Kňazi na dôchodku: Život, výzvy a starostlivosť

Život kňaza je cestou služby a oddanosti, ktorá často presahuje tradičný vek odchodu do dôchodku. Mnohí kňazi pokračujú v aktívnej službe aj v pokročilom veku, zatiaľ čo iní prechádzajú do zaslúženého odpočinku, no naďalej prispievajú k duchovnému životu komunity. Tento článok sa venuje rôznym aspektom života kňazov na dôchodku, ich výzvam a možnostiam starostlivosti, ktoré im pomáhajú prežívať jeseň života dôstojne a zmysluplne.

Kňazstvo ako celoživotná služba

Kňazské povolanie je vnímané ako celoživotná služba Bohu a ľuďom. Pre mnohých kňazov je predstava odchodu do dôchodku ťažko predstaviteľná, pretože ich identita je hlboko spätá s ich poslaním. Súčasná generácia starších kňazov vníma kňazstvo ako službu a možnosť ísť do dôchodku je pre nich väčšinou nepredstaviteľná. Faktom je, že keby všetci naraz odišli na zaslúžený odpočinok, nebola by za nich náhrada, systém by sa zrútil. Sú nesmierne potrební a dôležití. Po ukončení aktívnej služby mnohí kňazi naďalej vypomáhajú vo farnostiach, slúžia sväté omše, spovedajú a poskytujú duchovné vedenie. Ich skúsenosti a múdrosť sú neoceniteľné pre veriacich a mladších kňazov.

Spišský biskup Mons. František Trstenský sa stretol s kňazmi - dôchodcami, ktorí pôsobia a žijú na Orave (v Krivej), v Liptove a na Spiši. Program bol spojený so svätou omšou, počas ktorej biskup spolu s kňazmi ďakoval Bohu za dar kňazstva, za roky ich vernej služby vo farnostiach a za ovocie, ktoré priniesli ich modlitby, obety a pastoračná práca. Po svätej omši nasledovalo bratské stretnutie, ktoré poskytlo priestor na rozhovory, spomienky a zdieľanie životných skúseností. Biskup vyjadril hlbokú vďaku za ich celoživotné dielo a oddanosť. Podobné stretnutia biskup Trstenský organizuje pravidelne, aby vyjadril úctu, vďačnosť a spolupatričnosť voči tým, ktorí dlhé roky verne slúžili v diecéze a dnes prežívajú svoju službu v dôchodku.

Výzvy kňazov v starobe

Staroba so sebou prináša rôzne výzvy, ktoré sa dotýkajú aj kňazov. Medzi najčastejšie patria zdravotné problémy, obmedzená mobilita, osamelosť a finančné ťažkosti. Mnohí kňazi, ktorí žili celý život len pre svoju farnosť a nemali rodinu, trávia jeseň života buď pri svojej blízkej rodine, alebo v špeciálnych domoch.

Generačný odstup môže mať za následok, že starý kňaz nedokáže osloviť určitú skupinu farníkov a svojím spôsobom sa stáva brzdou rozvoja farského spoločenstva. U mladších kňazov sa občas stretávame s určitým vyhorením, problémy, ktoré sa im nakopia, sa im ťažko riešia a môže tak dôjsť až k odchodu z kňazského stavu. Nie je vždy jednoduché zverovať sa s niektorými starosťami inej cirkevnej osobe či dokonca svojmu „šéfovi“.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre kňazov na dôchodku

Možnosti starostlivosti o kňazov na dôchodku

Cirkev a rôzne organizácie sa snažia zabezpečiť dôstojnú starostlivosť o kňazov na dôchodku. Medzi najčastejšie formy pomoci patria:

• Kňazské domovy: Ide o zariadenia, ktoré poskytujú komplexnú starostlivosť o kňazov na dôchodku, vrátane ubytovania, stravy, zdravotnej starostlivosti a duchovnej podpory. Jedným takýmto miestom pre kňazov je aj Dom pokojnej staroby - Diecézny kňazský domov Františka Majocha vo Veľkom Šariši.
• Projekt Cesta 121: Tento projekt sa zameriava na pomoc kňazom, ktorí chcú zostať vo svojom domácom prostredí aj v starobe. Poskytuje im finančnú pomoc na úpravu bývania, zabezpečenie opatrovateľskej služby a ďalšiu potrebnú podporu.
• Farská starostlivosť: Veriaci vo farnostiach môžu pomáhať starším kňazom rôznymi spôsobmi, napríklad návštevami, nákupmi, pomocou v domácnosti a sprevádzaním na lekárske vyšetrenia.
• Modlitby za kňazov: Spoločenstvo Modlitby za kňazov sa zameriava na duchovnú podporu kňazov prostredníctvom modlitieb a duchovného sprevádzania.

Diecézny kňazský domov vo Veľkom Šariši

Diecézny kňazský domov Františka Majocha vo Veľkom Šariši je príkladom zariadenia, ktoré poskytuje komplexnú starostlivosť o kňazov na dôchodku. Predstavitelia Cirkvi sa zamýšľali nad tým, čo s bývaním a starostlivosťou o kňazov, ktorí dovŕšili dôchodkový vek. Nie každý kňaz zvažuje vrátiť sa k svojej rodine a mnohí z nich už nikoho nemajú. Preto sa postavilo toto zariadenie.

V roku 2003 zobrala Arcidiecézna charita Košice zariadenie pod svoje krídla a vytvorila kombinované Zariadenie pre seniorov, Špecializované zaradenie a aj Domov sociálnych služieb. Kňazi tu majú nový domov, súkromie, vlastné bývanie so zabezpečením ostatných základných životných potrieb ako aj zdravotnej starostlivosti prostredníctvom kvalifikovaného personálu. Nechýba krásna záhrada s množstvom ovocných stromov a kaplnka priamo v zariadení. Kňazi tu majú každodennú spoločnosť, nie sú sami, nie sú opustení, vedia, že ak niečo príde na sklonku ich života, nemusia sa báť, pretože personál sa o všetko postará.

Okrem základných potrieb domáceho poriadku si organizujú čas podľa seba. Tí kňazi, ktorých veľmi netrápia zdravotné problémy, chodia vypomáhať slúžiť sväté omše, poprípade spovedať na prvé piatky, pred Vianocami či Veľkou nocou. Tí, ktorí už majú podlomené zdravie, sa snažia byť nápomocní aspoň v zariadení. V zariadení robia rôzne pracovné činnosti, kde sú pozývaní kňazi, ale aj ostatní prijímatelia. Organizujú sa pondelkové biblické stretnutia a zdieľajú zážitky z ich života. V zariadení sa organizujú aj detské sväté omše, ktoré vždy slúži aj jeden z kňazov zariadenia.

Súčasťou zariadenia je aj kaplnka sv. Jozefa, kde deň začína svätou omšou ráno o pol ôsmej. Vzhľadom na vek prijímateľov a samotných kňazov nemusia ráno skoro vstávať, pretože svätá omša je aj poobede o tretej hodine. V nedeľu je iba ráno. Vo štvrtok je pravidelne adorácia a vyloženie Sviatosti oltárnej. Kňazi sa po duchovnej stránke s láskou starajú o všetky potreby prijímateľov sociálnych služieb.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a zamestnanie

Projekt Cesta 121

Projekt Cesta 121 sa stará o kňazov v požehnanom veku. Odhaduje sa, že takých osemdesiat percent kňazov chce zostať aj v starobe na mieste, kde majú priateľov, farníkov, sociálne vzťahy, skrátka tam, kde sa cítia doma. A chcú v tomto svojom domácom prostredí zostať aj za cenu, že žijú v podmienkach, ktoré sú horšie zlučiteľné s ich zdravotných stavom. Kňaz tak trebárs nevyjde príkre schody, nedostane sa do vane cez jej vysoký okraj alebo si kúri ohrievačom v jednej malej miestnosti, pretože prikladať uhlie do kotla je pre neho fyzicky príliš náročné. A projekt Cesta 121 im pomáha dané prostredie upraviť, aby zodpovedalo jeho veku, potrebám; a pokiaľ nemôže trebárs z nejakých dôvodov zostať na fare, zaisťuje mu zázemie inde. A okrem toho ešte pridáva vľúdne slovo, diskrétnosť a podanú ruku v situáciách, keď sa bremeno kňazského stavu nesie veľmi ťažko.

Projekt Cesta 121 má za úlohu vytvoriť podmienky pre to, aby sa dala kňazom poskytnúť pomoc „na mieru“, čo však môže v niektorých prípadoch znamenať aj potrebu stálej prítomnosti opatrujúcej osoby. S tou obvykle uzavierajú dohodu o forme starostlivosti a túto prácu tiež finančne odmeňujú. Pán ma v minulosti viedol celkom kľukatými cestami, až som si niekedy hovoril: Pane Bože, čo má toto všetko znamenať? Študoval som strojárinu, potom teologickú fakultu, na vojne som bol rok a pol ako zdravotník s polročným kurzom a praxou vo vojenskej nemocnici. Venoval som sa marketingu, reklame, novinárčine, pracoval som v banke, poznal do hĺbky cirkevné prostredie a prešiel som si aj vážnymi zdravotnými komplikáciami. No a vidíte - toto všetko sa nakoniec nejako spojilo a vznikla Cesta 121.

Dôležitosť spoločenstva a duchovnej podpory

Pre kňazov na dôchodku je dôležité, aby mali možnosť udržiavať sociálne kontakty a zapájať sa do života komunity. Stretnutia s veriacimi, účasť na spoločenských podujatiach a možnosť vypomáhať v pastorácii im dodávajú pocit užitočnosti a naplnenia. Dôležitá je aj duchovná podpora, ktorú im poskytujú spolubratia kňazi, rehoľníci a veriaci.

Všímavosť, ohľaduplnosť alebo tým, že človek zájde k starému kňazovi, ktorý z farnosti odišiel a väčšinu svojho času už trávi len v miestnosti s pár metrami štvorcovými.

Kňaz ako hasič: Príklad obetavosti a služby

David Gawenda v mladosti sníval o tom, že bude hasič. Teraz je kňaz i hasič a vníma to ako súčasť svojej služby. Práca na hasičskej zbrojnici je pre Davida Gawendu spôsob evanjelizácie a nasledovanie Božieho hlasu. Pred nástupom do seminára študoval David stavebníctvo. Premýšľal aj nad hasičským povolaním, ale nechcel odísť do Varšavy, kde bola Ústredná požiarna škola. „Keď prišla chvíľa rozhodnutia nasledovať svoje povolanie, už som necítil žiadne dilemy,“ povedal pre portál Aleteia.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a zamestnanie

Počas kurzu prípravy, ktorého absolvovaním sa mohol pridať k dobrovoľnému hasičskému zboru, sa učili rozsiahly materiál o technickej záchrane a zásadách prvej pomoci. Súčasťou kurzu bola aj fyzika a chémia požiaru. Praktická časť bola príprava na samotnú záchrannú akciu. V miestnom hasičskom zbore je 40 hasičov. Ak je výnimočná situácia a on musí nastúpiť ako hasič, poprosí kňazov na dôchodku, aby ho niekto zastúpil. Dnes je teda páter David dobrovoľný hasič, ale tiež denne slúži ako vikár v miestnej Svätyni sv.

Finančné zabezpečenie kňazov na dôchodku

Finančné zabezpečenie kňazov na dôchodku je dôležitou otázkou, ktorú riešia diecézy a rehoľné spoločenstvá. Väčšina kňazov uviedla, že nepociťuje žiadne vážne ťažkosti. Nie je prekvapujúce, že kňazi rehoľných rádov boli so svojou situáciou veľmi spokojní - a prečo nie, keď je o všetky potreby postarané! Avšak s pribúdajúcim vekom diecéznych kňazov, ktorí sa blížia k dôchodku, začína na nich finančná realita doliehať silnejšie. Je pravda, že muži sa nepúšťajú do kňazstva s cieľom stať sa milionármi, ale náš Pán povedal, že „robotník si zaslúži svoju mzdu“ (Lk 10,7).

tags: #knazi #na #dochodku #zivot