné brať do úvahy aj vady diela (t.j.

Cena diela dohodnutá v zmluve nemá vplyv na výšku vzniknutého obohatenia objednávateľa. Najvyšší súd Českej republiky však vo svojom rozsudku sp. zn. 32 Cdo 3964/2014 vyslovil názor, že výška nároku zhotoviteľa podľa ustanovenia § 544 ods. 1 obchodného zákonníka na úhradu toho, o čo sa objednávateľ obohatil, nemôže presiahnuť cenu diela dojednanú v zmluve o dielo.

Nároky strán uvedené v § 543 a § 544 vznikajú v prípadoch, ak dielo spočíva v zhotovovaní diela. Ak však predmetom diela je montáž, údržba, oprava alebo úprava veci, dôsledky zániku nesplneného záväzku sa podľa § 545 obchodného zákonníka spravujú obdobne ustanoveniami podľa § 544 obchodného zákonníka. V prípade montáže, údržby, opravy alebo úpravy veci totiž nevzniká zhotoviteľovi vlastnícke právo k veci, ale vlastníkom veci ostáva počas vykonávania diela objednávateľ.

Výhrada Vlastníckeho Práva

V obchodnoprávnych vzťahoch založených zmluvou o dielo je štandardné, že podnikatelia v postavení zhotoviteľov v záujme zabezpečiť svoje nároky na zaplatenie ceny diela dojednávajú vo svoj prospech tzv. výhradu vlastníckeho práva pri ktorej sa zhotoviteľ považuje za vlastníka zhotovovaného diela až do momentu nastania určitej právnej skutočnosti, najčastejšie úplného zaplatenia ceny diela.

Ustanovenie § 542 Obchodného zákonníka je osobitnou úpravou toho, kto je originálnym nadobúdateľom vlastníctva k zhotovovanej veci vo väzbe na miesto, kde sa vec zhotovuje. Tento spôsob vzniku vlastníckeho práva je významný spravidla vo vzťahu ku stavbám - tie sa až na zriedkavé výnimky zhotovujú na pozemku objednávateľa alebo na pozemku, ktorý zabezpečil objednávateľ a vlastníkom stavby teda bude od počiatku objednávateľ. Je však potrebné si uvedomiť, že ustanovenie § 542 Obchodného zákonníka je dispozitívnym ustanovením a že si strany zmluvy o dielo môžu v konkrétnom prípade dojednať taký vlastnícky režim, aký im pre daný prípad najlepšie vyhovuje.

Podstata inštitútu výhrady vlastníckeho práva spočíva v tom, že strana, ktorá ma poskytnúť peňažné plnenie (cenu diela), nenadobudne vlastnícke právo k protiplneniu (dielu), kým peňažné plnenie neposkytne v celom rozsahu. Zmyslom výhrady vlastníctva je zabezpečiť zaplatenie ceny diela, tak aby bol zhotoviteľ jeho vlastníkom v každej etape zhotovovania diela.

V súvislosti s výhradou vlastníctva sa v praxi vyskytujú problémy s jej obchádzaním, a to v prípadoch, ak zhotovované dielo nadobudne charakter rozostavanej stavby - v takom prípade právna úprava umožňuje, aby sa ako vlastník zapísal do katastra nehnuteľností objednávateľ za predpokladu, že je ako stavebník uvedený v stavebnom povolení, nakoľko príslušný okresný úrad nemá povinnosť ex offo skúmať existenciu výhrady vlastníctva.

V prípade, že zhotovované dielo nadobudlo charakter stavby v právnom zmysle a po zhotoviteľovi, ktorému svedčí výhrada vlastníctva vykonávali práce na tejto stavbe iné subjekty, ich stavebná činnosť, resp. dokončenie diela je vo vzťahu k vlastníctvu pôvodného zhotoviteľa irelevantná, t.j. nemá na toto vlastníctvo žiaden vplyv.

Vznik Stavby ako Veci v Právnom Zmysle

Z hľadiska vymedzenia stavby ako veci v právnom zmysle je dôležité určiť moment vzniku stavby. Vznik stavby ako veci podľa práva nemožno spájať len s jej stavebnou dokončenosťou. Stačí, ak je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, v ktorom je už nezameniteľným spôsobom individualizovaná.

V otázke momentu vzniku stavby ako nehnuteľnej veci judikatúra súdov vyvodila, že pre posúdenie, kedy dochádza k vzniku stavby je rozhodný okamih, v ktorom je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počnúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu takto druhovo a individuálne určenej veci - týmto minimálnym okamihom je u nadzemných stavieb stav, kedy je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zjavné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. V tomto okamihu vznikne i vlastníckeho právo k stavbe. Tento záver je konzistentný aj s platnou právnou úpravou - podľa ustanovenia § 3 ods. 15 katastrálneho zákona sa pod rozostavanou stavbou spôsobilou na zápis v katastri nehnuteľností rozumie stavba aspoň v takom stupni rozostavanosti, pri ktorej je zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia. V nadväznosti na uvedené nemožno prehliadnuť ani definíciu stavby v ustanovení § 119 ods.

V tejto súvislosti možno poukázať tiež na súdnu prax, podľa ktorej stavba ako vec v zmysle práva spravidla vzniká v okamihu, kedy je už jednoznačným a nezameniteľným spôsobom zjavné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Iba do doby, časovo i kvalitatívne tomuto okamihu predchádzajúcej, možno hovoriť o originálnom spôsobe nadobudnutia vlastníctva k stavbe vytvorením veci. Ak je však stavba ako vec v zmysle práva už druhovo a individuálne určená, potom dokončovacie práce sa na už vytvorených vlastníckych vzťahoch nijako nepremietnu. Všetko, čo takto k pôvodnej stavbe v dôsledku jej dostavby prirastie, náleží vlastníkovi pôvodnej, teda už vzniknutej veci. (PR 7/1995 - rozsudok Vrchného súdu v Prahe z 31.5.1995, sp.zn. 3 Cz 57/1992 in: Štenglová/Plíva/Tomsa a kolektív: Obchodní zákonník. Komentář. 13. Vydanie, C. H. Beck, 2010, s.

Z konštantnej judikatúry teda vyplýva, že pre posúdenie okamihu vzniku stavby ako veci je rozhodný okamih, v ktorom je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počínajúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú len k dokončeniu takto druhovo a individuálne určenej veci - k tomu pri nadzemných stavbách dochádza vytvorením stavu, kedy je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zjavné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Od tohto okamihu, v ktorom už vzniklo aj vlastnícke právo k stavbe, sú pre takto vytvorenú oblasť vlastníckych vzťahov všetky ďalšie stavebné práce bezvýznamné, aj keď náklady na ne mnohonásobne prevýšia už vynaložené náklady. Všetko, čo v dôsledku prístavby, prestavby, inej stavebnej zmeny alebo dokončovacích prác tak prirastie ku stavbe, stáva sa jej súčasťou a vlastnícky patrí tomu, komu patrila stavba ako vec v okamihu svojho vzniku. Je pritom nerozhodné, že ešte nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, lebo vznik stavby nie je totožný s jej stavebným dokončením (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 20.6.2005, sp.zn. 22 Cdo 1135/2005; rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 5.2.2002, sp.zn.

To, že sa výhrada vlastníctva v zmysle § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka nevzťahuje iba na hnuteľné veci vyplýva zo samotného textu a výkladu právnej úpravy. Predmetné ustanovenie používa pojem zhotovovaná vec, pričom vecami sa rozumejú hnuteľné a nehnuteľné veci. Navyše logickým a jazykovým výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k rovnakému záveru, pretože z použitého slovného spojenia „zhotovuje vec na pozemku“ zreteľne vyplýva, že na pozemku sa spravidla zhotovujú stavby, resp. nehnuteľné veci. Z logiky a kontextu ustanovenia § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že v rade prípadov ho bude potrebné vzťahovať práve na nehnuteľnosti - pravidelne vtedy, kedy predmetom diela bude stavba.

Použitý pojem zhotovované dielo pokrýva všetky štádiá, ktorými dielo prechádza od začiatku prác až po jeho finálne dokončenie. Z uvedeného vyplýva, že výhrada vlastníctva sa vzťahuje na ktorúkoľvek fázu zhotovovania diela a takisto zahŕňa aj dokončené dielo. Takýto výklad je v súlade s účelom dojednanej výhrady vlastníctva, ktorou sa má zabezpečiť zaplatenie ceny za dielo tým, že vlastníkom zhotovovanej veci je až do zaplatenia ceny za dielo zhotoviteľ, čo vytvára tlak na objednávateľa, aby si splnil svoj peňažný záväzok. Svojou podstatou plní inštitút výhrady vlastníctva zabezpečovaciu funkciu, t.j.

Hlavným účelom, ktorý výhrada vlastníckeho práva sleduje, je teda zabezpečiť zhotoviteľovi diela zaplatenie ceny diela s tým, že zostane vlastníkom až do úplného zaplatenia ceny diela. Je tak chránený svojim vlastníckym právom tak proti objednávateľovi, ako i proti tretím osobám. Kým výhrada vlastníckeho práva v prospech zhotoviteľa trvá, nemôže objednávateľ s vecou (zhotovovaným dielom) voľne nakladať a na vec sa vo vzťahu k nemu hľadí ako na cudziu vec. Momentom nadobudnutia vlastníctva na strane objednávateľa je až úplné zaplatenie ceny za dielo, t.j.

Na existenciu a trvanie výhrady vlastníctva zhotoviteľa nemá vplyv, či bolo dielo iba rozostavané alebo dokončené; rozhodujúcou skutočnosťou je zaplatenie ceny diela - až v tomto momente výhrada vlastníctva zaniká a vlastníkom diela sa stáva objednávateľ.

Podľa súčasnej konštrukcie právnej úpravy je výhrada vlastníctva istým spôsobom oslabená, pretože objednávateľ, ktorý je zároveň osobou uvedenou v právoplatnom stavebnom povolení sa môže v prípade dostatočnej rozostavanosti stavby nechať zapísať do katastra nehnuteľností ako vlastník. Tejto situácii je možné predísť jedine tým, že ako stavebník v stavebnom povolení bude vystupovať zhotoviteľ. Inak je zhotoviteľ vystavený riziku, že svoje vlastnícke právo bude musieť uplatňovať súdnou cestou, aby dosiahol zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. V tomto smere by sa žiadala novelizácia katastrálneho zákona, ktorá by vyžadovala pre zapisovanie stavieb od strán zmluvy o dielo predloženie príslušného dokumentu preukazujúceho komu prislúcha vlastníctvo k dielu. Do úvahy by prichádzala aj príslušná zmena stavebného zákona, kde by sa už v rámci stavebného konania vyžadovalo pri vydávaní stavebného povolenia uvedenie osoby, ktorá sa považuje za vlastníka, pričom v katastrálnom konaní by sa už preukazovalo napr.

Zmluva o Dielo Podľa Občianskeho Zákonníka vs. Obchodného Zákonníka

Právna úprava zmluvy o dielo je upravená jednak v Občianskom zákonníku (§ 631 a nasl.) a tiež v Obchodnom zákonníku (§ 536 a nasl.). Úprava zmluvy o dielo v Obchodnom zákonníku je ucelená a ustanovenia upravujúce zmluvu o dielo v Občianskom zákonníku sa nepoužijú na zmluvný vzťah založený zmluvou o dielo dohodnutou podľa Obchodného zákonníka.

Zmluva o dielo predstavuje relatívny obchodno-záväzkový vzťah z hľadiska účastníkov zmluvného vzťahu. To znamená, že sa ňou riadia vzťahy medzi podnikateľmi navzájom. Ak zmluvu o dielo uzatvára podnikateľ s nepodnikateľom, riadi sa táto zmluva ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Významným rozdielom medzi zmluvou o dielo podľa Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka je právo požadovať preddavok od objednávateľa. Podľa Občianskeho zákonníka má zhotoviteľ právo požadovať preddavok, ak si vykonanie diela vyžaduje značné náklady.

tags: #kedy #vzniká #zmluva #o #dielo