Konateľ, poberateľ dôchodku a práca pre s.r.o.: Komplexný sprievodca

Mať tím spolupracovníkov je pre podnikateľský projekt prínosom, no vyžaduje si to manažment a finančné zabezpečenie. Pred prijatím zamestnancov alebo externistov je nevyhnutné dôkladne zvážiť finančnú kalkuláciu a sledovať cash flow.

Odmena konateľa a jej formy

Prvým "zamestnancom" je často samotný podnikateľ. Je dôležité dohodnúť sa s účtovníkom na spôsobe vyplácania odmeny - či už pravidelným výberom z pokladnice, odmenou za výkon funkcie konateľa alebo pracovnou zmluvou, ktorá z podnikateľa urobí zamestnávateľa. Finančný plán by mal preukázať, či podnikanie generuje dostatok prostriedkov na pokrytie súkromných výdavkov.

Spolupráca so živnostníkmi a eseročkami

Pre majiteľa malej firmy je administratívne jednoduchšie spolupracovať so živnostníkmi alebo eseročkami. Podmienky spolupráce sa dohodnú písomne a na konci mesiaca sa preplatí faktúra.

Autorské zmluvy pre tvorivú prácu

Ak podnikanie vyžaduje tvorivú prácu, napríklad programátorov, možno zvážiť autorskú zmluvu. Tá sa riadi autorským zákonom, nie živnostenským. Autor nemá IČO, ale DIČ, ktoré uvádza na faktúre.

Zamestnanecký pomer pre určité pozície

Pre pozície ako asistentka alebo vrátnik je potrebný riadny zamestnanecký pomer, či už na plný alebo skrátený úväzok. Pre začínajúce firmy je prijímanie zamestnancov administratívne náročné. Napríklad pri hrubej mzde 1 000 eur dostane zamestnanec približne 762 eur, no náklady firmy sú 1 352 eur. Aj rodinný príslušník musí mať riadnu pracovnú zmluvu, ak poberá odmenu.

Prečítajte si tiež: Konateľ a sociálny fond

Zmeny v postavení konateľov a spoločníkov po roku 2011

S účinnosťou od 1. januára 2011 nadobudli postavenie zamestnanca na účely zdravotného a sociálneho poistenia aj konatelia a spoločníci, ktorí sa za túto kategóriu do konca roka 2010 nepovažovali. Táto zmena bola dôsledkom novej koncepcie definície zamestnanca, ustanovenej novelou č. 499/2010 Z. z. zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a novelou č. 543/2010 Z. z. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Obchodné spoločnosti a ich druhy

Podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka môžu byť za účelom podnikania založené: verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť.

Cieľ článku a jeho štruktúra

Cieľom tohto článku je upriamiť pozornosť na zmeny v postavení konateľov a spoločníkov spoločností s ručením obmedzením. Článok je rozdelený na tri časti:

1. Základné pojmy: vysvetlenie, ktorá fyzická osoba sa považuje za spoločníka alebo konateľa, ako správne zadefinovať jej právny vzťah k spoločnosti s r. o., čo je podiel na zisku.
2. Zmeny v sociálnom poistení: zmeny, ktoré sa dotkli konateľov a spoločníkov v oblasti sociálneho poistenia.
3. Zmeny v zdravotnom poistení: zmeny týkajúce sa oblasti zdravotného poistenia.

V článku nájdete odpovede na otázky, kedy sa spoločník a konateľ považuje na účely zdravotného a sociálneho poistenia za zamestnanca a aké povinnosti má v tejto súvislosti ich zamestnávateľ (spoločnosť s r. o.).

I. Spoločnosť s ručením obmedzeným, spoločníci a konatelia

Spoločnosť s r. o. je kapitálová spoločnosť, ktorú môže založiť minimálne jedna osoba, maximálne však 50 spoločníkov. Vzniká dňom zápisu do obchodného registra. Návrh na zápis podávajú a podpisujú všetci konatelia spoločnosti. Orgánmi spoločnosti s r. o. sú valné zhromaždenie, konatelia a dozorná rada (ak je zriadená).

Prečítajte si tiež: Odvodové povinnosti pri čiastočnom invalidnom dôchodku a konateľstve

Spoločníci a ich práva a povinnosti

Spoločníkom sa stáva osoba, ktorá je určená v spoločenskej zmluve, a to dňom zápisu obchodnej spoločnosti do obchodného registra. Spoločníci vykonávajú práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách. Valné zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň polovicu všetkých hlasov.

Vzťah medzi spoločnosťou a spoločníkom sa pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve. To znamená, že zmluva o zariaďovaní záležitostí sa vyžaduje vtedy, keď spoločník zariaďuje záležitosti spoločnosti. Vykonávaním činnosti tohto druhu vzniká medzi spoločníkom a spoločnosťou právny vzťah, ktorý je obchodnoprávnym vzťahom a riadi sa ustanoveniami Obchodného zákonníka. Typ zmluvy, na základe ktorej je upravený vzťah s právnickou osobou, nemá vplyv na zaradenie odmeny medzi iné druhy príjmov, vždy pôjde o príjem podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z.

Základnou povinnosťou spoločníka je splnenie vkladovej povinnosti, t. j. splatenie vkladu, na ktorého vloženie sa zaviazal v spoločenskej zmluve. V zmysle § 113 OZ je spoločník povinný splatiť vklad do plnej výšky najneskôr však do piatich rokov od vzniku spoločnosti alebo od jeho vstupu do spoločnosti, alebo od prevzatia záväzku na nový vklad. Tejto povinnosti nemožno spoločníka zbaviť.

V zmysle § 123 OZ majú spoločníci nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Podiel na zisku vyplatený spoločníkovi spoločnosti s r. o. sa považuje za príjem, ktorý v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) ZDP nie je predmetom dane. Pri dosiahnutí zákonom stanovenej výšky je povinnosťou z podielov na zisku zaplatiť poistné na zdravotné poistenie.

V prípade uzatvorenia mandátnej zmluvy, resp. obdobnej zmluvy na zariaďovanie záležitostí spoločnosti môže byť spoločníkovi vyplatená odmena, ktorá sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP. Zákon nevylučuje, že spoločník môže mať v spoločnosti na výkon pracovných činností uzavretý pracovný pomer. Tento právny vzťah sa bude riadiť Zákonníkom práce a príjem vyplatený z titulu tohto právneho vzťahu sa bude považovať za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm.

Prečítajte si tiež: Podmienky starobného dôchodku konateľa

Konatelia a ich postavenie

Obchodné spoločnosti ako právnické osoby konajú navonok prostredníctvom štatutárnych orgánov. Bez existencie štatutárneho orgánu spoločnosť nemôže vykonávať činnosť, na ktorú bola založená. Konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb. Fyzická osoba, ktorá sa stane štatutárnym orgánom spoločnosti, sa zapisuje do obchodného registra. Konateľské správanie môže obmedziť len spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Konateľom sa nemôže stať člen dozornej rady spoločnosti (§ 139 ods.

V zmysle § 133 OZ konateľom spoločnosti s r. o. môže byť len fyzická osoba, ale nemusí ísť o spoločníka. Vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia spoločníkov, najvyššieho orgánu spoločnosti s r. o. Funkciu konateľa spoločnosti s r. o. nemožno vykonávať bezplatne.

Treba rozlišovať konateľov a obchodné vedenie. Konateľ koná v mene spoločnosti voči tretím osobám a obchodné vedenie riadi vnútorný chod spoločnosti. Konateľ môže vykonávať aj funkcie obchodného vedenia, ale naopak to pravidlom nemusí byť.

Vzťah medzi spoločnosťou a konateľom (štatutárnym orgánom) sa riadi príslušnými ustanoveniami OZ o štatutárnych orgánoch a považuje sa vždy za obchodnoprávny vzťah [§ 261 ods. 3 písm. a) OZ]. Ak medzi spoločnosťou a konateľom nie je uzavretá zmluva o výkone funkcie (v tomto prípade dochádza v praxi k problémom týkajúcich sa výšky odplaty za výkon funkcie), práva konateľa sa posudzujú podľa ustanovení OZ, ktoré upravujú mandátnu zmluvu. Podľa § 566 ods. 1 OZ sa mandátnou zmluvou mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

Odmena konateľa a jej zdaňovanie

Ak je konateľ zároveň spoločníkom (má majetkovú účasť v spoločnosti), vzniká mu nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom jeho splateného vkladu, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Podiel na zisku vyplatený spoločníkovi spoločnosti s r. o. sa považuje za príjem, ktorý v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) ZDP nie je predmetom dane. Pri dosiahnutí zákonom stanovenej výšky je povinnosťou z podielov na zisku zaplatiť poistné na zdravotné poistenie.

Ak konateľ nie je súčasne spoločníkom (nemá majetkovú účasť v spoločnosti), tiež mu môže vzniknúť nárok na podiel zo zisku, ale v tomto prípade ide o príjem podľa § 5 ods. 7 písm. i) ZDP, ktorý je od dane oslobodený. Pri dosiahnutí zákonom stanovenej výšky je povinnosťou z podielov na zisku zaplatiť poistné na zdravotné poistenie.

V prípade uzatvorenia mandátnej zmluvy, resp. obdobnej zmluvy na zariaďovanie záležitostí spoločnosti môže byť konateľovi vyplatená odmena, ktorá sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP. Zákon nevylučuje, aby konateľ popri výkone funkcie konateľa vykonával v spoločnosti, ktorej je štatutárnym orgánom, pracovnú pozíciu, na ktorú má uzavretý pracovný pomer. Tento právny vzťah sa bude riadiť Zákonníkom práce a príjem vyplatený z titulu tohto právneho vzťahu sa bude považovať za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm.

Podiel na zisku a jeho formy

Podiel na zisku je finančným plnením, o ktorom pojednáva OZ vo viacerých ustanoveniach. Podiely na zisku sú vyplácané v obchodných spoločnostiach osobám nielen s majetkovou účasťou, ale aj bez majetkovej účasti. Záleží na tom, ako sú dohodnuté podmienky v spoločenskej, resp. zakladateľskej listine.

Podiel na zisku je základným majetkovým právom každého spoločníka obchodnej spoločnosti. Podmienkou vyplatenia podielu na zisku je rozhodnutie valného zhromaždenia spoločnosti s r. o., že dosiahnutý zisk, resp. jeho časť sa použije na rozdelenie [§ 125 ods. 1 písm. b) OZ]. Valné zhromaždenie sa môže rozhodnúť, že dosiahnutý zisk nepoužije na rozdelenie, ale na iný účel, napr. zo zisku zvýši základné imanie spoločnosti, resp. zisk použije na financovanie ďalšieho rozvoja spoločnosti apod.

Spoločníci spoločnosti s r. o. majú nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom. Spoločnosť nemôže vyplácať podiely na zisku alebo iné vlastné zdroje spoločnosti, ak vlastné imanie zistené podľa schválenej riadnej účtovnej uzávierky je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom, príp. ďalšími obligatórne tvorenými fondmi.

Podiel na zisku vyplácaný spoločníkom a členom štatutárneho a dozorného orgánu obchodnej spoločnosti nie je v zmysle § 3 ods. 2 písm.

Podiel na zisku môže byť vyplácaný aj členom štatutárneho orgánu alebo členom dozornej rady obchodnej spoločnosti. Ak je takýto druh plnenia vyplácaný členom predstavenstva a dozornej rady akciovej spoločnosti, v ustanovení OZ sa hovorí o tantiémach, nie o podieloch na zisku. Tantiéma je finančná odmena členov predstavenstva a dozornej rady, ktorú môže určiť valné zhromaždenie akciovej spoločnosti zo zisku určeného na rozdelenie. Tantiémy sa v bežnej praxi označujú aj ako odmeny zo zisku. Nárok na tantiému by mal byť vymedzený v stanovách spoločnosti. Nárok členov predstavenstva a dozornej rady na tantiému je samostatným nárokom, popri nároku za výkon funkcie (§ 66 OZ), prípadne nároku na mzdu vyplývajúceho z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý má člen orgánu spoločnosti uzavretý so spoločnosťou v zmysle Zákonníka práce (napr.

Podiely na zisku, ktoré sú vyplácané štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti (konateľovi), sa považujú za príjem podľa § 5 ods. 7 písm.

O pojme podielu na zisku vo forme „dividendy“ pojednáva OZ v časti o akciovej spoločnosti, ktorou je spoločnosť, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou menovitou hodnotou. Spôsob rozdelenia zisku v akciovej spoločnosti vyplýva z jej stanov [§ 173 ods. 1 písm. h) OZ], ktoré pravidlá deľby zisku vymedzujú vo vzťahu k akcionárom (dividenda), ďalej vo vzťahu k členom orgánov spoločností (tantiéma) a zamestnancom spoločnosti.

V zmysle § 178 ods. 1 OZ akcionár má právo na podiel zo zisku spoločnosti (dividendu), ktorý valné zhromaždenie podľa výsledku hospodárenia určilo na rozdelenie. Spoločnosť môže akcionárom vyplácať dividendu len pri splnení podmienok ustanovených v § 179 ods. 3 až 5 OZ, to znamená, že až do zrušenia spoločnosti môže byť vždy medzi akcionárov rozdelený len čistý zisk znížený o prídely do rezervného fondu, prípadne ďalších fondov a znížený o neuhradenú stratu minulých období. Tento zisk môže byť naopak zvýšený o nerozdelený zisk z minulých období a fondy tvorené zo zisku, ktorých použitie zákon nestanovuje.

Mandátna zmluva a jej význam

Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom sa pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti podľa § 66 OZ spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá, alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že na výkon funkcie nie je nevyhnutné uzatvoriť zmluvu. Iná úprava právneho vzťahu medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom na účely zariaďovania záležitostí spoločnosti neprichádza do úvahy. Pri tomto tvrdení je potrebné vychádzať zo znenia § 261 ods. 3 písm. a) OZ, kde sú uvedené tzv.

Príjem za činnosti, ktoré sú určené na zariaďovanie záležitostí spoločnosti, sa vždy považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. Spoločník alebo konateľ môžu vykonávať v spoločnosti činnosti aj v pracovnom pomere. Predmetom pracovnej zmluvy však môžu byť len činnosti odlišné od činnosti konateľa (štatutárneho orgánu) a odlišné od činnosti spoločníka, ktoré sú určené na zariaďovanie záležitostí spoločnosti. Napr. činnosti súvisiace s pracovnou pozíciou generálny riaditeľ; tento pracovnoprávny vzťahsa potom riadi ustanoveniami Zákonníka práce a príjem plynúci z tohto právneho vzťahu sa bude považovať za príjem zo závislej činnosti z príslušného pracovnoprávneho vzťahu podľa § 5 ods. 1 písm.

Vzťah medzi konateľom pri výkone funkcie štatutárneho orgánu a spoločnosťou je vždy obchodnoprávnym vzťahom, ktorý sa riadi zmluvou o výkone funkcie, resp. mandátnou zmluvou. Výkon funkcie konateľa nie je výkonom závislej práce, a preto na činnosti súvisiace s výkonom funkcie konateľa spoločnosti s r. o. sa nevzťahujú pracovnoprávne predpisy.

Príklady z praxe

• Príklad 1: Pán Kvietko sa stal novým konateľom spoločnosti STAR, s. r. o., ktorý bude mať za výkon funkcie vyplácaný pravidelný mesačný príjem. Výška odmeny bola schválená valným zhromaždením spoločnosti. Môže spoločnosť STAR, s. r. o., uzatvoriť s konateľom pracovnú zmluvu? Nie, spoločnosť s. r. o. nemôže s konateľom uzatvoriť pracovnú zmluvu na výkon funkcie konateľa.
• Príklad 2: Konateľ spoločnosti s r. o. z predchádzajúceho príkladu bude v spoločnosti STAR, s. r. o., vykonávať pracovnú pozíciu riaditeľa sekcie marketingu. Za výkon pracovných činností riaditeľa mu bude vyplácaný pravidelný príjem vo výške 2 000 €. Áno, v tomto prípade spoločnosť s r. o. môže uzatvoriť s konateľom, ktorý je štatutárnym orgánom spoločnosti, pracovnoprávny vzťah na vykonávanie činností spojených s pracovnou pozíciou riaditeľa marketingu. Činnosti vykonávané v súvislosti s funkciou konateľa a taktiež odmeňovanie za výkon funkcie budú naďalej predmetom iného zmluvného vzťahu založeného napr. mandátnou zmluvou.

II. Sociálne poistenie konateľov a spoločníkov po 1.1.2011

Podľa § 4 ods. 1 ZSP v znení účinnom od 1. 1. 2011 je zamestnanec na účely sociálneho poistenia definovaný ako fyzická osoba, ktorá vykonáva závislú činnosť podľa § 5 ZDP a má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky.

Od 1. 1. 2011 sa pojem zamestnanec upravil a zovšeobecnil - okruh zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje povinné sociálne poistenie, už nie je presne vymenovaný. Rozhodujúca je existencia právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 alebo ods.

V prípade konateľov a spoločníkov spoločností s r. o. sú podmienky splnené vtedy, keď majú so spoločnosťou uzatvorený obchodno-záväzkový vzťah, na základe ktorého im vzniká nárok na príjem podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP, alebo pracovnoprávny vzťah, na základe ktorého im vzniká nárok na príjem podľa § 5 ods. 1 písm.

Z vyššie uvedenej definície vyplýva, že postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia od 1. 1. 2011 nadobudli aj osoby, ktoré toto postavenie do 31. decembra 2010 nemali, pretože neboli výslovne uvedené v ustanovení § 4 ods. 1 ZSP v znení účinnom do 31. decembra 2010. Takýmito osobami sú napríklad aj konatelia a spoločníci spoločností s r.

Príklad

Konateľ spoločnosti p. Smutný má so spoločnosťou SATURN, s. r. o., uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie konateľa, z ktorej vyplýva, že za výkon funkcie konateľa nebude poberať žiadnu odmenu. V tomto prípade sa nepovažuje za zamestnanca na účely sociálneho poistenia. Konateľ spoločnosti p. Cielený má so spoločnosťou NOVA, s. r. o., uzatvorenú mandátnu zmluvu, ktorá mu za výkon funkcie konateľa zakladá právo na odmenu. V tomto prípade sa považuje za zamestnanca na účely sociálneho poistenia.

Zamestnávanie samého seba a odvody

Zamestnanie samého seba ako zamestnanca vo vlastnej eseročke je v praxi často riešením témy "živnostník vs. odvody". Ak ich SZČO pred prechodom na eseročku platí rádovo v stovkách EUR mesačne, prechodom na eseročku väčšinu z nich ušetrí. Ako zamestnanec vo svojej firme ich platí často buď z minimálnej mesačnej mzdy prípadne z nejakej variácie minimálneho úväzku v rozsahu pár hodín mesačne.

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávanie kohokoľvek na Slovensku - vrátane samého seba - však so sebou nesie celý zoznam povinností a rizík:

• Firma sa musí zaregistrovať ako zamestnávateľ na Sociálnej poisťovni, v zdravotnej poisťovni zamestnanca a na daňovom úrade ako platiteľ dane zo závislej činnosti.
• Je potrebné prihlásiť zamestnanca v Sociálnej i zdravotnej poisťovni.
• Každý mesiac je potrebné spracovať mzdy s prihliadnutím na všetky parametre a pravidlá, plynúce z pracovno-právnych, odvodových či daňových zákonov.
• Každý podnikateľ - ak zamestnáva čo i len jedného zamestnanca, dokonca i dohodára či “samého seba” - je povinný zabezpečiť tzv. “pracovnú zdravotnú službu”.
• Je povinný zabezpečiť aj “BOZP”: bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci - tj mať zmluvného bezpečnostného technika resp. celú firmu.
• Je povinný dodržiavať všetky pracovno-právne predpisy - napr. výšku minimálnej mzdy pre daný stupeň náročnosti práce, evidovať dochádzku (ktorá musí spĺňať všetky pravidlá pre pracovný čas) či sledovať dovolenku a jej čerpanie.

Minimálna mzda v roku 2024

Výška minimálnej mzdy - pre rok 2024 je základnou výškou 750 EUR (mesačná), resp. 4,310 EUR (hodinová). V skutočnosti však ide len o sumu pre prvý stupeň náročnosti práce, zodpovedajúci napr. upratovaniu či jednoduchý pomocným prácam. Stupňov náročnosti je až 6 a pre ten najvyšší ide o 1 330 EUR (mesačne) resp. 7,644 EUR (na hodinu).

Sankcie za nedodržiavanie povinností

Ak podnikateľ niektorú z vyššieuvedených povinností nesplnil, prípadná kontrola z úradov, ktoré majú vymenované agendy na starosti (Inšpektorát práce, Úrad verejného zdravotníctva), ho môže poctiť pokutou.

Alternatíva: Zmluva o výkone funkcie konateľa

Ak "majiteľ" eseročky chce zamestnať len samého seba a z prípadnej mzdy tak byť poistený zdravotne i "sociálne“, môže sa niektorým z vyššieuvedených povinností vyhnúť. Ako? Nezamestná sa ako zamestnanec, ale eseročka s ním uzatvorí zmluvu o výkone funkcie konateľa vrátane príslušnej odmeny. Zamestnanecký vzťah je totiž uzatvorený podľa pracovného práva a vzťahujú sa naňho všetky pracovnoprávne predpisy.

Ak sa teda “zamestnáte” vo svojej eseročke ako konateľ, na účely daní a odvodov máte úplne rovnaké povinnosti a platby akokeby ste boli zamestnancom. Teda prihlášky firmy aj zamestnanca, výkazy a z každej odmeny zraziť odvody do oboch poisťovní (za zamestnanca aj eseročku) a prípadne aj preddavok na daň z príjmov.

Výhody zmluvy o výkone funkcie konateľa

Pri zmluve o výkone funkcie konateľa sa nemusíte zaoberať dochádzkou, dovolenkou a podobnými parametrami týkajúcimi sa pracovného času či odmeny - odmenu konateľa si môžete stanoviť na 1 000 EUR, 100 EUR, 10 EUR či napr. aj 1 EUR a je úplne jedno, za koľko hodín, dní či na aký typ úväzku sa daná odmena vzťahuje. Čas sa jednoducho neskúma a odmenu v obchodnoprávnom vzťahu si môžu obe zmluvné strany (i keď ide v tomto prípade o jednu a tú istú osobu) dohodnúť, akú len chcú. Odvody pritom platia len z reálnej výšky odmeny.

Pre jednoduchosť odporúčam si odmenu stanoviť ako pravidelnú mesačnú - tie nepravidelné (napr. odmeny 1 EUR či 10 EUR však už od r. 2023 tak trochu postihol štát: keďže z takejto odmeny sa platí aj nízke zdravotné poistenie (solidárny systém), v podstate je potrebné doplatiť zdravotný odvod na minimálnu zákonnú výšku. Stále nižšiu ako je zdravotné poistenie samoplatiteľa - na cca 36 EUR (čo je spolu odvod za firmu aj konateľa). Alebo je možné mať odmenu vyššiu a nič nedoplácať - čo má svoje výhody i nevýhody.

A pár EUR či centov ušetrí eseročka ako zamestnávateľ aj na “svojich” odvodoch - v prípade jednosobovej eseročky totiž neplatí tzv. garančné poistenie a vlastne ani úrazové poistenie.

Spoločník a povinnosť zamestnania

S uvedeným súvisí logická otázka, či sa spoločník (príp. aj konateľ) eseročky musí vo vlastnej firme aj oficiálne zamestnať. Žiadny zákon - ani obchodnoprávny ani daňový či odvodový - nestanovuje povinnosť prevádzkovať činnosť eseročky s oficiálnymi zamestnancami. Spoločník sa teda vo vlastnej firme zamestnať nemusí - v tom prípade (a ak zároveň nie je zamestnaný inde či nie je samostatne zárobkovo činnou osobou) si musí platiť zákonné minimálne mesačné odvody do zdravotnej poisťovne ako samoplatiteľ (v r. 2016 60,06 EUR).

Zmeny vo výške odvodov a vymeriavacích základov v roku 2025

V roku 2025 dochádza ku zmene výšky maximálneho vymeriavacieho základu pre účely výpočtu odvodov do Sociálnej poisťovne.

Odvody zamestnanca a zamestnávateľa v roku 2025

V ďalšom pokračovaní sa zameriame na odvody zamestnanca a zamestnávateľa za zamestnanca, ktorý pracuje v trvalom pracovnom pomere (TPP) v roku 2025. Odvody znižujú čistú mzdu a zvyšujú cenu práce.

Príjem zo závislej činnosti

Základom pre výpočet odvodov je najčastejšie hrubá mzda zamestnanca, teda príjem zo závislej činnosti. Takýmto príjmom môže byť napr.:

tags: #konatel #poberatel #dochodku #praca #pre #sro