Komunitná starostlivosť o detských pacientov na Slovensku: Komplexný pohľad

Psychosociálna starostlivosť zohráva kľúčovú úlohu v živote jednotlivcov a celej spoločnosti. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na systém komunitnej starostlivosti o detských pacientov na Slovensku, vrátane sociálnej rehabilitácie, odbornej starostlivosti a integrácie osôb so zdravotným postihnutím.

Komunitná podpora duševného zdravia ako základný kameň

Komunitná podpora duševného zdravia významne prispieva k psychickej rovnováhe jednotlivca, a tým aj k celkovej odolnosti spoločnosti. Dôležitou súčasťou tejto podpory sú prierezové programy týkajúce sa zamestnanosti. Primárnym cieľom starostlivosti o zamestnancov a dobrovoľníkov je podporovať celostnú, teda fyzickú, duševnú a emocionálnu pohodu a rovnováhu.

Neoddeliteľnou súčasťou Programu duševného zdravia je aj integrovaný model Podporných supervízií pre zamestnancov a dobrovoľníkov. Podporné supervízie predstavujú interný systém podpory v rámci Slovenského Červeného kríža (SČK) a mali by byť dostupné pre všetkých. Zamestnanci a dobrovoľníci tak môžu získať bezpečný priestor na otvorený rozhovor, emocionálnu aj odbornú podporu a pravidelnú spätnú väzbu.

Supervízia je definovaná ako bezpečný, podporný, dôverný a spolupracujúci vzťah medzi supervízorom a supervidovaným (zamestnancom alebo dobrovoľníkom). SČK ponúka individuálne, skupinové, peer aj živé Podporné supervízie.

Štandardné postupy a manažment v zdravotnej starostlivosti: Cesta k efektívnej starostlivosti

Na Slovensku existuje množstvo štandardných postupov a komplexných manažmentov pre rôzne zdravotné stavy a situácie, ktoré slúžia ako vodidlo pre zdravotníckych pracovníkov pri poskytovaní kvalitnej a efektívnej starostlivosti. Tieto postupy sú pravidelne aktualizované a prispôsobované najnovším poznatkom v medicíne.

Prečítajte si tiež: Slovensko a marginalizácia

Odborné usmernenia:

• Odporúčaný postup Slovenskej angiologickej spoločnosti pre periférne artériové ochorenie dolných končatín.
• Štandardný postup starostlivosti o matku a dieťa podľa zásad BFHI - podpora vzťahovej väzby a laktácie.
• Komplexný manažment diabetikov 2. typu.
• Osteoporóza.
• Štandardný diagnostický a terapeutický postup u pacienta s hyperprolaktinémiou.
• Diagnostický a terapeutický manažment myómov maternice.
• Prevencia, diagnostika a liečba peripartálneho krvácania.
• Purulentné meningitídy.
• Afázia - neuropsychologický prístup podľa A.R.
• Štandardný postup pre mikrobiologickú diagnostiku pri suspektnej infekcií vírusom SARS-CoV-2 pre laboratóriá klinickej mikrobiológie.
• Komplexný manažment dospelého pacienta, dieťaťa od 8 rokov s artériovou hypertenziou v ambulantnej zdravotnej starostlivosti.
• Štandardný diagnostický postup pri pozitívnom výsledku postnatálneho sonografického skríningu vrodených vývojových chýb uropoetického systému.

Manažment pacienta:

• Komplexný manažment pacienta so závislosťou od alkoholu.
• Komplexný psychologický manažment pacienta s emočne nestabilnou poruchou osobnosti, impulzívny typ, hraničný typ.
• Komplexný manažment pacienta so schizoafektívnymi poruchami.
• Komplexný manažment pacienta so schizofréniou.
• Komplexný manažment pacienta so Sjögrenovým syndrómom.

Obezita:

• ŠDTP na komplexný manažment nadhmotnosti/obezity v dospelom veku.
• ŠDTP pre chirurgickú liečbu obezity v dospelom veku.

Ošetrovateľská starostlivosť:

• Komplexný ošetrovateľský manažment imobilného pacienta.
• Komplexný ošetrovateľský manažment pacienta ohrozeného vznikom a rozvojom imobilizačného syndrómu.
• Komplexný ošetrovateľský manažment pacienta s deficitom sebaobsluhy a sebaopatery.
• Komplexný ošetrovateľský manažment pacienta s dekubitom.
• Komplexný ošetrovateľský manažment pacienta s demenciou.
• Komplexný ošetrovateľský manažment pacienta s chronickou ranou.
• Komplexný ošetrovateľský manažment pacienta s poruchami prehĺtania.
• Komplexný ošetrovateľský manažment pacienta s poruchami správania.
• Komplexný ošetrovateľský manažment pacienta s rizikom vzniku a rozvoja malnutrície.
• Komplexný ošetrovateľský manažment pacienta so sondami.
• Komplexný ošetrovateľský manažment pacienta v ADOS (Agentúra Domácej Ošetrovateľskej Starostlivosti).
• Komplexný ošetrovateľský manažment pacienta v dome ošetrovateľskej starostlivosti.
• Komplexný ošetrovateľský manažment pacienta v paliatívnej starostlivosti (dieťa/dospelý).
• Komplexný ošetrovateľský manažment pacienta v súvislosti s diagnostickými vyšetreniami.
• Komplexný ošetrovateľský manažment v zariadení sociálnej pomoci.
• Komplexný ošetrovateľský manažment predchádzania vzniku dekubitov u rizikového pacienta.

Psychiatrické poruchy:

• Bipolárna afektívna porucha.
• Depresívna epizóda.
• Emočne nestabilná porucha osobnosti.
• Recidivujúca depresívna porucha.

Deti a adolescenti:

• Karcinóm hrtana u detí.
• Komplexný manažment detského a adolescentného pacienta s diagnózou.

Poruchy autistického spektra:

• Poruchy autistického spektra - diagnostika.
• Poruchy autistického spektra - farmakoterapia.
• Poruchy autistického spektra - manažment autizmu.
• Poruchy autistického spektra - manažment pacienta.
• Poruchy autistického spektra - skríning.

Prevencia:

• Odporúčania pre prevenciu diabetes mellitus 2. typu.
• Pravidelná fyzická aktivita ako nástroj prevencie neprenosných ochorení v kontexte negatívnych vplyvov pandémie COVID-19 u detí mladšieho školského veku.
• Štandardný postup pre výkon skríningu porúch glukózového metabolizmu a diabetes mellitus.
• Štandardný preventívny postup pre manažment dospelých s nadhmotnosťou a obezitou s dôrazom na psychologický prístup.
• Štandardný preventívny postup pre manažment dospelých s nadhmotnosťou a obezitou so zameraním na poradenskú starostlivosť.
• Nefarmakologická prevencia a liečba neurodegeneratívnych ochorení.
• Štandardný postup pre skríning zriedkavých geneticky podmienených extrapyramidových ochorení.

COVID-19:

• Štandardný postup pre rýchle usmernenia klinického manažmentu detských a dospelých pacientov s novým koronavírusom 2019 (COVID-19).
• Pediatrické odporúčania pre manažment detského a dospievajúceho pacienta v súvislosti s ochorením COVID 19.

Infekcie:

• Zásady prevencie a kontroly nozokomiálnych infekcií močového traktu, ktoré vznikajú v súvislosti so zavedením močového katétra v lôžkových zdravotníckych zariadeniach.

Ožiarenie:

• Štandardný postup na vykonávanie lekárskeho ožiarenia a na výkon prevencie - skríningová mamografia/Štandardný postup na výkon prevencie karcinómu prsníka metódou populačného skríningu - skríningová mamografia.
• Počítačová tomografia - Štandardný postup na vykonávanie lekárskeho ožiarenia.
• Skiagrafia a skiaskopia - Štandardný postup na vykonávanie lekárskeho ožiarenia.
• Štandardný operačný proces pre diagnostickú mamografiu - Štandardný postup na vykonávanie lekárskeho ožiarenia.

Iné:

• Biomonitoring populácie Slovenskej republiky toxickým látkam z prostredia.
• Primárna pediatria II. Štandard vyšetrení psychomotorického vývinu detí pri 2.-11. preventívnej prehliadke v primárnej starostlivosti.
• Štandard rekonštrukcie endoskopického systému.

Sociálna rehabilitácia a komplexná pomoc pre osoby so zdravotným postihnutím: Pilier inklúzie

Sociálna rehabilitácia a komplexná pomoc pre osoby so zdravotným postihnutím na Slovensku tvoria neoddeliteľnú súčasť systému sociálnej starostlivosti, ktorý sa snaží podporovať ich samostatnosť, integráciu do spoločnosti a celkové zlepšenie kvality života. Táto oblasť je hlboko zakorenená v hodnotách modernej spoločnosti, ktorá si uvedomuje dôležitosť inklúzie a rovnosti príležitostí pre všetkých svojich členov.

Sociálna rehabilitácia je proces, ktorý umožňuje ľuďom prekonať fyzické, psychické a sociálne bariéry a zároveň posilňuje ich schopnosť samostatne fungovať v každodennom živote. Na Slovensku je táto oblasť definovaná prostredníctvom rôznych programov a metodík, ktoré vychádzajú z princípov individualizovaného prístupu a osobného rozvoja.

Slovenské fórum osôb so zdravotným postihnutím (SFOZP) zdôrazňuje, že sociálna rehabilitácia sa zameriava na rozvoj komunikačných schopností, zlepšenie motorických zručností, ako aj podporu sociálnych a pracovných kompetencií, ktoré sú nevyhnutné pre integráciu do pracovného procesu a spoločnosti. Tento proces nie je len o fyzickej alebo kognitívnej náprave, ale aj o budovaní sebavedomia, sebaúcty a motivácie k samostatnosti.

Ciele sociálnej rehabilitácie:

• Obnova sebestačnosti prostredníctvom znižovania závislosti na pomoci iných osôb.
• Zlepšenie sociálnych vzťahov a integrácia do kolektívu a komunity.
• Zvýšenie zamestnateľnosti prostredníctvom podpory pri hľadaní zamestnania alebo adaptácie na pracovisko.

Tieto ciele sú dosahované prostredníctvom rôznych nástrojov a metód, medzi ktoré patria individuálne plány rozvoja, terapeutické programy, workshopy na zlepšenie zručností a skupinové aktivity, ktoré pomáhajú budovať sociálne väzby a vzájomnú podporu.

Komplexná pomoc pre osoby so zdravotným postihnutím zahŕňa nielen sociálnu rehabilitáciu, ale aj odborné služby, ktoré poskytujú špecifickú podporu v rôznych oblastiach života. Zameriava sa na poskytovanie poradenstva, asistencie a terapeutických intervencií, ktoré pokrývajú široké spektrum potrieb jednotlivcov s postihnutím. Táto forma pomoci zahŕňa aj rodinných príslušníkov, ktorí sú často najbližšími oporami a zohrávajú kľúčovú úlohu v každodennom živote osôb s postihnutím.

Prečítajte si tiež: Deti migrantov a ošetrovateľstvo

Integrácia do spoločnosti predstavuje ďalší dôležitý krok na ceste k zlepšeniu kvality života osôb so zdravotným postihnutím. Ide o proces, ktorý zahŕňa fyzickú dostupnosť prostredia, odstránenie architektonických bariér, zlepšenie prístupu k vzdelaniu, zamestnaniu a voľnočasovým aktivitám, ako aj o vytváranie inkluzívneho prostredia, ktoré podporuje rovnosť a rešpekt.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v tomto smere kladie dôraz na komunitné služby a podporu deinštitucionalizácie, ktorá umožňuje jednotlivcom žiť v prirodzenom prostredí namiesto segregovaných zariadení. Slovensko v tejto oblasti stále čelí mnohým výzvam, najmä v oblasti dostupnosti služieb a prispôsobenia infraštruktúry potrebám osôb so zdravotným postihnutím. Preto je nevyhnutné pokračovať v reformách, ktoré zohľadňujú moderné prístupy k integrácii a inklúzii.

Významným aspektom je aj sociálna podpora, ktorá zahŕňa psychologické poradenstvo, skupinové terapie a komunitné aktivity, ktoré pomáhajú jednotlivcom zvládať stres a budovať sociálne siete. Tieto služby sú poskytované prostredníctvom rôznych organizácií a iniciatív, ktoré sa zameriavajú na podporu duševného zdravia a sociálnej pohody.

V tomto kontexte je dôležité spomenúť aj úlohu dobrovoľníkov a neziskových organizácií, ktoré prispievajú k rozvoju komunitných programov a vytváraniu podporných sietí. Napriek pokroku v tejto oblasti zostáva mnoho výziev, najmä pokiaľ ide o financovanie a zabezpečenie trvalej udržateľnosti týchto služieb. Preto je nevyhnutné hľadať nové spôsoby financovania a spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom.

Integrácia osvedčených zahraničných modelov: Inšpirácia pre zlepšenie

Integrácia osvedčených zahraničných modelov do systému starostlivosti o osoby so zdravotným postihnutím na Slovensku predstavuje zásadný krok k modernizácii a zlepšeniu poskytovaných služieb.

Prečítajte si tiež: Ciele komunitnej rehabilitácie

Príklady zahraničných modelov:

• Škandinávsky model inklúzie: Dôraz na komunitné služby a maximálnu nezávislosť jednotlivcov.
• Nemecký model sociálnej integrácie: Dôraz na pracovnú inklúziu prostredníctvom chránených dielní a integračných podnikov.
• Holandský model osobného rozpočtovania: Osoby so zdravotným postihnutím majú možnosť spravovať svoj vlastný rozpočet na sociálne služby.
• Kanadský model inkluzívneho vzdelávania: Špecializované tímy odborníkov pracujú priamo s deťmi so zdravotným postihnutím v bežných triedach.

Implementácia týchto zahraničných modelov na Slovensku si vyžaduje legislatívne zmeny, finančné investície a vzdelávacie programy pre odborníkov. Kľúčové je zároveň zapojiť samotné osoby so zdravotným postihnutím do tvorby politík a rozhodovacích procesov.

Sociálne služby na Slovensku: Sieť podpory pre rôzne potreby

Na Slovensku existuje široká škála sociálnych služieb, ktoré sú určené pre rôzne cieľové skupiny a zameriavajú sa na uspokojovanie ich špecifických potrieb. Medzi tieto služby patria:

• Zariadenie podporovaného bývania: Poskytuje sociálnu službu osobe od 16. roku veku do dovŕšenia dôchodkového veku s cieľom poskytnúť klientom a klientkám náležitý dohľad a podmienky simulujúce prirodzené rodinné/komunitné prostredie.
• Zariadenie pre seniorov: Poskytuje službu na určitý čas fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a nemožno jej poskytnúť opatrovateľskú službu v potrebnom rozsahu.
• Rehabilitačné stredisko: Zamerané na osoby, ktoré sú slabozraké a ktoré sú nepočujúce, alebo majú obojstrannú nedoslýchavosť. V prípade pobytovej formy sociálnej služby, možno ju poskytovať len na určitý čas, najdlhšie tri mesiace.
• Domov sociálnych služieb: Poskytuje sociálnu službu ambulantnou, alebo najviac týždennou pobytovou formou osobám, ktoré sú odkázané na pomoc iných fyzických osôb s najmenej V. stupňom odkázanosti.
• Denný stacionár: Poskytuje sociálne poradenstvo aj rodine a osobe, ktorá zabezpečuje pomoc klientovi/klientke v domácom prostredí.
• Opatrovateľská služba: Obligatórna terénna sociálna služba, ktorá sa poskytuje osobám odkázaným na pomoc inej osoby, ktorej odkázanosť musí dosahovať minimálne II. stupňa.

Reforma psychiatrickej starostlivosti: Cesta ku komunitnej psychiatrii

Prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti a hlavná odborníčka MZ SR pre psychiatriu ​MUDr. Ľubomíra Izáková hovorí o nutnosti komunitnej psychiatrie.

Národný program duševného zdravia SR bol schválený vládou v roku 2004. Jeden z jeho spolutvorcov, psychiater a psychoterapeut MUDr. Pětr Nawka, po 15 rokoch hovorí, že nie je dôvod na oslavu. Cieľom bolo vytvorenie funkčného modelu komunitnej starostlivosti o duševné zdravie, v ktorom sa služby prispôsobujú potrebám užívateľom, kde ľudia s duševným postihnutím môžu ostať vo svojom prostredí a multidisciplinárne tímy prichádzajú za nimi. „Žiaľ, funkčný model zostal iba na papieri,“ konštatoval MUDr.

Podľa slov prezidentky Slovenskej psychiatrickej spoločnosti MUDr. Ľubomíry Izákovej, PhD., má Slovensko tri dôležité dokumenty, na ktorých môže stavať. „Ide o komplexný dokument, na ktorom pracovalo veľa odborníkov. Vypracovali ho v roku 1991, vyšiel v roku 1999. Je to dokument, ktorý dnes nie je zastaraný. To boli roky, keď sme boli medzi tromi krajinami, ktoré boli pioniermi v reforme, stáli na čele a ukazovali ostatným, ako sa to má robiť. Dnes už nie sme na tomto mieste, naopak,“ povedala MUDr. „Česká republika sa v tomto smere posunula niekam ďalej,“ uznal aj MUDr. Miroslav Bdžoch zo sekcie zdravia ministerstva zdravotníctva.

„Otázku komunitnej starostlivosti potrebujeme najprv jednoznačne a jasne zadefinovať. Považujeme to za jednu z dominantných tém, ktorú bude potrebné v budúcnosti rozvíjať. Medzi oblasťami, ktoré sme identifikovali na nasledujúce obdobie ako prioritné, je oblasť prevencie samovrážd, či už u dospelých a u detí, spomínaná komunitná starostlivosť, kde máme čo doháňať nielen v oblasti edukácie, ale aj definície samotnej komunitnej starostlivosti, ktorá nie je fokusovaná len na oblasť zdravotníctva, ale je prierezová, multisektorová. Niekde je to viac oblasť sociálna, niekde je to viac kompetencia samosprávy, ale je potrebný integrovaný a spoločný prístup k tejto otázke. Dúfam, že sa v budúcom období podarí takýto prístup nájsť,“ povedal M.

Slovensko potrebuje reformu podpory v oblasti duševného zdravia, čo nie je len podpora psychiatrickej starostlivosti, ale aj sociálnych služieb, a prepojenú integrovanú starostlivosť medzi sociálnymi službami a zdravotníctvom. Povedal to PhDr. „V sociálnych službách máme 55 000 prijímateľov sociálnych služieb, na antipsychotickej liečbe je 15 500 z nich. 10 000 užíva antidepresíva a takmer 8 500 ľudí je pozbavených alebo obmedzených na spôsobilosti na právne úkony. To ukazuje, že sociálne služby nie sú niečo, čo vieme oddeliť od starostlivosti o duševné zdravie. Riešenie, ktoré tu máme, je často inštitučné. Ľudí, ktorí majú výraznejší problém v oblasti duševného zdravia, zatvárame do inštitúcií, segregujeme ich. Potrebujeme reformu a transformáciu tak, aby služby boli ľuďom poskytnuté čo najbližšie k nim, v ich prirodzenom domácom prostredí, čiže prechod z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť. Zatiaľ je všetko iba na papieri, stratégie a pilotné projekty, ale ani komunitná starostlivosť u nás de facto neexistujú. Máme pár neverejných poskytovateľov, ktorí zabezpečujú podporu v komunite, ale môžeme hovoriť len o pár stovkách ľudí. V porovnaní s tisíckami ľudí, ktorí túto podporu potrebujú, ale nemajú ju zabezpečenú,“ zhodnotil M.

Pripomenul meniaci sa trend v oblasti sociálnych služieb. „Niekedy sa sociálne služby týkali iba seniorov a ľudí s mentálnym postihnutím, ale dnes sa to výrazne mení. Na Slovensku dnes pracuje 650 psychiatrov s priemerným vekom 47 rokov, v ich rozmiestnení sú značné regionálne rozdiely. Veľmi nám chýbajú pedopsychiatri, je ich 45. Oproti nedávnej minulosti, keď nebol v niektorých krajoch ani jeden, sa situácia zlepšila. No ich priemerný vek sa blíži k dôchodkovému veku a výskyt duševných ochorení stúpa,“ upozorňuje MUDr. Ľ.

„Potrebujeme sa dohodnúť na jasných metodických usmerneniach na použitie obmedzovacích prostriedkov a elektrokonvulzívnu liečbu. So Sociálnou poisťovňou riešime potrebu neobmedzených vychádzok pre pacientov, ktorí trpia depresiou a potrebujú sa dostať von nielen vo vyhradenom čase. Riešime nedobrovoľné hospitalizácie. S údivom sme zistili, že máme na Slovensku psychiatrické oddelenia a kliniky, kde je tretina pacientov hospitalizovaná bez ich súhlasu, a sú zariadenia, kde je 0,3 percenta pacientov hospitalizovaných bez súhlasu, pričom používame tú istú legislatívu, tie isté pravidlá. Je tu niekde chyba, ktorú je potrebné identifikovať a je potrebné zmeniť prístup,“ vymenovala MUDr.

„Opäť sú tam témy komunitnej psychiatrie a pedopsychiatrie. Mental health politika je málo aktívna, ale je aktívnejšia ako v minulosti. Sme na začiatku cesty a naším cieľom je komunitná psychiatria, aby sme všetci spoločne, aj ľudia s psychickým postihnutím žili v podmienkach nášho života uspokojivo. Ponuka zo strany psychiatrov na spoluprácu existuje, potrebné je však nájsť odozvu kompetentných, aby sa začali veci konečne riešiť v ich zložitosti aj komplexnosti,“ zdôraznila MUDr.

Psychiater MUDr. Ján Pfeiffer s dlhoročnou praxou v ČR a zahraničí je gestorom projektu centier duševného zdravia (CDZ) v rámci reformy psychiatrickej starostlivosti v ČR. Tvrdí, že zariadenia, ako sú psychiatrické nemocnice, do budúceho systému nepatria a majú sa transformovať na komunitné služby. „V ČR od roku 2016 bežia projekty za 30 miliónov eur a investičné projekty zhruba v rovnakom rozsahu. Sú zamerané na rozvoj transformačných plánov. Každá liečebňa má svoj tím, je tam jeden platený človek, čiže máme 18 metodikov transformácie a 18 transformačných tímov, ktoré postupne dostávajú zadania a vypracúvajú plány transformácie na redukciu lôžok, zazmluvnenie akútnych lôžok, na vytváranie komunitných služieb spolu s ďalšími partnermi. Transformačné plány mapujú, prečo tam ľudia chodia, čo sa má zmeniť, aby tam nechodili, ako sa budú priestory postupne opúšťať, aké služby v regióne potrebujeme. Masívne prebieha analýza kvality, každá liečebňa má jedného špecialistu kvality. Paralelne na úrovniach krajov pracujú pracovné skupiny, ktoré vytvárajú krajské plány. Akčný plán by mal byť vládnym dokumentom, ktorý jasne popíše, že za desať rokov by mala byť v psychiatrických liečebňach maximálne jedna tretina súčasných lôžok, minimálne 100 tímov CDZ a ďalšie tímy pre deti, gerontopsychiatriu a forenzné tímy,“ opisuje prácu na reforme MUDr.

V centrách duševného zdravia budú multidisciplinárne tímy so sociálnymi pracovníkmi platenými zo sociálnych služieb a so zdravotníkmi platenými zo zdravotného poistenia. „Ďalším projektom v rámci reformy je prepojenie všetkých služieb navzájom, CDZ s nemocnicami, s primárnou sférou. Hľadá sa spôsob, ako integrovať do systému psychiatrické ambulancie. Veľa práce bude s tým, aby komunitné služby komunikovali s liečebňami. „Nové financovanie akútnej starostlivosti motivuje psychiatrické oddelenia starať sa o akútnych, vážne duševne chorých, čo mnoho oddelení nerobilo a zložité prípady prevážali do psychiatrických nemocníc, niekedy aj sto kilometrov ďaleko. Psychiatrické nemocnice dostávajú lepšiu platbu za kvalitnú akútnu psychiatrickú liečbu, čo im zároveň umožňuje znižovať lôžka,“ dodáva MUDr.

Psychiatrická nemocnica Bohnice v Prahe má 31 oddelení a 1 200 lôžok. Jej riaditeľ MUDr. „Začali sme s ambulantnou terénnou starostlivosťou a s časťou pacientov sme pracovali v ich prirodzenom prostredí. Postupne vznikala stratégia reformy, kde sa centrá duševného zdravia stali symbolom systémovej zmeny organizácie psychiatrickej starostlivosti. Psychiatrická spoločnosť v spolupráci s centrom pre rozvoj starostlivosti o duševné zdravie bola poverená vypracovaním štandardu CDZ. Hlavným cieľom je predchádzať hospitalizáciám, skracovať hospitalizácie, koordinovať starostlivosť s regionálnou zodpovednosťou,“ vysvetľuje MUDr.

CDZ je určené pre ľudí s vážnym duševným ochorením, ktorí potrebujú dlhodobú starostlivosť. „Od začiatku budujeme multidisciplinárny tím sestier a lekára, ktorý jazdí k pacientom po okolí. Ďalším krokom bolo spojenie so sociálnou službou a rozšírenie tímu. Sme koordinátori, ktorí sa snažia kontaktovať každú službu v regióne. Starostlivosť o ľudí a sprostredkovanie kontaktov je zásadné, región je naše domáce prostredie. Vo veľkej liečebni to nie je možné. Tam sme boli za plotom a nikto z nás nevedel, čo sa deje za plotom a čo všetko tam existuje,“ podotkol MUDr.

V multidisciplinárnom tíme sú zastúpení psychiatri, psychiatrické sestry, psychológovia, sociálni pracovníci, pracovní konzultanti, peer konzultanti. Ich prácou je starostlivosť o klienta ušitá na mieru podľa jeho potrieb. Výsledok činnosti má aj ekonomický rozmer. „Rozdiel v počte dní hospitalizácií je razantný. Pre mňa ako riaditeľa nemocnice to znamená, že som prišiel o výnos, pretože som stratil príjmy, keďže som platený za dni hospitalizácie. Ale prináša to efekt pre systém, a to bola základná stratégia pri vyjednávaní s poisťovňami, že v tom systéme môžu ušetriť. Podarilo sa nám s poisťovňou dohodnúť a v tejto chvíli sú veľmi otvorení zlepšovať ohodnotenie komunitnej práce,“ konštatoval MUDr.

MUDr. Na ceste reformy slovenskej psychiatrie sme sa ocitli skôr ako kolegovia v ČR. Pred 15 rokmi, keď prichádzali do platnosti dokumenty ako Národný program duševného zdravia, koncepcia psychiatrie a bola sformulovaná reforma psychiatrickej starostlivosti, sa u nás udiali zmeny, ktoré posunuli Slovensko dopredu. Veľké psychiatrické liečebne s 1 200 lôžkami už dávno nemáme. Psychiater je lekár prvého kontaktu, asi hodinu by malo trvať pacientovi, kým sa k nemu dostane do najbližšej ambulancie - toto je u nás realitou. To, čo potrebujeme zmeniť, je komunitná psychiatria. Potrebujeme podporiť pacienta v jeho normálnom živote, aby služby boli tam, kde žije a kde potrebuje, aby boli. Ak pacienta vytrhneme z jeho prostredia, nikdy sa nám to nepodarí. Toto je hlavná, nosná myšlienka, ako zmeniť psychiatriu. Ale starostlivosť o duševné zdravie sa netýka len psychiatrie, týka sa mnohých ďalších rezortov. Na prvom mieste je sociálny, ale dotknuté sú aj ďalšie rezorty. Ako najväčší problém vidím rezortizmus. Každý robí niečo, vidíme ich aktivity pri odpočtoch, na Rade duševného zdravia dávajú odpočty, ale to, čo veľmi chýba, je vzájomné prepojenie, spolupráca, súhra. To nás posunie ďalej. Dúfam, že prinesie rozvoj komunitnej starostlivosti, pretože potrebujeme upriamiť pozornosť na to, že v prípade, že sa vytvoria centrá duševného zdravia, bude možné skrátiť dĺžku psychiatrických hospitalizácií, zredukovať ich počet a nebudeme potrebovať toľko lôžok. Stratifikácia na regionálne a národné nemocnice pre nás nehrá až takú veľkú úlohu, pretože my potrebujeme, aby každý náš pacient bol čo najbližšie k svojej rodine, svojmu prostrediu a ku komunite, kde žije. Nemôžeme ho vytrhnúť a zobrať do 200 km vzdialenej superšpecializovanej nemocnice, pretože tam nebude mať základnú podporu od svojich blízkych, nebudú ho môcť navštevovať, tráviť s ním čas, motivovať na aktivity. A to je na škodu. Nie sme na to personálne pripravení, ale pokiaľ nebudú možnosti a neuvidíme psychiatriu v inom šate, v inom fungovaní a nebudeme mať sformulovanú ani víziu, nezabezpečíme prílev mladých medikov do nášho odboru.

Starostlivosť o zdravie detí: Investícia do budúcnosti

Zdravie detí predstavuje jednu z najdôležitejších oblastí verejného zdravotníctva, s priamym dopadom na kvalitu života a budúci rozvoj spoločnosti. Komplexná starostlivosť o detských pacientov zahŕňa nielen liečbu ochorení, ale aj prevenciu, podporu zdravého životného štýlu a vytváranie priaznivého prostredia pre ich rast a vývoj.

tags: #komunitná #starostlivosť #o #detských #pacientov #Slovensko