Koordinácia, zmluvy a povinnosti: Komplexný pohľad na daňové a odvodové záležitosti v podnikateľskom prostredí

Úvod

V podnikateľskom prostredí, kde subjekty vznikajú za účelom dosiahnutia zisku, je nevyhnutné správne riešiť daňové a odvodové povinnosti. Tieto povinnosti súvisia s právnymi vzťahmi členov štatutárnych orgánov a môžu byť zložité, najmä ak dochádza k súbehu výkonu činností člena štatutárneho orgánu a zamestnanca. Tento článok sa zameriava na koordináciu týchto povinností, uzatváranie zmlúv a s tým súvisiace aspekty, s cieľom poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku.

Vznik podnikateľských subjektov a ich orgány

Podľa Obchodného zákonníka (OZ) vznikajú podnikateľské subjekty za účelom podnikania s cieľom dosiahnuť zisk. Najčastejšie ide o obchodné spoločnosti, ako sú spoločnosť s ručením obmedzeným (s. r. o.) a akciová spoločnosť (a. s.).

• Spoločnosť s ručením obmedzeným (s. r. o.): Najvyšším orgánom je valné zhromaždenie spoločníkov. Štatutárnym orgánom je jeden alebo viac konateľov. Dozorná rada s. r. o. musí mať podľa § 139 ods.
• Akciová spoločnosť (a. s.): Najvyšším orgánom je valné zhromaždenie akcionárov. Štatutárnym orgánom je predstavenstvo, v ktorom pôsobí predseda a členovia predstavenstva.

Okrem s. r. o. a a. s. môžu vznikať aj verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť a družstvo. V družstve je najvyšším orgánom schôdza členov družstva a štatutárnym orgánom je predstavenstvo družstva.

Pracovnoprávne vzťahy a zmluvy o výkone funkcie

Členovia štatutárnych orgánov môžu so spoločnosťou uzatvoriť aj pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce (ZP) ako zamestnanci. Funkcia člena štatutárneho orgánu však nemôže byť vykonávaná na základe pracovnej zmluvy. Vzťah medzi spoločnosťou a členom štatutárneho orgánu upravuje zmluva o výkone funkcie.

Podľa § 66 ods. 3 OZ sa vzťah medzi spoločnosťou a členom štatutárneho orgánu pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, pokiaľ z ich dojednaní so spoločnosťou alebo iných ustanovení OZ nevyplýva iné určenie práv a povinností. Každá zmluva o výkone funkcie, či je už označená ako mandátna zmluva alebo inak, musí obsahovať ustanovenia, ktoré OZ určuje pre mandátnu zmluvu.

Prečítajte si tiež: Aktívny život seniorov vďaka koordinácii

Dôležitou súčasťou mandátnej zmluvy, resp. zmluvy o výkone funkcie štatutárneho orgánu (konateľa s. r. o.) a člena štatutárneho orgánu (napríklad: člena predstavenstva a. s., dozornej rady a. s. alebo s. r. z mandátnej zmluvy, resp.

Daňové a odvodové povinnosti

Uzatvorenie zmluvy o výkone funkcie a pracovnej zmluvy má vplyv na daňové a odvodové povinnosti. Spoločnosti a družstvá sú povinné:

• zrážať a odvádzať daň z príjmov fyzickým osobám nárok na zdaniteľné príjmy a príjmy zo zisku.
• platiť poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie.
• platiť preddavky na poistné a poistné na zdravotné poistenie.

Spôsob riešenia týchto povinností súvisí s právnym postavením fyzickej osoby v podnikateľskom subjekte. Z daňového hľadiska sú zdaniteľné príjmy plynúce z pracovnoprávneho aj obchodného vzťahu rovnocenné.

Zárobková činnosť a sociálne poistenie

Ak má fyzická osoba akýkoľvek právny vzťah, na základe ktorého má nárok na príjem zo závislej činnosti, ktorý sa považuje za zárobkovú činnosť, je podľa § 4 ZSP a podľa § 11 ods. Zárobková činnosť je podľa § 3 ods. 1 ZSP a podľa § 10b ods. 1 ZZP v prípade, ak koordinačné nariadenia EÚ alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi SR, neustanovujú inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti [podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods.

Podľa § 5 ods. 1 písm. f) príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa zákona č. 152/1994 Z. z. Podľa § 5 ods. 1 písm. i) ZDP je predmetom dane aj vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, o ktoré si daňovník znížil podľa § 5 ods. Podľa § 5 ods. 2 ZDP platí, že príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 ZDP sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami (ďalej len „ zamestnanec“) od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“) alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Ďalšie príjmy zamestnanca podľa § 5 ods. ak na fyzickú osobu, ktorá túto zárobkovú činnosť vykonáva, sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy SR podľa koordinačných nariadení EÚ, ktorým je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 5; Ú. v. ES L 166, 30. 4. 2004) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009 (Ú. v. EÚ L 284, 30. 10.

Prečítajte si tiež: Granty pre seniorov: Ako získať podporu

Zamestnanec na účely ZZP nie je fyzická osoba, ktorej plynú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ods. príjmov, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi cez ÚPSVR SR ako príspevky podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov (napr. príjmu z vráteného poistného podľa § 5 ods. 1 písm. i) ZDP [za zárobkovú činnosť sa považuje iba príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. Podľa § 4 ods. Podľa § 4 ods. člen predstavenstva a. s., člen dozornej rady a. s. a s. r. o., konateľ s. r. o. a predseda predstavenstva a. s. spoločník s. r. o., ak je odmeňovaný za prácu v spoločnosti s. r. o.

Poistenie zamestnanca na účely ZSP vzniká dňom vzniku právneho vzťahu, z ktorého je nárok na príjem zo závislej činnosti. Poistenie zamestnanca zaniká dňom zániku právneho vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti. Ak dochádza k zmene zamestnanca s pravidelným príjmom na zamestnanca s nepravidelným príjmom alebo naopak, je potrebné jeden poistný vzťah zamestnanca ukončiť a druhý začať.

Mesačný výkaz poistného a vymeriavacie základy

Na tlačive Mesačný výkaz poistného a príspevkov a Mesačný výkaz poistného a príspevkov - príloha, zamestnávateľ vykazuje vymeriavacie základy a poistné všetkých zamestnancov, ktorí majú postavenie zamestnanca podľa § 4 ods. 1, 3 a 4 ZSP. zamestnanca s vyplateným príjmom plynúcim z neplatného skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi iba v prípade, ak bol zamestnancovi vyplatený príjem plynúci z neplatného skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi za obdobie počnúc 1. 8. Na výkaze poistného a príspevkov a jeho prílohe ide o údaje týkajúce sa príjmov, ktoré sa rozpočítajú, teda poistné z nich zamestnávateľ vykazuje a odvádza osobitne. Toto poistné je splatné podľa § 143 ods. 1 ZSP v inej lehote ako mesačné poistné. Podľa § 143 ods.

Podľa § 139 ods. 1 ZSP rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca s pravidelným mesačným príjmom (podľa § 4 ods. 1 ZSP) je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca s nepravidelným príjmom (podľa § 4 ods. 2 ZSP) je obdobie podľa § 139b ods. Podľa § 29b ods. 5 ZZP platí, že ak sa poistenec považuje za zamestnanca podľa § 11 ods.

Rozdelenie zamestnancov na zamestnancov s pravidelným mesačným príjmom a zamestnancov s nepravidelným príjmom ZZP neustanovuje, ale od 1. 10. 2011 boli na základe doplnenia Metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 3/3/2009 zavedené do aplikačnej praxe zmeny týkajúce sa odhlasovacích a prihlasovacích povinností poistencov a zamestnávateľov na zdravotné poistenie na účely ZZP. Zamestnávateľ prihlási a odhlási takúto osobu (poistenca) v posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom dochádza k vyplateniu príjmu. Prihlásenie a odhlásenie zamestnávateľ vykoná v jeden deň.

Prečítajte si tiež: Zdravie a pohyblivosť v Prešove

Príklady z praxe

Konateľ s. r. o. s mandátnou zmluvou

Osoba vykonáva pre spoločnosť funkciu konateľa s. r. o. na základe mandátnej zmluvy od 1. 1. 2012. Z tejto mandátnej zmluvy plynie nárok na odmenu konateľa s. r. o. 2x za rok v sume 500 €. Nemá v s. r. o. pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce. V tomto prípade konateľ s. r. o. nemá pracovnoprávny vzťah, vykonáva iba funkciu konateľa s. r. o. na základe mandátnej zmluvy, z ktorej mu plynie príjem (z nákladov, nie zo zisku) z obchodno-právneho zmluvného vzťahu upraveného podľa ustanovení § 567 ods. 2 a 3 OZ. Ide o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. Na účely ZSP sa považuje za zamestnanca s nepravidelným príjmom odo dňa, kedy bola mandátna zmluva podpísaná. Pri zúčtovaní odmeny v 6/2012 rozpočíta s. r. o. (ďalej len „zamestnávateľ“) odmenu na 5 mesiacov vo výške 100 €/mesiac a vypočíta poistné za každý mesiac. V jednotlivých mesiacoch je to menej ako maximálny vymeriavací základ, takže za každý mesiac zamestnávateľ vypočíta poistné za zamestnanca aj zamestnávateľa na starobné a invalidné poistenie a poistenie do rezervného fondu solidarity zo sumy 100 €/mesiac. Ak je príjem zúčtovaný v 6/2012 za 1 - 5/2012, tak výkaz sa musí predložiť a poistné zaplatiť do 8. 7. 2012. Na účely ZZP sa považuje za zamestnanca v tom mesiaci, v ktorom mu s. r. o. vyplatí odmenu konateľa s. r. o. Napríklad: ak dôjde k vyplateniu odmeny konateľa s. r. o. Dátum: 30. 5. Dátum: 30. 5. Začiatok aj koniec tejto zmeny je zamestnávateľ (príslušná s. r.

Výrobný riaditeľ a člen dozornej rady a. s.

Výrobný riaditeľ a. s., ktorý je zároveň aj členom dozornej rady v tejto a. s., pracuje na základe pracovnej zmluvy. Na základe mandátnej zmluvy (zmluvy o výkone funkcie člena dozornej rady a. s.) mu bude plynúť nepravidelný príjem vyplatený ako odmena za výkon funkcie v júni 2012 v sume 5 000 €. Na základe pracovnej zmluvy mu plynie príjem v sume 2 500 €/ mesiac. V tomto prípade ide o časový a vecný súbeh výkonu činností člena dozornej rady a. s. Odmena vyplatená v júni 2012 sa rozpočíta na 5 mesiacov (keďže ide o nepravidelný príjem), čo predstavuje 1 000 €/mesiac a pripočíta sa k mesačnému vymeriavaciemu základu v jednotlivých mesiacoch na účely starobného dôchodkového poistenia, invalidného poistenia a poistenia do rezervného fondu solidarity. Za jednotlivé mesiace sa odvedie poistné z maximálneho vymeriavacieho základu. Na účely ZZP sa považuje za zamestnanca iba raz. Podľa ZZP nie je podstatné, aký právny vzťah je uzatvorený. Podstatné je, že z tohto právneho vzťahu osoba poberá príjem zo zárobkovej činnosti v zmysle § 10b ods. 1 ZZP. Ak takýto príjem poberá aj z viacerých právnych vzťahov, je osobou prihlásenou do príslušnej zdravotnej poisťovne iba raz s tým, že v príslušnom mesiaci sa zohľadní maximálny mesačný vymeriavací základ na účely platenia preddavkov na poistné na zdravotné poistenie. Tomuto poistencovi vykoná zdravotná poisťovňa ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie (ďalej len „RZZP“) za rok 2012 v roku 2013, pretože v príslušnom mesiaci mu bol zúčtovaný príjem, ktorý presahuje maximálny mesačný vymeriavací základ. Pravdepodobne mu vznikne nedoplatok poistného.

Podiel na zisku (dividendy)

Podľa § 3 ods. 2 písm. c) ZDP platí, že podiel na zisku (dividenda) nie je predmetom dane v prípade, ak je vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva. Podľa § 5 ods. 7 písm. Podľa § 52 ods. 24 ZDP ide o podiely na zisku, ktorý bol vykázaný za zdaňovacie obdobie po 31. 12. 2003. Teda napríklad spoločníkom s. r.

Podľa § 138 ods. 1 ZSP vymeriavacím základom zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. a) ZSP, je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti a aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva podľa § 3 ods. 2 písm. c) ZDP a § 5 ods. 7 písm. Spoločník s. r. o. má majetkovú účasť v s. r.

Podľa § 10b ods. 1 písm. e) ZZP je podiel na zisku (dividendy) zárobkovou činnosťou a tvorí vymeriavací základ podľa § 13 ods. 6 ZZP. Podľa § 10b ods. 1 písm. e) ZZP sa pod pojmom dividendy rozumie podiel na zisku vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnávací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi okrem podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti, podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva podľa § 3 ods. 2 písm. c) ZDP a § 5 ods. 7 písm. Minimálny základ za rozhodujúce obdobie 2011 je suma 329,06 €. Predstavuje minimálny …

Vstupná lekárska prehliadka

V závislosti od charakteru práce a druhu pracovného pomeru je vstupná lekárska prehliadka právom alebo povinnosťou zamestnávateľa. Zároveň je potrebné určiť, ktorý lekár má alebo musí lekársku prehliadku vykonať. Uvedené súvisí s otázku, či je zamestnanec povinný uskutočniť túto lekársku prehliadku u lekára určeného zamestnávateľom alebo zamestnávateľovi musí stačiť doklad od lekára zamestnanca. Zamestnávateľ chce prijať nového zamestnanca. Možno uviesť, že tam, kde zákon nevymedzuje povinnú lekársku prehliadku, je lekárska prehliadka dobrovoľná. To znamená, že nie všetci zamestnanci sa musia podrobiť povinnej lekárskej prehliadke.

Právna úprava bola zmenená (porovnaj znenie § 30 zákona č. 355/2009 Z. z. do 12. 12. 2008 a po tomto dni) tak, že sa vyžadujú prehliadky pri rizikovej práci a pri práci, ktorá nie je riziková, ale ak to ustanoví osobitný predpis.

Povinnosť lekárskej prehliadky

Povinnosť lekárskej prehliadky sa týka:

1. práce, ktoré sú zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie.
2. zamestnanca, ktorý sa zaraďuje na nočnú zmenu (§ 98 ods. 3 ZP). ZP stanovuje, že sa má posúdiť zdravotná spôsobilosť na prácu v noci, a to pred zaradením na nočnú prácu. Z uvedeného vyplýva, že sa tak musí stať v prípade, ak sa preraďuje zamestnanec z dennej práce na nočnú prácu, ako aj v prípade, ak je ponúkaná nočná práca v rámci výberového konania. V danom prípade ide o posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu v noci, t. j.

Osobitné predpisy sú rôzne zákony, nariadenia vlády a vyhlášky, kde sa stanovuje, že zamestnanec musí mať zdravotnú spôsobilosť, aby mohol vykonávať nejakú činnosť. Ide o celý rad predpisov. Ako príklad je možné uviesť zákon o cestnej premávke č. 8/2009 Z. z., kde sa od vodičov v § 86, § 87 a § 89 a ďalších požaduje posúdenie zdravotnej spôsobilosti, ako aj § 88 o psychickej spôsobilosti. Túto prehliadku môže vykonať aj zamestnávateľ (§ 87 ods. 5 zákona) podľa režimu § 30 zákona č. 355/2007 Z. z. Osobitným predpisom je aj napr. zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti, vyhláška Ministerstva zdravotníctva č. 585/2008 Z. z. (tzv.

Dôsledky nedodržania povinností

Aký bude mať vplyv nedodržanie povinností podľa § 41 ods. 2 a ods. V prípade § 41 ods. 2 a ods. 3 ZP ide o podmienky, ktoré majú vplyv na možnosť zamestnávateľa uzatvoriť pracovnú zmluvu. V prípade § 41 ods. 2 a § 41 ods. 3 ZP stanovuje, že zamestnávateľ „môže uzatvoriť“ pracovnú zmluvu… Uvedené ustanovenie nemožno vykladať ako oprávnenie ale ako podmienku („môže len ak“). Zmluva môže byť uzatvorená len v prípade, ak má zamestnanec zdravotnú spôsobilosť na prácu.

V prípade § 41 ods. 2 a § 98 ods. 3 ZP je prehliadka, resp. zdravotná spôsobilosť podmienkou pre výkon konkrétnej práce, ale nie pre výkon každej práce. V danom prípade by teda pracovná zmluva vznikla, ale zamestnávateľ by nemohol prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy, pretože zamestnanec by nemal na prácu zdravotnú spôsobilosť. Zamestnávateľovi by vznikla povinnosť preradiť zamestnanca na prácu iného druhu. Ak by zamestnanec odmietol, došlo by k prekážke v práci na strane zamestnávateľa. V prípade nočnej práce pracovná zmluva vznikne, ale zamestnávateľ nemôže zamestnanca zaradiť na nočnú prácu, ale mohol by mu prideľovať prácu rovnakého druhu cez deň. Zákon neuvádza, či ide o situáciu, keď sa zamestnanec nepodrobil vyšetreniu z vlastnej vôle, alebo ide o chybu na strane zamestnávateľa.

Mladiství zamestnanci a lekárske prehliadky

V prípade, ak je uzatvorená pracovná zmluva s mladistvým bez predchádzajúceho lekárskeho vyšetrenia, vyvstáva tu otázka, či je táto zmluva platná, pretože vyšetrenie je podmienkou výkonu akejkoľvek práce mladistvého, pretože zákon nerozlišuje práce, ktoré môže mladistvý vykonávať bez toho, aby sa podrobil vyšetreniu, a ktoré nemôže bez tohto vyšetrenia vykonávať. Zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca preradiť na prácu iného druhu. Dochádza tu k nemožnosti plnenia vo vzťahu k mladistvému zamestnancovi už pri uzatváraní zmluvy bez toho, aby zamestnávateľ neporušoval zákon. Mladistvý by mohol odmietnuť výkon každej práce. Zákon ustanovuje, že „zamestnávateľ nesmie“, nie „zmluvné strany nesmú“, tzn. že následky z hľadiska pracovnoprávneho (napr. na základe § 42 ods. 2 ZP) bude znášať zamestnávateľ. Následky mimo pracovného práva bude znášať aj zamestnanec (napr.

Právne predpisy a lekárske prehliadky

Ktoré právne predpisy stanovujú, že vstupnú prehliadku musí vykonať zamestnávateľ? Okrem prípadu § 41 ods. 3 ZP (mladistvý zamestnanec), § 98 ods. 3 ZP (zamestnanec, ktorý sa prijíma na nočnú prácu) stanovuje povinnosť lekárskej prehliadky pre vybrané kategórie zamestnancov zákon č. 355/2007 Z. z. (§ 30). Okrem toho zamestnávateľ musí skúmať celý rad osobitných predpisov, ktoré stanovujú požiadavky vo vzťahu k práci, kde pôsobia osobitné faktory práce. Možno odkázať najmä na predpisy upravujúce pôsobenie faktorov: umelé optické žiarenie (§ 8 zákona č. 410/2007 Z. z.), hluk (§ 9 zákona č. 115/2006 Z. z.), azbest (§ 11 zákona č. 253/2006 Z. z.), práca so zobrazovacími jednotkami (§ 7 zákona č. 276/2006 Z. z.), ručná manipulácia s bremenami (§ 5 zákona č. 281/2006 Z. z.), chemické faktory pri práci (§ 12 zákona č. 355/2006 Z. z), karcinogénne a mutagénne faktory (§ 13 zákona č. 356/2006 Z. z.), vibrácie (§ 7 zákona č. 416/2005 Z.

Rozdiel medzi § 30 zákona č. 355/2007 Z. z. a § 41 ods. 2 ZP je v tom, že zákon č. 355/2007 Z. z. viaže povinnosť lekárskej prehliadky na zamestnávateľa (musí posúdiť, či je zamestnanec spôsobilý na výkon práce), kým § 41 ods. 2 ZP sa viaže na povinnosť nezamestnávať osoby bez príslušnej spôsobilosti (t. j. v danom prípade môže ísť aj o situácie, keď budú zamestnanci sami zodpovedať za vstupný zdravotný stav a spĺňanie predpokladov bez toho, aby musel zamestnávateľ vykonať prehliadku - napr. oprávnenie vodiča, zdravotný preukaz v potravinárstve).

Podmienky pre prijatie do zamestnania

Zamestnávateľ chce prijať nového zamestnanca. V ponuke zamestnania stanovil podmienku povinnej lekárskej prehliadky aj pre práce, kde sa lekárska prehliadka nemusí vykonávať. Zamestnávateľ si môže v požiadavke na prijatie do zamestnania stanoviť podmienku, že sa zamestnanec podrobí povinnej vstupnej prehliadke. Táto požiadavka musí mať nediskriminačnú povahu (§ 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. antidiskriminačný zákon, kde sa stanovuje zákaz diskriminácie z dôvodu zdravotného postihnutia; pozri aj § 2a písm. d), ako aj výnimku v § 8 ods. 5 antidiskriminačného zákona; pozri aj § 62 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z.

Zamestnávateľ si vo výberovom konaní vybral fyzickú osobu, ktorú chce zaradiť na pracovné miesto. Zákonodarca rozdelil práce na práce I., II., III., IV. kategórie. Vytvára dve skupiny kategórií - práce I. a II. kategórie, ktoré nie sú označené ako rizikové práce a práce III. a IV. kategórie, ktoré sú označené ako rizikové práce (§ 30 zákona č. 355/2007 Z. z.). O zaradení práce do III. a IV. kategórie rozhodne regionálny úrad verejného zdravotníctva, a to buď na základe návrhu zamestnávateľa, alebo sám z vlastného podnetu. kategórie - 2, 3, 4 s uvedením charakteristiky prác sa uvádzajú v prílohe č. 1 k vyhláške č. 448/2007 Z. z. Vo vzťahu k uvedeným faktorom práce musí zamestnávateľ nahliadnuť do príslušných osobitných predpisov, ktoré upravujú prácu v prostredí s pôsobením týchto faktorov. Náležitosti návrhu na zaradenie prác do tretej a štvrtej kategórie sa uvádzajú v prílohe č. 2 k vyhláške č. 448/2007 Z. z.

Zákonodarca určuje zamestnávateľovi povinnosť zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom aj na ich zdravotný stav a schopnosti… a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu a schopnostiama… na ktoré nemajú doklad o odbornej spôsobilosti podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci… [pozri § 6 ods. 1 písm. o) zákona č. 124/2006 Z.

tags: #koordinacne #centrum #neskoro #uzatvorena #zmluva #povinnosti