Konkrétne Odporúčania v Sociálnej Práci pre Osoby so Zdravotným Postihnutím

Demokratická spoločnosť kladie veľký dôraz na všestrannú starostlivosť o zdravotne postihnutých jedincov, v rámci ktorej existujú vedľa seba zložky: zdravotnícka, sociálna, pedagogicko-psychologická. Cieľom starostlivosti je nielen vytvoriť zdravotne postihnutému podmienky pre objektívne začlenenie sa do pracovného kolektívu, ale aj umožniť mu získať pocit životného naplnenia, šťastia. V systéme sociálnej starostlivosti o zdravotne postihnutého človeka má významné poslanie oblasť sociálnej práce. Prostredníctvom komplexu svojich metód sa usiluje systematicky a cielene pôsobiť na znevýhodnené osobnosti všetkých vekových kategórií.

V sociálnej práci sa pozornosť sústreďuje na človeka s postihnutím z pohľadu sociálneho pracovníka, ktorý patrí k jedným z odborníkov, ktorí pomáhajú zlepšovať kvalitu života znevýhodneným občanom. Psychika zdravotne postihnutého a zdravého človeka je rozdielna. Zdravotné postihnutie nastoľuje špeciálne problémy, s ktorými sa musí človek vysporiadať. Sociálna izolácia osôb so zdravotným postihnutím je závažným celospoločenským problémom. Títo ľudia sa stretávajú s prekážkami a problémami, ktoré sa líšia od problémov intaktnej populácie.

Zdravotné Postihnutie a Osoby so Zdravotným Postihnutím

Medzi nami žijú ľudia, ktorí majú z rôznych príčin zdravotné postihnutie, ktoré im bráni žiť "normálny" život. Zdravie a choroba ovplyvňujú konanie, správanie, sociálnu situáciu, vzdelanie a pracovné aktivity človeka. Akútna choroba, ktorá sa dá vyliečiť, nezasahuje trvalo do života človeka a jeho rodiny. Zmena zdravotného stavu na trvalý stav má široké spektrum sprievodných javov, vrátane fyzických, somatických, emočných, psychických, ekonomických a sociálnych prejavov. Dlhodobo nepriaznivý stav u osôb so zdravotným postihnutím vedie k ekonomicko-finančným problémom, ako je strata príjmu a zvýšené náklady na liečbu, čo znižuje životný štandard celej rodiny. Trvalé poškodenie zdravia prechádza do stavu zdravotného postihnutia a vedie k sociálnym problémom, ako sú narušené partnerské a rodinné vzťahy, dezorganizácia bežných činností, sociálna izolácia a zmena životného štýlu.

Z pohľadu sociálnej práce, Repková charakterizuje zdravotné postihnutie ako "znevýhodnenie, ktoré má človek s dlhodobou alebo trvalou telesnou alebo duševnou poruchou v štandardne usporiadanom životnom a sociálnom prostredí a ktoré je potrebné minimalizovať intervenciami v rámci sociálnej politiky a práce." Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia - International Classification of Functioning, Disability and Health - ICF (ďalej len MKF) uvádza trojdimenzionálny model zdravotného postihnutia a vnímanie človeka v rovine poruchy, dizability a hendikepu.

Komponenty MKF:

Prečítajte si tiež: ZTP a sociálna práca: odporúčania

1. komponenty funkčnej schopnosti a spôsobilosti zdravotného postihnutia - z individuálneho ale aj spoločenského pohľadu (telesné funkcie a štruktúry),
2. komponenty spolupôsobiacich faktorov - vonkajšie prostredie (faktory okolitého prostredia a osobné faktory).

Termín telesných funkcií zahŕňa fyziologické funkcie telesných systémov vrátane psychologických a termín telesné štruktúry implikuje anatomické časti tela a ich súčasti. Osobné faktory MKF neklasifikuje, z dôvodu ich veľkých sociálnych a kultúrnych odlišností, ale zaraďuje ich medzi spolupôsobiace faktory. Definície pojmov v MKF vychádzajú z kontextu zdravia, preto sa nezameriavajú na poruchu alebo obmedzenie, ale používajú kladné alebo neutrálne pomenovanie. Aj keď v názve MKF je stále použitý pojem dizabilita, klasifikácia odporúča používať pojem aktivita a pojem hendikep nahrádza pojmom participácia.

Vzhľadom k nejednotnosti posudzovania zdravotného postihnutia na Slovensku, ktoré sa líši podľa právnej normy, rezortu a jeho potreby, sa systém klasifikácie podľa MKF javí ako jednotný - obsahujúci všetky zložky uplatniteľné nielen v medicíne, ale aj v sociálnom poistení, sociálnych službách, kompenzácií sociálnych dôsledkov a vo všetkých ostatných oblastiach, ktoré sa zaoberajú sociálnou a zdravotnou starostlivosťou o človeka. Pri vzájomnej interakcii vzťahov súvisiacich s funkčnou schopnosťou ide o vnímanie zdravotného postihnutia cez zdravie, pričom zohľadňuje najdôležitejšie interakčné vzťahy, ktoré ovplyvňujú sociálne fungovanie a tým proces integrácie u ľudí, ktorí majú z akýchkoľvek dôvodov určitú poruchu zdravia, čo veľmi jednoducho môžeme vyjadriť slovami „ako sa dá žiť s poruchou zdravia“ a nie „ako sa nedá žiť s poruchou zdravia“.

Všeobecný pohľad na osoby s hendikepom v spoločnosti je cez chorobu (postihnutie), ktorý vyvoláva obmedzenia a prekážky, ktoré tvoria bariéru žiť „normálnym spôsobom života“. Takýto pohľad už sám o sebe prináša negatívne myslenie v hľadaní sebauplatnenia (neviem, nedokážem, nezvládnem, nemôžem). Klasifikácia prináša opačné vnímanie, nie cez chorobu, ale cez zdravie a tu dochádza k pozitívnemu vnímaniu, čo vedie k hľadaniu možností sebauplatnenia (čo viem urobiť, čo chcem urobiť, akým spôsobom to urobím).

Uvedomujeme si, že prijatie uvedeného pohľadu nie je jednoduché a je ovplyvnené viacerými faktormi, ako sú osobnostné predpoklady, spôsob života, prostredie, predsudky a ďalšie. Pre potreby rozlíšenia trvalého, dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu vyvolávajúceho prekážky a obmedzenia uplatniť sa v spoločenskom prostredí (rodina, škola, práca) od dočasného zdravotného obmedzenia, ktoré spôsobuje obmedzenia len na určitý čas je v praxi zaužívaný termín zdravotné postihnutie. Tak ako všetky pojmy, aj pojem zdravotné postihnutie stále prechádza svojim vývojom, pričom v súčasnosti najlepšie vystihuje a pojmovo odlišuje vyššie uvedený rozdiel medzi dočasnou a trvalou indispozíciou. Dôsledky zdravotného postihnutia sprevádzajú osobu do konca jej života, čo prináša negatívne dôsledky na kvalitu jej života ale aj kvalitu života osôb, ktoré sú v jej blízkom a bezprostrednom vzťahu.

Na základe všeobecne platných základných rozdelení zdravotného postihnutia - podľa typu (orgánové a funkčné), podľa intenzity (ľahké, stredné, ťažké) a podľa príčin vzniku (vrodené, získané), sa zdravotné postihnutie najčastejšie kategorizuje v zmysle orgánových a funkčných postihnutí, na mentálne postihnutie, zrakové postihnutie, sluchové postihnutie, telesné (somatické) postihnutie a kombinované postihnutie. Šmidová (2013) uvádza aj špecifickejšie druhy postihnutia, a to narušenie komunikačnej schopnosti, poruchy správania a poruchy učenia.

Prečítajte si tiež: Konkrétne aktivity pre seniorov

Podľa najnovších zistení, vo svete žije približne miliarda osôb so zdravotným postihnutím, pričom 50 % z nich pripadá na ľudí starších ako 60 rokov, čo je odrazom starnutia populácie. Charakteristika pojmu osoba so zdravotným postihnutím nie je jednotná. Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím prináša nové pojmy „špeciálne potreby a „osoba so špecifickými potrebami“, pričom ako uvádza Šmidová (2013, s. 17) „základné východisko prístupu k osobám s postihnutím znamená, že postihnutie spočíva v spoločnosti, a nie v osobe s postihnutím.“. V zmysle takéhoto chápania je osoba s postihnutím, človek s poruchou, ktorému spoločnosť nevytvára vhodné podmienky pre jeho plnohodnotné uplatnenie sa v spoločnosti, čím ho istým spôsobom znevýhodňuje.

Vychádzajúc z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, „osoba s postihnutím je osoba, ktorá má dlhotrvajúce fyzické, psychické, intelektuálne alebo zmyslové poruchy v interakcii s rôznymi bariérami, ktoré môžu sťažovať plnú účasť v spoločnosti na základe rovnosti s inými.“ (Šmidová, 2013, s. 16).

Najznámejšie a zaužívané v praxi sú pojmy vychádzajúce z výkonu zákonov verejnej a štátnej správy, s ktorými ľudia prichádzajú do kontaktu, ako sú poistenec s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom (Zákon č. 461/2003 Z. z.), fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (Zákon č. 447/2008 Z. z.), občan so zdravotným postihnutím (Zákon č. 5/2004 Z. z.).

Svetová zdravotnícka organizácia pri pomenovaní ľudí s určitým funkčným obmedzením necharakterizuje striktne tento pojem a zastáva princíp práva takého oslovovania ľudí, aké si želajú. Z uvedeného dôvodu ponecháva obidva termíny „ľudia so zdravotným postihnutím“ aj „zdravotne postihnutí ľudia“. Zároveň sa klasifikácia zámerne vyhýba na poukazovanie osoby cez zdravotné postihnutie a stále sa snaží používať nestranný, kladný jazyk, nakoľko cieľom MKF je týmto osobám pomôcť pri zisťovaní problému zdravotného postihnutia cez všetky pôsobiace komponenty a tak docieliť, podporovať a obhajovať ich celkové ciele.

Do nedávnej minulosti bol zaužívaný termín zdravotne postihnutá osoba (jedinec, človek, občan). Repková výskumom z roku 2003, ktorý bol zameraný na analýzu termínov vo vzťahu k zdravotnému postihnutiu zistila, že v dennej tlači sa v miere 25 % používa termín postihnutý človek a naopak v odbornom časopise zameranom na služby pre ľudí so zdravotným postihnutím, sa používa termín človek so zdravotným postihnutím (60 %). Zároveň výskum Krhutovej z roku 2007 potvrdil výskum Repkovej z roku 2003, ktorý dokázal používanie pojmu postihnutý človek (30 % - 40 %) novinármi, zamestnancami verejnej správy a odborníci, pričom označenie človek s postihnutím sa v 70 % využíva v organizáciách osôb so zdravotným postihnutím.

Prečítajte si tiež: Zoznam pomôcok pre telesne postihnutých

Z pohľadu možností a opatrení zameraných na pomoc študentov s postihnutím v oblasti vzdelávania Šmidová (In Kozoň, 2013) hovorí, že „postihnutie je obmedzenie možností, ktoré má štát povinnosť odstraňovať a vyrovnávať tým príležitosti a podmienky.“ Interpretované ponímanie „postihnutia“ sme vybrali z dôvodu, že je aplikovateľné pre všetky oblasti života osôb so zdravotným postihnutím, nielen v oblasti vzdelávania.

Counseling ako Metóda Sociálnej Práce

"Hľadanie vlastnej sily na prekonanie ťažkej situácie ústí do poznania seba samého, poznania svojej hodnoty, ktorá vytvára sebaúctu a obdiv vo svoje dary, ktoré každý človek v sebe vlastní." (Šmidová, 2015, s. 5)

Každý človek, ale aj rodina, do ktorej sa narodí dieťa so zdravotným znevýhodnením, a medicínska veda potvrdí nezvratnosť „novej“ situácie - zdravotné postihnutie („doživotnú chorobu“) prechádza zo psychologického hľadiska fázami smútku. Vzniknutý stav analyzuje, ako prvé sa dostavuje popieranie - dotknutí (rodina, človek) nechcú veriť tejto informácii, mnohokrát vyhľadávajú iných lekárov, získavajú informácie v literatúre, skúšajú alternatívne možnosti liečby a podobne. Postupne, so získanými informáciami, potvrdením nezvratnosti zdravotného stavu od iných lekárov, neúspechu alternatív, prechádzajú do fázy hnevu. Hľadajú vinníka za vzniknutý stav, niektorí odmietajú liečbu, takpovediac hnevajú sa a vinia „celý svet“, stránia sa sociálnych väzieb a pod.. Ak zostávajú v tomto bode dlhší čas, môže dochádzať k rozvratom vo vzťahoch rodiny, partnerov, priateľov. Neskôr dochádza k fáze vyjednávania. Začína sa vnútorné uvažovanie vyjednávania, samého so sebou alebo s vyššou mocou - ak sa uzdravím, keď sa situácia zmení, tak nikdy nebudem…, už stále budem…., urobím, spravím…..). Ďalšou etapou smútku je depresia. Upadnutie do svojich myšlienok, strata záujmu o seba a o okolie. Nie každému sa podarí prekonať etapu depresie, mnohí v nej zotrvajú celý život. Tí, ktorí prekonajú fázu depresie, sa dostávajú do poslednej fázy - zmierenia. Prijímajú svoj zdravotný stav, hľadajú možnosti, ako žiť plnohodnotný život, učia sa fungovať v „novej“ situácii, hľadajú možnosti sebarealizácie. Jednotlivé fázy smútku môžu trvať rôzne dlho, mnohokrát sa môžu aj opakovať.

Úlohou counselingu je sprevádzať ľudí so zdravotným postihnutím v jednotlivých fázach smútku, pomáhať im pri prekonávaní ťažkostí a hľadaní možností sebarealizácie. Counseling je metóda sociálnej práce, ktorá sa zameriava na individuálne potreby klienta a jeho silné stránky. Cieľom je posilniť klienta, aby bol schopný samostatne riešiť svoje problémy a žiť plnohodnotný život.

Zamestnávanie Ľudí s Fyzickým Postihnutím na Slovensku: Teória a Prax

Práva ľudí s fyzickým postihnutím sú zakotvené v zákonoch, ako je zákon o sociálnych službách a zákon o zamestnanosti. Zamestnávatelia, ktorí si nesplnia povinnosť zamestnávať ľudí so zdravotným postihnutím, musia platiť pokuty. Napriek tomu sa prax a teória v týchto rovinách rozchádzajú. Nízka miera zamestnanosti je permanentnou charakteristikou ekonomickej situácie ľudí so zdravotným postihnutím.

Slovenská republika sa v roku 2018 umiestnila na 7. mieste medzi krajinami s vysokým rizikom chudoby a sociálneho vylúčenia. Až 16,3 % ľudí v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia bolo nezamestnaných. V roku 2016 bolo najvyššie percento nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím v Trenčianskom kraji (14,9 %) a v Žilinskom kraji (14,0 %).

Výskum: Možnosti Zamestnanosti Ľudí s Fyzickým Postihnutím

Výskumná časť článku vychádza z kvalitatívneho výskumu, v ktorom bola použitá metóda interview zameraná na ľudí s fyzickým postihnutím. Hlavným cieľom výskumu bolo zistiť, aké sú možnosti zamestnanosti ľudí s fyzickým postihnutím, ich názory na zamestnávanie a ich návrhy na ďalšie možnosti ich zamestnávania. Autorka sa zamerala na osobné skúsenosti participantov, aby získala ucelený pohľad na problematiku.

Výskum sa realizoval od júna 2016, pričom každé interview trvalo dve hodiny. Od začiatku roka 2017 prebiehala analýza interview a spracovanie odpovedí do výsledkov a diskusie.

Zistenia z Interview

• Ťažká situácia so zamestnávaním: Participanti sa zhodli na tom, že situácia so zamestnávaním ľudí s fyzickým postihnutím je veľmi ťažká. Zamestnávatelia uprednostňujú zamestnancov bez postihnutia.
• Diskriminácia: Niektorí participanti sa stretli s diskrimináciou už pred samotným pohovorom, keď zistili, že majú ZŤP. Iní zmenili taktiku a prestali uvádzať informáciu o ZŤP do životopisu, až kým sa nedostali na pohovor.
• Dôležitá podpora rodiny: Všetkých siedmich oslovených participantov podporovali rodinní príslušníci v začlenení sa do sociálneho a pracovného prostredia.
• Ochota zamestnávateľov prispôsobiť podmienky: Niektorí participanti uviedli, že zamestnávatelia sú ochotní vytvoriť podmienky na pracovný výkon, ak im to zdravotný stav umožňuje.
• Nezáujem štátnej správy: Participanti sa vyjadrili, že orgány štátnej správy nemajú záujem zamestnávať ľudí so zdravotným postihnutím, čo vidia v zlej motivácii na strane zdravotne postihnutých uchádzačov aj štátnych inštitúcií. Bariérou je aj nedostupnosť budov štátnej a verejnej správy.
• Vhodné pracovné pozície: Participanti s vysokoškolským vzdelaním navrhovali, aby sa ľudia so zdravotným znevýhodnením viac zapájali do administratívnych činností v ekonomických alebo sociálnych oblastiach. Problém vidia v neinformovanosti zamestnávateľov a v ich strachu z postihov štátu.

Konkrétne Odporúčania pre Prax

• Zvýšiť viditeľnosť: Ukázať viac ponúk pomocných prác na pár hodín, aby sa zvýšila viditeľnosť toho, že ľudia s hendikepom chcú pracovať.
• Podpora projektov: Podporovať projekty, ako je penzión s reštauráciou BIVIO a pojazdná kaviareň KOLEČKO, ktoré zamestnávajú ľudí s postihnutím.
• Zapojenie štátnej správy: Štátna správa a územná samospráva by sa mali viac zapájať v oblasti pomocných prác.

tags: #konkretne #odporucania #tzp #socialna #praca