Ako podať žalobu o neplatenie výživného a čo robiť, keď rodič neplní vyživovaciu povinnosť

Jednou zo zákonných povinností rodičov voči deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Tú môžu rodičia realizovať v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne alebo v dôsledku rozhodnutia vydaného v súdom konaní. V nasledujúcom článku Vám prinášame odpovede na praktické otázky týkajúce sa plnenia vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa a čo robiť, ak si povinný rodič túto povinnosť neplní.

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné. Pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem napr. zo študentskej brigády.

V súčasnosti nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať. Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, sa stáva schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Z uvedeného vyplýva, že vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku.

Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium.

Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu, existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné - rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Do úvahy musíme vziať jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam. Vyživovacia povinnosť nadobudnutím plnoletosti t.j. 18 rokov veku, či dokonca vek 26 rokov nezaniká. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie rodičovského príspevku, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

V praxi sa vyskytujú prípady, že aj ťažko zdravotne postihnuté deti študujú na vysokej školy, pokiaľ im to mentálne zdravie dovoľuje. Je však vysoko pravdepodobné, že po ukončení štúdia sa nebudú môcť realizovať v žiadnej profesii. V súvislosti so štúdium na vysokej škole sa stáva relevantná aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy.

Naďalej však platí, že rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne a to aj v naturálnej forme - zaplatenie internátu, hradenie telefónnych nákladov, výdavky poistné, poskytovanie stravy atď. Za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku s dieťaťom, t.j. bežné nákupy, zaplatenie účtu v reštaurácii, lístok do kina atď., ak tieto plnenia nepresiahnu hranicu tzv. V prípade ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačných charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta.

Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod. Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.

Vyživovacia povinnosť trvá i počas prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie. Zároveň je nutné uviesť, že zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak teda dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.

Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti; to neplatí, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo do vlastných rúk, najčastejšie na účet vedený v banke. Takýmto spôsobom vie následne povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu. Zákon stavuje minimálnu výšku vyživovacej povinnosti, ktorú je povinný platiť každý rodič, bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti či majetkové pomery.

Prečítajte si tiež: Dôchodok pre ročník 1958

Ako postupovať pri neplatení výživného

V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím “t.j. neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu a povinná osoba nezačala platiť výživné” (§2 ods.1 písm. a) zákona o náhradnom výživnom) má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu. Ak je splnená vyššie uvedená podmienka, oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné len ak sú ďalej splnené podmienky § 2 ods.

V prípade, ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa. Žiadosť sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý v zmysle § 5 zákona o náhradnom výživnom rozhoduje o náhradnom výživnom, vypláca náhradné výživné, prehodnocuje nárok na náhradné výživné, a to každých 6 kalendárnych mesiacov. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Po priznaní náhradného výživného je poberateľ povinný informovať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o každej zmene skutočnosti, ktorá je rozhodujúca na vyplácanie náhradného výživného najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny skutočnosti.

Ak je dieťa schopné sa samo o seba starať, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V prípade plnoletých detí platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas (napr.

Možnosti vymáhania výživného

Ak si druhý rodič neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť je potrebné obrátiť sa na súd, ktorý výživné kvantifikuje.

• podať návrh na vydanie platobného rozkazu (príp.
• Návrh na vykonanie exekúcie je možné podať výlučne elektronicky. Oprávnený rodič môže podať návrh buď sám (za predpokladu, že disponuje elektronickým podpisom a elektronickou schránkou aktivovanou na doručovanie podaní), prostredníctvom svojho zástupcu (napr. K návrhu je potrebné priložiť prílohy, a to rodný list dieťaťa a exekučný titul, ktorým je rozsudok, ktorým bol povinný rodič zaviazaný platiť výživné. Exekútor vymáha dlžné výživné rôznymi spôsobmi, pričom v praxi najčastejšie využívaným sú zrážky zo mzdy, príp. z iných príjmov oprávneného. Spôsob, ktorý síce priamo nezabezpečuje vymoženie dlžného výživného, ale pôsobí skôr motivačne a môže prispieť k následnej „dobrovoľnej“ úhrade výživného, je exekúcia zadržaním vodičského preukazu. Úroky z omeškania je však možné vymáhať v exekučnom konaní až po ich priznaní súdom.
• Trestný čin zanedbania povinnej výživy spácha ten, kto najmenej 2 mesiace v období 2 rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, vyživovaciu povinnosť alebo povinnosť zaopatrovať iného. Oprávnený, resp. rodič alebo iná osoba, má možnosť podať voči povinnému trestné oznámenie, pričom odporúčame, aby bolo podané voči tzv. Na rozdiel od exekúcie, v rámci trestného konania sa nevymáha dlžné výživné.
• Náhradné výživné je inštitútom zabezpečujúcim výživu oprávnenej osobe, ktorú poskytuje štát za povinného a následne ju od povinného vymáha. Podmienky poskytovania náhradného výživného upravuje zákon č. 201/2008 Z. z . o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z.

Zanedbanie povinnej výživy a jeho dôsledky

Zanedbanie povinnej výživy je závažný problém, ktorý má hlboký dopad na život dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti je jednou zo základných povinností rodiča a jej zanedbanie môže viesť k vážnym dôsledkom pre dieťa, a to tak v oblasti materiálnej, ako aj psychickej.

Prečítajte si tiež: Kedy zmeniť psie granule

Právny rámec povinnej výživy

V zmysle zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti základnou povinnosťou rodiča. Neplnenie tejto povinnosti je postihované podľa príslušných ustanovení. Trestný zákon hovorí, že kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo i len z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať, dopúšťa sa trestného činu zanedbania povinnej výživy.

Trestný čin zanedbania povinnej výživy

Podľa § 207 Trestného zákona, zanedbanie povinnej výživy je trestný čin, za ktorý hrozí páchateľovi trest odňatia slobody. O zanedbanie vyživovacej povinnosti pôjde aj vtedy, ak povinný odvádza oprávnenému nižšie peňažné sumy výživného, než aké boli určené alebo sú primerané. Trestné oznámenie je namieste, ak povinný rodič neplatí výživné minimálne tri mesiace v období dvoch rokov.

Dôsledky zanedbania povinnej výživy na dieťa

Zanedbanie povinnej výživy má rozsiahle negatívne dôsledky na dieťa:

• Psychické problémy: Stres, úzkosť, pocity menejcennosti a ohrozenia v dôsledku neistoty a nedostatku.
• Sociálne problémy: Obmedzené možnosti v oblasti vzdelávania, záujmov a sociálnych kontaktov, čo môže viesť k sociálnej izolácii.
• Zdravotné problémy: Nedostatočná výživa a zdravotná starostlivosť môžu negatívne ovplyvniť fyzický a psychický vývoj dieťaťa.

Prípadný trest by mal postihovať len odsúdeného. V prípade zanedbania povinnej výživy však trest postihne aj deti, a to tak, že bude vlastne legálne bránené ich právo na starostlivosť oboch rodičov.

Možnosti riešenia situácie

• Návrh na výkon exekúcie: Oprávnený rodič môže podať návrh na výkon exekúcie dlžného výživného. Návrh je možné podať elektronicky, čo je rýchle a jednoduché.
• Trestné oznámenie: Ak povinný rodič neplatí výživné minimálne tri mesiace v období dvoch rokov, je možné podať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy.
• Žiadosť o náhradné výživné: Oprávnený rodič môže požiadať o náhradné výživné prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), ktoré vypláca štát, s tým, že štát si to následne vymáha od povinného rodiča.
• Súdne konanie: V prípade, že sa situáciu nepodarí vyriešiť mimosúdne, je možné podať žalobu na súd a domáhať sa určenia výšky výživného alebo jeho zvýšenia.

Praktické rady a skúsenosti

V praxi sa stretávame s rôznymi situáciami a problémami pri vymáhaní výživného.

• Marenie styku s deťmi: Ak povinnému rodičovi nie je umožnené stretávanie sa s deťmi, nie je to dôvod na neplatenie výživného. Je potrebné podať návrh na výkon rozhodnutia v zmysle ust. § 370 a nasl. Civilného sporového poriadku.
• Práca na čierno: Ak má oprávnený rodič informácie o tom, že povinný rodič pracuje na čierno, je vhodné túto skutočnosť oznámiť príslušnému úradu práce a inšpektorátu práce ako podnet.
• Dlhodobé neplatenie výživného: Ak povinný rodič dlhodobo neplatí výživné a exekúcia je neúspešná, je možné obrátiť sa na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže v Bratislave, ak povinný rodič žije v zahraničí.
• Nezáujem povinného rodiča: Ak povinný rodič nejaví o dieťa záujem a neplatí výživné, je dôležité zabezpečiť dieťaťu psychologickú podporu a vytvoriť mu stabilné a láskyplné prostredie.

Konkrétne prípady a otázky

V praxi sa často vyskytujú otázky a prípady, ktoré si vyžadujú individuálny prístup. Niektoré z nich:

• Výživné na plnoleté dieťa: Vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu trvá až do momentu, kým dieťa nie je schopné živiť sa samé, a to bez ohľadu na jeho vek. Ak plnoleté dieťa študuje a nie je schopné sa samo živiť, rodičia sú povinní mu prispievať na výživu.
• Zmena zamestnania povinného rodiča: Ak rodič zmenil svoje zamestnanie za menej výhodné, tak súd preveruje z akého dôvodu tak došlo. Ak súd zistí, že k takejto zmene zamestnania nedošlo napr. Ak má rodič príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie.

Zrušenie vyživovacej povinnosti

Mnohí rodičia sa mylne domnievajú, že nadobudnutím plnoletosti alebo určitého veku dieťaťa ich vyživovacia povinnosť zaniká, čo nie je pravda. Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné od rodičov, alebo nie. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť tak nárok na výživné zaniká, pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť nárok na výživné trvá.

Kedy je dieťa schopné sa samostatne živiť?

Keď je pripravené vykonávať prácu na ktorú sa pripravovalo štúdiom. Ukončením denného štúdia na strednej škole, učňovke či vysokej škole vyživovacia povinnosť rodičov zaniká. Tu sa právne názory rozchádzajú, štandardne ide o deň, kedy dieťa úspešne absolvovalo štátnu záverečnú skúšku, avšak domnievam sa, že pre účely posudzovania nároku na výživné ide o deň, kedy má dieťa možnosť si prevziať výučný list alebo diplom, pretože bez týchto dokumentov o prácu vo vyučenom odbore žiadať nemôže. Je však spravodlivé od dieťaťa očakávať, že v deň kedy si preberie diplom či výučný list nastúpi do práce? Nie. Aj keby, tak v ten deň určite mzdu nedostane, takže týmto dňom dieťa schopné sa živiť aj tak nebude. Hoci súd nemá možnosť rozhodnúť o neskoršom dátume, rodič túto možnosť má.

Opakovanie ročníka alebo zmena školy samé o sebe nie sú dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti. Každý z nás môže zlyhať. Súdna prax preto prípadné zrušenie vyživovacej povinnosti viaže spravidla na opakované zlyhanie, opakované opakovanie ročníka alebo zmenu školy. Doktorandské štúdium, t.j. vysokoškolské štúdium tretieho stupňa, prípadne vyššieho nezakladá nárok na výživné od rodiča. Vychádza sa z toho, že ukončením druhého stupňa s titulom Mgr. či Ing. je dieťa pripravené pracovať vo vyštudovanom odbore a ďalšie vzdelávanie je len nie nevyhnutnou nadstavbou. Nezamestnanosť dieťaťa nie je dôvodom pre trvanie vyživovacej povinnosti.

Zdravotné postihnutie a dobré mravy

Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť môže znamenať, že vyživovacia povinnosť rodiča k takto postihnutému dieťaťu nezanikne hoci dieťa neštuduje a nepracuje. Keďže ide o výnimku z pravidla, tak súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé. V prípade krátkodobých postihnutí, napr.

Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na trvanie nároku dieťaťa na výživné bez ohľadu nato či je schopné sa samostatne živiť. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy.

Kedy je nevyhnutné podať návrh na súd?

Pokiaľ vyživovacia povinnosť bola určená súdnym rozhodnutím je nevyhnutné, aby ju súd aj zrušil v opačnom prípade sa vystavujete riziku exekúcie, kde dokazovať zánik vyživovacej povinnosti je ťažké. Tu treba rozlišovať medzi zánikom a zrušením vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona momentom, kedy dieťa je schopné sa samé živiť. Vyživovaciu povinnosť zrušuje súd, ak bola určená súdnym rozhodnutím.

Ako zistiť, či dieťa je schopné sa samé živiť?

V praxi povinný rodič má veľmi obmedzené možnosti zistiť, či plnoleté dieťa študuje alebo nie. Škola nie je povinná v prípade plnoletého dieťaťa rodiča o čomkoľvek informovať. Túto povinnosť má však dieťa. Ak si ju neplní, odporúčam povinnému rodičovi každý rok resp. semester štúdia dieťa písomne vyzvať k predloženiu potvrdenia o návšteve školy.

Ako postupovať pri zrušení výživného

Urobte všetko preto, aby ste sa dohodli na zrušení výživného. Posledné čo Vaše dieťa potrebuje je sa bezdôvodne súdiť s vlastným rodičom a s týmto sa stretať na súde. Samozrejme, plnoleté dieťa môže byť zastúpené advokátom alebo druhým rodičom, avšak vo väčšine prípadov súd trvá na výsluchu dieťaťa na súde čo logicky vedie k zhoršeniu vzťahov rodiča s dieťaťom.

Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je v okresný súd, v ktorom obvode má bydlisko navrhovateľ, t.j. ten kto návrh na súde podáva.

1. Označenie účastníkov konania t.j. osobné údaje navrhovateľa a osobné údaje rodiča resp. dieťaťa proti ktorému návrh smeruje s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúčam tiež uviesť telefonický kontakt príp.
2. Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa domáhate t.j. zrušenia výživného na plnoleté dieťa a v akej výške.
3. 4. a) rodný list mal.Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča na pojednávaní. Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu.

Dokedy platiť výživné? Až do mesiaca v ktorom nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení výživného. Preplatok na výživnom môžete od dieťaťa vymáhať späť, ak to považujete za správne. Preplatok vznikne skoro vždy, pretože v drvivej väčšine prípadov súdy zrušujú vyživovaciu povinnosť spätne. Preplatok tak vznikne za obdobie odkedy súd vyživovaciu povinnosť zrušil až do doby než povinný rodič výživné platil, čo je spravidla minimálne do doby právoplatnosti rozsudku o zrušení. Môže ísť o obdobie niekoľkých mesiacov či dokonca rokov. V prípade plnoletého dieťaťa neplatí pravidlo, že spotrebované výživné sa nevracia, to platí výlučne pri maloletom dieťati. Ak sa rozhodnete preplatok vymáhať tak pôjde o samostatnú žalobu na súde, kde sa budete domáhať tzv.

tags: #kedy #podať #žalobu #o #neplatenie #výživného