Komunikácia, sociálne experimenty a príklady

Sociálne experimenty sú nástroje, ktoré nám umožňujú lepšie pochopiť ľudské správanie v rôznych situáciách. Používajú sa na skúmanie morálnych dilem, vplyvu prostredia, správania sa v skupine a ďalších aspektov sociálneho života. Tento článok sa zameriava na niektoré zaujímavé príklady sociálnych experimentov a ich implikácie.

Moral Machine: Etické dilemy autonómnych vozidiel

V dnešnej dobe sa čoraz viac diskutuje o autonómnych vozidlách a etických dilemách, ktoré s nimi súvisia. Jedným z najväčších sociálnych experimentov v tejto oblasti je "Moral Machine". Tento experiment, vytvorený študentmi technologického inštitútu MIT, skúmal morálne a etické dilemy, ktorým budú musieť čeliť autonómne autá.

Účastníci experimentu boli konfrontovaní s rôznymi scenármi, v ktorých museli rozhodnúť, koho auto zrazí - skupinu dôchodcov, mamičku s kočíkom, zlodeja alebo posádku auta. Počas štyroch rokov sa do experimentu zapojili milióny respondentov z 233 krajín, ktorí odoslali celkovo 40 miliónov odpovedí.

Výsledky ukázali, že preferencie sa líšia v závislosti od kultúry krajiny. Napríklad, respondenti z Číny a Japonska by auto radšej napálili do mladších ľudí, čo zrejme súvisí s väčšou úctou k starším ľuďom. Ľudia z chudobnejších krajín so slabším právnym systémom boli viac tolerantní voči chodcom, ktorí prechádzali cez cestu svojvoľne. V euroatlantickom regióne prevláda logika "menšieho zla", teda obetovať menej ľudí a zachrániť viac. V ázijských krajinách má však osoba s prínosom pre spoločnosť vyššiu hodnotu ako celá skupina bezbranných chodcov. Zaujímavé bolo aj zistenie, že Japonci sú najviac ochotní obetovať posádku auta (vrátane seba), zatiaľ čo Číňania sú na opačnej strane.

Bandurov experiment s bábikou Bobo: Učenie pozorovaním

Kanadský psychológ Albert Bandura sa zaoberal behaviorálnou psychológiou a rozpracoval tému učenia pozorovaním a imitáciou. Jeho experiment s bábikou Bobo je jedným z najznámejších príkladov sociálneho experimentu, ktorý skúma vplyv pozorovania agresívneho správania na deti.

Prečítajte si tiež: Neverbálna komunikácia v sociálnom kontexte

Experimentu sa zúčastnilo 72 detí (36 chlapcov a 36 dievčat) s priemerným vekom 4 a pol roka. Pred experimentom boli deti posúdené na škálach, aby sa zistilo, v akej miere sa u nich vyskytuje spontánne agresívne správanie. Deti boli rozdelené do experimentálnych a kontrolných skupín. Experimentálne skupiny boli delené podľa pohlavia detí, pohlavia dospelého vzoru a správania sa vzoru (agresívne alebo neagresívne).

V experimentálnej situácii výskumníčka vodila deti po jednom do hracej miestnosti. Potom k nim priviedla dospelého človeka, ktorý sa s nimi mal hrať. Po chvíli výskumníčka zobrala dieťa do jedného rohu miestnosti, kde sa malo samo hrať so zemiakovými pečiatkami. Dospelý sa usadil v druhom rohu miestnosti a hral sa so svojimi hračkami, medzi ktorými bola sada drôtených hračiek, malé kladivko a veľká nafukovacia bábika - Bobo.

V neagresívnych podmienkach sa dospelý potichu hral s hračkami okrem bábiky Bobo, ktorú ignoroval. V agresívnych podmienkach sa dospelý začal hrať s hračkami, ale po chvíli sa otočil k bábike Bobo a začal sa k nej nepekne správať. Bil ju rukami, položil ju na zem, sadol si na ňu a opakovane ju bil do nosa. Potom bábiku bil kladivkom, vyhodil do vzduchu a po dopade do nej kopal. Svoje útoky sprevádzal frázami ako: „Daj mu do nosa!“ a „Zraz ho na zem!“ alebo „Je to tvrdý chlapík!“.

Po 10 minútach bolo dieťa odvedené do inej miestnosti, kde došlo k frustrácii dieťaťa - boli mu ukázané hračky, s ktorými sa ale nesmelo hrať. Následne bolo dieťa odvedené do miestnosti, kde bola aj bábika Bobo a kde sa dieťa mohlo voľne hrať.

Výsledky ukázali, že deti, ktoré boli vystavené agresívnemu dospelákovi, v zvýšenej miere opakovali presne to agresívne správanie, ktoré predtým predvádzal dospelák. Vyššia miera agresívneho správania sa vyskytla u chlapcov než u dievčat. Jemné rozdiely v opakovaní agresie voči bábike Bobo sa ukázali aj podľa toho, či boli deti vystavené dospelému vzoru rovnakého alebo opačného pohlavia, pričom väčší efekt mal ten vzor, ktorý bol rovnakého pohlavia ako samotné dieťa.

Prečítajte si tiež: Diskusia o modernej komunikácii

Tento experiment zdôrazňuje, že malé deti si hľadajú vzory a najčastejšie sú nimi práve rodičia. S týmito vzormi sa identifikujú a majú sklon napodobňovať ich správanie. Preto je dôležité uvedomiť si, ako sa pred deťmi správame a akými vzormi pre nich sme.

Štúdia "Ja a COVID-19": Dopady pandémie na duševné zdravie

Pandémia COVID-19 mala rozsiahle dopady na duševné zdravie obyvateľstva. Štúdia „Já a COVID-19“, ktorá prebehla v Česku v spolupráci s Národným ústavom duševného zdravia (NÚDZ) a spolkom Queer Geography, mapovala dopady pandémie na duševné zdravie. Zúčastnilo sa jej 2500 ľudí.

Výsledky ukázali, že stredne a vysoko závažné ťažkosti malo 23% žien a 15% mužov. Úzkostné stavy sa objavovali u 14% žien a 10% mužov. Depresiu udávalo 15% žien a 8% mužov. Je to dvoj až trojnásobný nárast oproti obdobnému výskumu, ktorý prebehol v r. 2017. Ďalším negatívnym fenoménom s prebiehajúcou pandémiou bolo zvýšené nárazové pitie alkoholu.

Chapmanove obdobia manželstva: Dynamika vzťahu

Manželstvo je plné neočakávaných zmien a výziev. Gary Chapman v knihe Štyri obdobia manželstva prirovnal tento zložitý proces k ročným obdobiam. Prvé, šťastné obdobie prirovnáva k jari, obdobiu nadšenia z nového života. Druhé obdobie je leto, kedy partneri naďalej pociťujú pozitívne emócie, ale objavujú sa aj menšie problémy. Tretie obdobie manželstva je jeseň, kedy sa dávajú do popredia potreby mimo manželstva, ako napríklad deti a práca. Posledné obdobie je obdobie zimy, kedy sa partneri vzájomne odcudzili.

Chapman si všimol, že to, v akom období sa jednotlivé manželstvá nachádzajú, súvisí s reakciou manželov na zmeny. Jednotlivé páry nemusia prejsť všetkými obdobiami a nemusia ísť za sebou. Reakcia a spôsob, akým dokážu nové problémy a výzvy riešiť, predurčí ďalší vývoj ich vzťahu.

Prečítajte si tiež: Etiketa v obchodnom prostredí

Toxické myšlienky: Ako ovplyvňujú naše správanie

Naše okolie je plné rôznych druhov informácií, ktoré nás ovplyvňujú. Niektoré myšlienky sa rýchlo šíria z človeka na človeka, pričom ich pravdivosť je otázna. V knihe Neverte tomu! psychológovia a psychiatri zozbierali najčastejšie "toxické myšlienky", ktorým ich pacienti verili.

Jednou z takýchto myšlienok je napríklad: Dovolenka je plytvanie časom. Ľudia s touto myšlienkou pracujú nadčasy alebo si prácu berú domov. V ich psychike je zakorenené, že úspech dosiahnu iba neustálou tvrdou prácou. Oddych pokladajú za nečinnosť a zábavu vnímajú ako prehrešok. Takíto workoholici sa často dostanú do stavu vyhorenia.

Odborníci zdôrazňujú, že je dôležité dosiahnuť rovnováhu medzi prácou a oddychom. Pre boj s myšlienkou, ktorá vás omedzuje si adekvátne oddýchnuť, je dobré ju nahradiť korigujúcimi výrokmi, ako napríklad: "Len práca a žiadna zábava nie sú pre nikoho dobré" alebo "Ľudia potrebujú čas na dobitie batérií."

Projekt šťastia: Ako si vydláždiť cestu za spokojnosťou

Svet šťastia a dokonalosti obyčajne poznáme z rozprávok, avšak náš reálny svet nie je tak bezchybný a ideálny, aký by si každý z nás želal. Pod šťastím si každý z nás predstavuje niečo úplne iné. Cieľom nie je hodnotiť, ktorý zmysel šťastia je správny, predsa ak sa pokúšame priblížiť k šťastiu musí ísť o súhru maličkostí, ktoré pre nás šťastie vytvárajú.

V samotnom začiatku je dôležité pozrieť sa do svojho vnútra a uvedomiť si, čo nám robí radosť, čo nás hnevá, čo nás uspokojuje alebo naopak nudí. Spokojne si môžete utvoriť zoznam týchto vecí, o ktorých si myslíte že vaše šťastie vytvárajú alebo naopak, že si z neho ukrajujú. Po tom nasledujú predsavzatia a veľmi konkrétne určenie si aktivít, ktoré Vás urobia šťastnejším.

Snažte sa tieto veci usporiadať do jednotlivých kategórií ako napríklad vitalita, manželstvo, práca, rodičovstvo, voľný čas, priateľstvo, peniaze, vnútorný svet, záľuby, všímavosť, postoje. Každý mesiac sa zamerajte na jednu kategóriu a snažte sa dodržiavať svoje predsavzatia.

Smiech: Liečivý nástroj

Smiech je prirodzenou súčasťou nášho života a má priaznivé účinky na naše telo a myseľ. Je schopný ovplyvniť to, čo sa aktuálne v našej mysli a v našom tele deje. V rámci telesných zmien dochádza k zvýšeniu tepu, čo má za následok prekrvenie pokožky, taktiež dochádza k zníženiu vylučovania práve hormónu ktorý vzniká pri strese a v konečnom dôsledku dochádza k posilneniu imunity človeka. Na úrovni psychiky je preukázané, že dochádza k aktivácii takej časti mozgu ktorý je prepojený s pozitívnymi emóciami. Pomocou smiechu dochádza aj k uvoľneniu nahromadených emócií a zároveň k svalovému uvoľneniu.

Calhounov experiment s myšou utópiou: Varovanie pre ľudstvo

V roku 1950 americký etológ John Calhoun vybudoval dokonalý svet pre myši a sledoval, čo sa bude diať, ak budú žiť v dokonalom blahobyte. Zistil, že v existencii skupiny myší nastali 4 fázy: usilovania, populačnej explózie, rovnováhy a úpadku. V tretej fáze došlo ku kolapsu myšej civilizácie. Nové generácie už nemali toľko priestoru, ako tie pôvodné. Začali sa objavovať sociálne dysfunkcie. Calhoun si poznamenal, že mnoho samíc nedokázalo donosiť mláďatá. Ak ich aj donosili, neboli schopné sa o ne postarať. Samce začali byť sexuálne deviantné, požierali sa navzájom a niektorí jedinci sa utiahli a kŕmili a hýbali sa len vtedy, keď zvyšok populácie spal.

Poslednou fázou bola fáza úpadku. Počet jedincov začal prudko klesať. Takmer každý jeden jedinec bol kvôli narastajúcej agresivite poranený. Žili vedľa seba bez toho, aby si jeden druhého všímali. Neboli schopní socializovať sa, ani páriť. Každý sa staral len o svoje potreby. Calhoun svoj experiment zopakoval niekoľkokrát, zakaždým však s rovnakým výsledkom.

Pozorovania z Calhoumových experimentov pripomínajú správanie ľudí v súčasnosti. Problémy s plodnosťou, nedostatok práce, agresivita a sociálny úpadok sú fenomény, ktoré sa vyskytujú aj v ľudskej spoločnosti.

Po opakovaní experimentu sa Calhoun rozhodol, že príde na to, ako úpadku spoločnosti myší zabrániť. Donútil myši k tomu, aby sa o seba navzájom zaujímali, komunikovali a pomáhali si. Ak chcela myš prežiť, musela spolupracovať a učiť sa sociálnemu správaniu. Každá myš mala svoju úlohu a zmysel. Do fungovania spoločnosti sa zapájali všetci a populácia sa udržiavala konštantná. Tento fenomén dostal pomenovanie „revolúcia súcitu“.

Parkovacia politika: Sociálny experiment na obyvateľoch?

Zavedenie novej parkovacej politiky môže mať nepredvídateľné dôsledky na život obyvateľov. Ak sa spoplatní parkovanie na miestnej komunikácii, ale nie medzi domami, môže to viesť k preplneniu týchto oblastí. Mesto a mestské časti by mali mať vysporiadané vlastnícke vzťahy k miestnym komunikáciám predtým, ako začnú vyberať poplatky za parkovanie. Parkovacie miesta na úsekoch miestnych komunikácií sa môžu vyznačiť len tam, kde to rozmery cesty a legislatíva povoľujú. Ak toto má byť zo strany primátora nejaký sociálny experiment na obyvateľoch, je potrebné zvážiť všetky dôsledky a dopady na život ľudí.

Pozitívne myslenie: Kľúč k radosti

Je dôležité zaoberať sa pozitívnymi myšlienkami a neživiť v sebe pesimistické myslenie. Nič neživí nešťastie viac ako pesimizmus. Tam kde sa uberajú Vaše myšlienky, tak vedie i Vaša energia a kroky. Ak očakávate zlé veci, nepridáva to na Vašej nálade a pravdepodobne sa to i stane. Vyberajte si z udalostí, ktoré sa Vám stali alebo majú stať to pozitívne.

Tipy pre lepší spánok:

1. Nechoď spať, kým nebudeš ospalý.
2. Pravidelný rituál/rutina dokáže telo zrelaxovať a pripraviť na spánok.
3. Ak musíš používať počítač večer, zváž aplikácie na redukciu modrého svetla.
4. Vyšší príjem sacharidov na večer môže zlepšiť spánok. Vysoký príjem tukov na večer môže zhoršiť spánok.
5. Lokálne aplikovaný horčík môže zlepšiť spánok.
6. Nezaspávaj s telkou.

tags: #komunikácia #sociálny #experiment #príklady