Čo môže postihnúť mozog: Otrasy mozgu, cievne príhody a iné poranenia

Mozog je zložitý a krehký orgán, ktorý riadi všetky aspekty nášho tela a mysle. Rôzne faktory, ako sú úrazy, choroby a genetické predispozície, môžu ovplyvniť jeho funkciu a viesť k rôznym neurologickým problémom. Tento článok sa zameriava na bežné stavy a poranenia, ktoré môžu postihnúť mozog, vrátane otrasov mozgu, cievnych mozgových príhod a traumatických poranení mozgu.

Otras mozgu

Otras mozgu je jedným z najčastejších typov poranení hlavy, ktoré môže postihnúť kohokoľvek, od detí až po starších ľudí. Vzniká v dôsledku náhleho nárazu, pádu alebo prudkého pohybu, pri ktorom sa mozog otrasie v lebke.

Príčiny a mechanizmy

Otras mozgu vzniká v dôsledku vonkajšieho mechanického nárazu, ktorý spôsobí prudký pohyb mozgu v lebke. Tento pohyb môže viesť k dočasnej zmene neurologických funkcií, čo sa prejavuje rôznymi príznakmi. Najčastejšie sa vyskytuje pri dopravných nehodách, pádoch, športových aktivitách alebo pracovných úrazoch. Počas otrasu sa mozog „pošmykne“ vo vnútri lebky. Tiež môže byť vyvolaný náhlym zrýchlením alebo spomalením hlavy. Pri otrase dochádza k poraneniu mozgu a to vplýva na jeho funkciu.

Príznaky a stupne závažnosti

Príznaky otrasu mozgu môžu byť rôznorodé a zahŕňajú fyzické, kognitívne, emocionálne aj spánkové poruchy.

• Fyzické príznaky: Bolesť hlavy, závraty, nevoľnosť, vracanie, poruchy rovnováhy, rozmazané videnie, citlivosť na svetlo a hluk.

  Prečítajte si tiež: Analýza príspevkov členských štátov NATO

• Kognitívne prejavy: Problémy so sústredením, zmätenosť, pomalšie myslenie a dočasná strata pamäti, najmä v súvislosti s udalosťami okolo úrazu.

• Emocionálne zmeny: Podráždenosť, depresia, úzkosť či výkyvy nálad.

• Spánkové poruchy: Nespavosť alebo nadmerná spavosť.

Otrasy mozgu sa zvyčajne klasifikujú do troch stupňov závažnosti:

• Stupeň 1 (mierny otras mozgu): Krátkodobá zmätenosť, bolesť hlavy, závraty, ale bez straty vedomia.
• Stupeň 2 (stredne ťažký otras mozgu): Podobné príznaky ako stupeň 1, ale sú intenzívnejšie a dlhšie trvajú. Okrem toho sa môže vyskytnúť zvonenie v ušiach (tinitus), momentálna amnézia, výraznejšia podráždenosť, strata rovnováhy, poruchy reči, dlhodobejšie problémy s pamäťou, väčšia zmätenosť a pretrvávajúca únava.
• Stupeň 3 (ťažký otras mozgu): Najzávažnejší, pričom strata vedomia môže trvať viac ako päť minút. Symptómy zahŕňajú dlhotrvajúcu amnéziu (24 hodín alebo viac), poruchy zraku, časté vracanie, silnú bolesť hlavy, hlbokú zmätenosť, extrémnu únavu, problémy s prebudením, stratu koordinácie a motorických schopností.

Prvá pomoc a diagnostika

Pri otrase hlavy je dôležité okamžite vykonať správne kroky prvej pomoci a zabezpečiť odbornú lekársku pomoc. Ak nie sú podozrenia na poranenie krku alebo chrbtice, je vhodné umiestniť zraneného do pohodlnej pozície, pričom hlava a ramená by mali byť mierne zdvihnuté. U detí je dôležité venovať zvýšenú pozornosť, pretože ich mozog je citlivejší na zranenia. U starších osôb, ktoré sú náchylnejšie na komplikácie ako zlomeniny kostí alebo poškodenie krku, je nevyhnutné venovať pozornosť aj týmto rizikám a sledovať príznaky ako dezorientácia, problémy s rovnováhou alebo zhoršená pamäť. Základom je odber anamnézy a fyzikálne vyšetrenie. Lekár sa pacienta pýta na okolnosti vzniku úrazu a jeho priebeh. Všíma si pritom, či je pacient dezorientovaný, agitovaný, či si pamätá na okolnosti pred úrazom. Niekedy je pacient privezený do nemocnice v stave bezvedomia a až postupne naberá vedomie. Neurologické vyšetrenie sa zaoberá zhodnotením neurologického systému. Okrem vyšetrenia reflexov si neurológ všíma funkčnosť hlavových nervov, zmysly, zmeny citlivosti kože na končatinách, trupe i bruchu. Niektoré prítomné príznaky môžu neurológa upozorniť, že sa jedná o krvácavý stav do mozgu. Aj z toho dôvodu potrebuje vyšetrenie mozgu pomocou CT či MRI.

Prečítajte si tiež: Včelárenie a EÚ fondy

Diagnostika otrasu mozgu zahŕňa klinické vyšetrenie, pri ktorom lekár hodnotí reflexy, rovnováhu, pamäť a kognitívne funkcie pacienta. Zobrazovacie metódy dokážu odlíšiť otras mozgu od iných vážnych typov poranení mozgu. Na CT je možnéuspokojivo vidieť nie len zlomeniny lebky, ale aj pomliaždeniny mozgu a krvácanie. Tvorí teda zlatý štandard v diagnostike úrazov hlavy.

Liečba a rehabilitácia

Liečba otrasu mozgu je založená predovšetkým na fyzickom a duševnom odpočinku. Pacient by sa mal vyhýbať namáhavým činnostiam, dlhému pozeraniu do obrazovky, čítaniu alebo riešeniu zložitých úloh. V prípade silných bolestí hlavy môžu byť podané analgetiká, pričom sa odporúča vyhýbať sa liekom ako ibuprofén či aspirín, ktoré môžu zvýšiť riziko krvácania.

Farmakologická liečba otrasu mozgu sa zameriava predovšetkým na symptomatickú terapiu. Na zmiernenie nevoľnosti a závratov sa môžu podávať antihistaminiká alebo antiemetiká (napr. metoklopramid). Pri pretrvávajúcej nespavosti sa môžu použiť mierne sedatíva alebo melatonín. Ak sa u pacienta objaví úzkosť či podráždenosť, v niektorých prípadoch môže lekár zvážiť krátkodobé podanie anxiolytík. Pri dlhodobých ťažkostiach, ako sú poruchy koncentrácie či chronické bolesti hlavy, sa môžu odporučiť nootropiká alebo lieky podporujúce cerebrálny metabolizmus. Pevným pravidlom terapie otrasu mozgu je odpočívanie ako fyzické, tak i psychické. Neznamená to však ,že by sme sa mali zavrieť do tmavej miestnosti bez žiadnych stimulov a podnetov. Prvých 48 hodín je lepšie vynechať namáhavé fyzické a psychické aktivity, a tiež tie aktivity, pri ktorých sa zhoršujú prejavy ochorenia. Nie je vhodné pozerať dlhodobo do obrazovky mobilu, tabletu ani na televízor. Celkový priebeh reštitúcie organizmu môžu niekoľko dní od úrazu zlepšiť ľahké cviky, zabraňujú tiež postkomočnému syndrómu. Dlhodobo je lepšie sa v tomto prípade vyhýbať kontaktným športom, aby sa predišlo opätovnému zraneniu hlavy. Použitie kyslíkovej liečby v rámci rehabilitácie môže zlepšiť poúrazový stav. Rehabilitácia je dôležitou súčasťou liečby po poranení mozgu. Včasná a aktívna rehabilitácia motoriky tela, zameraná hlavne na zlepšenie rôznych funkcií ako je reč a jazyk, pamäť a pozornosť podporuje ich spontánne zlepšenie.

Komplikácie a prognóza

Hoci otras mozgu nie je vždy život ohrozujúci, môže spôsobiť dlhodobé komplikácie, ak sa nelieči správne. V niektorých prípadoch môžu pretrvávať bolesti hlavy, problémy so sústredením či psychické zmeny aj niekoľko týždňov či mesiacov po úraze.

Neliečený otras mozgu môže viesť k vážnym zdravotným komplikáciám. Jednou z nich je postkomočný syndróm, pri ktorom sa symptómy ako bolesti hlavy, únava či problémy s koncentráciou pretrvávajú dlhodobo. Ďalším rizikom je vnútrolebečné krvácanie, ktoré môže vyžadovať urgentný lekársky zásah. Opakované otrasy mozgu môžu viesť k chronickej traumatickej encefalopatii (CTE), čo je progresívne neurologické ochorenie spojené s kognitívnym úpadkom a zmenami správania.

Prečítajte si tiež: Severoatlantická zmluva a Slovensko

Zotavenie z otrasu mozgu môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov, pričom v priemere sa príznaky zlepšujú v priebehu 2 až 4 týždňov. Dĺžka zotavenia závisí od rôznych faktorov, ako sú závažnosť príznakov, vek, predchádzajúce úrazy hlavy a prítomnosť psychických problémov, ako je úzkosť alebo depresia.

Prevencia

Otrasy mozgu môžu vzniknúť pri akejkoľvek aktivite, kde hrozí riziko pádu či úderu hlavy. Vždy je preto dobré byť opatrní a robiť všetko preto, aby k úrazu hlavy nedošlo.

• Používanie ochranných pomôcok: Pri športových aktivitách, cyklistike, lyžovaní a iných rizikových činnostiach je dôležité nosiť prilbu. Je podstatné uistiť sa, že sú ochranné pomôcky nepoškodené a plne funkčné.
• Bezpečnosť v domácnosti: Hladké povrchy môžu viesť k úrazom.
• Poučenie: Je vhodné poučiť ostatných o následkoch otrasu mozgu.
• Obmedzenie alkoholu: Požívanie alkoholu často vedie k pádom a úrazom hlavy.

Cievna mozgová príhoda (CMP)

Cievna mozgová príhoda (CMP), často nazývaná aj mozgová príhoda, je vážne ochorenie, ktoré vzniká, keď je prerušený prívod krvi do časti mozgu. Toto prerušenie môže byť spôsobené buď upchatím cievy (ischemická CMP) alebo krvácaním do mozgu (hemoragická CMP). V oboch prípadoch dochádza k poškodeniu mozgových buniek v dôsledku nedostatku kyslíka a živín.

Pod pojmom cievna mozgová príhoda sa skrývajú dva základné zdravotné problémy - nedokrvenie mozgu a krvácanie do mozgu. Nedokrvenie mozgového tkaniva vzniká upchatím cievy, napríklad uvoľnenou krvnou zrazeninou alebo utvorením zrazeniny v mozgových tkanivách. Krvácanie do mozgu vznikne poškodením cievy, napríklad pri vysokom krvnom tlaku alebo keď sklerotická cieva praskne a krv sa vyleje do mozgového tkaniva a poškodí ho. Mechanizmus poškodenia mozgu v oboch prípadoch je síce odlišný, ale príznaky sú veľmi podobné. Laik často nevie rozoznať, či ide o krvácanie do mozgu alebo o jeho nedokrvenie. Jedno i druhé je pre človeka veľmi nebezpečné.

Príčiny a rizikové faktory

Existuje niekoľko faktorov, ktoré môžu zvýšiť riziko vzniku CMP:

• Vysoký krvný tlak: Zvýšený tlak na steny ciev môže viesť k ich poškodeniu a prasknutiu.
• Ateroskleróza: Kôrnatenie tepien spôsobené ukladaním tukových látok na stenách ciev, čo vedie k ich zúženiu a upchatiu. Prívod krvi do časti mozgu nastáva najčastejšie pre upchatie cievy krvnou zrazeninou (trombom). Táto zrazenina vznikne najmä pri dlhodobom patologickom rocese, ktorý postihuje tepny ľudského tela a volá sa kôrnatenie (ateroskleróza). Menej časté príčiny upchatia tepny v mozgu sú napríklad zápalový proces, úraz tepny (disekcia) alebo porucha krvnej zrážanlivosti.
• Cukrovka: Vysoká hladina cukru v krvi môže poškodiť cievy.
• Vysoký cholesterol: Zvýšená hladina cholesterolu v krvi prispieva k ateroskleróze.
• Fajčenie: Fajčenie poškodzuje cievy a zvyšuje riziko vzniku krvných zrazenín.
• Obezita: Nadváha a obezita zvyšujú riziko vysokého krvného tlaku, cukrovky a vysokého cholesterolu.
• Srdcové ochorenia: Niektoré srdcové ochorenia, ako napríklad fibrilácia predsiení, môžu zvýšiť riziko vzniku krvných zrazenín, ktoré môžu putovať do mozgu a spôsobiť CMP.
• Vek: Riziko vzniku CMP sa zvyšuje s vekom.
• Rodinná anamnéza: Ak mal niekto z vašej rodiny CMP, máte vyššie riziko, že ju dostanete aj vy.
• Životný štýl: Nezdravý životný štýl, vrátane nedostatku pohybu, nezdravej stravy a nadmerného pitia alkoholu, môže zvýšiť riziko vzniku CMP.

Ku krvácaniu častejšie dochádza u pacientov s dlhoročne zvýšeným krvným tlakom, no môže sa objaviť i spontánne (bez zistenej príčiny), alebo pri poruchách krvnej zrážanlivosti a cievnych ochoreniach. Príčinou subarachnoidálneho krvácania je obvykle oslabenie steny tepny vnútri v lebke výduťou (aneuryzma). Pri prasknutí výdute sa krv vylieva medzi povrch mozgu a lebku. Výduť môže prasknúť aj u mladých osôb bez akejkoľvek choroby alebo rizikových faktorov.

Príznaky

Príznaky CMP sa môžu líšiť v závislosti od toho, ktorá časť mozgu je postihnutá. Medzi najčastejšie príznaky patria:

• Oslabenie alebo ochrnutie tváre, ruky alebo nohy: Zvyčajne na jednej strane tela.
• Problémy s rečou: Neschopnosť hovoriť zrozumiteľne, ťažkosti s porozumením reči alebo neschopnosť nájsť správne slová.
• Problémy s videním: Rozmazané videnie, dvojité videnie alebo strata zraku na jednom oku.
• Závraty a strata rovnováhy: Pocit točenia hlavy, nestabilita alebo problémy s koordináciou.
• Silná bolesť hlavy: Náhla a intenzívna bolesť hlavy, ktorá môže byť sprevádzaná vracaním.
• Zmätenosť: Problémy s orientáciou, pamäťou alebo myslením.
• Strata vedomia: V závažných prípadoch môže dôjsť k strate vedomia.

Prejavy mozgovej príhody môžu vzniknúť a v čase do niekoľko minút až hodín opäť zmiznúť. V takom prípade ide o prechodný, tzv. -tranzitórny - ischemický atak (TIA). Pacient si tieto prejavy vôbec nevšimne, alebo si ich uvedomí až oneskorene, alebo keď sa vyskytujú opakovane. OSLABENIE POLOVICE TELA - patrí k najčastejším príznakom mozgovej príhode. Slabosť môže postihnúť pravú alebo ľavú polovicu tváre, ruku a/alebo nohu (tzv. hemiparéza). Na jednej strane tela môže dôjsť k oslabeniu tváre, ruky i nohy súčasne, alebo môže byť slabšia len ruka alebo len tvár. V najťažších prípadoch, pri postihnutí časti mozgu, zvanej mozgový kmeň, dochádza i k slabosti celého tela - všetkých štyroch končatín súčasne. PORUCHY ZRAKU - výpadky videnia majú pri mozgovej príhode svoj celkom typický charakter. Môže to byť napríklad výpadok jednej polovice zorného poľa na oboch očiach súčasne (hemianopsia), keď pacient prehliadne napríklad kľučku dverí, chodník alebo cestnú premávku. Ďalším typom výpadku môže byť náhla úplná strata zraku na jednom oku (amauróza). PORUCHY REČI ALEBO VYSLOVOVANIA - ak sa pri mozgovej príhode poškodí niektoré z rečových centier v mozgu, dôjde k narušeniu tvorby reči a/alebo porozumenia reči (afázia). Tieto centrá sa u väčšiny pacientov nachádzajú v ľavej polovici mozgu, u ľavákov môžu byť v pravej polovici mozgu. V miernejších prípadoch poruchy vyslovovania dochádza k zamieňaniu hlások alebo slabík a narušeniu plynulosti reči. Pri závažnejších poruchách dokáže pacient vysloviť len krátke, najmä jednoslabičné slová a v najťažších prípadoch dôjde k úplnej strate reči. Obdobne môže byť narušená i zrozumiteľnosť písaného textu. sprevádza i apraxia - neschopnosť alebo sťažená schopnosť realizovať bežné sebaobslužné činnosti, ako obliekanie, čistenie zubov alebo umývanie sa. Ak dôjde k narušeniu ovládania a koordinácie svalov ktoré sa podieľajú na artikulácii reči, vznikne dysartria. ZÁVRAT A PORUCHY ROVNOVÁHY - poruchy rovnováhy, točenie hlavy alebo pocit neistoty v priestore patria k veľmi častým sťažnostiam pacientov. Pri mozgovej príhode je typický náhly rozvoj týchto pocitov so silnou intenzitou a tento stav pretrváva dlhodobo a nemení sa, nereaguje na polohu hlavy a podobne. Nutná je opora od druhej osoby alebo napríklad pridŕžanie sa steny či nábytku. Okrem pocitov nerovnováhy alebo neistoty v priestore často dochádza súčasne i k poruche koordinácie, keď pacient nedokáže dosiahnuť napríklad pohár na stole alebo trafiť prstom tlačidlo, tzv. ataxia. PORUCHY MYSLENIA A NÁLADY, zmeny osobnosti - patria k častým a nemenej obťažujúcim prejavom poškodenia mozgu ako napríklad poruchy hybnosti. V dôsledku poškodenia a zániku mozgových buniek môže dôjsť k prechodným alebo trvalým zmenám v mentálnej výkonnosti, najmä v podobe poruchy pamäti, sústredenia. Zriedkavé nie sú ani depresie, no často sú pri diagnóze nerozpoznané. Pritom veľmi závažne ovplyvňujú napríklad rehabilitáciu alebo návrat do práce či sociálne väzby.

Diagnostika

Diagnostika CMP zahŕňa:

• Fyzikálne vyšetrenie: Lekár zhodnotí vaše príznaky a neurologické funkcie.
• CT vyšetrenie mozgu: Pomáha určiť, či ide o ischemickú alebo hemoragickú CMP a vylúčiť iné príčiny príznakov.
• MRI vyšetrenie mozgu: Poskytuje detailnejšie zobrazenie mozgu a môže odhaliť menšie poškodenia.
• EKG: Na zistenie srdcových problémov, ktoré môžu prispievať k CMP.
• Krvné testy: Na zistenie hladiny cholesterolu, cukru v krvi a iných faktorov, ktoré môžu zvýšiť riziko CMP.

V akútnom štádiu pomocou počítačovej tomografie môžeme rozlíšiť, či ide o krvácanie, cievnu mozgovú príhodu z nedokrvenia alebo či to nie je prejav mozgového úrazu (nádoru?).

Liečba

Liečba CMP závisí od typu CMP a rozsahu poškodenia mozgu.

• Ischemická CMP: Liečba sa zameriava na obnovenie prietoku krvi do mozgu. To sa môže dosiahnuť pomocou liekov na rozpúšťanie krvných zrazenín (trombolytiká) alebo mechanickým odstránením zrazeniny (trombektómia).
• Hemoragická CMP: Liečba sa zameriava na zastavenie krvácania a zníženie tlaku v mozgu. To sa môže dosiahnuť pomocou liekov, chirurgického zákroku alebo iných postupov.

Pacienti počujú od lekárov vždy rovnakú odpoveď: nečakajte a okamžite konajte. Nesnažte sa vysvetliť ťažkosti únavou alebo „pokročilým vekom“. Neustále treba mať na pamäti, že účinná liečba je v prípade mozgovej príhody možná len v krátkom časovom odstupe od vzniku príznakov, a to do niekoľkých hodín. Všetky výskumy a lekárske štúdie pritom ukazujú, že jej účinnosť s časomklesá. Hoci je teda interval možnej liečby až 4,5 hodiny, odborný zásah v prvej hodine je pre liečbu účinnejší než v štvrtejhodine intervalu! Po príchode do zdravotníckeho zariadenia sa o pacienta zdravotníci komplexne postarajú. Keďže čas jenajdôležitejší faktor, prioritou je podanie akútnej liečby: trombolýzy, teda infúzie s látkou rozpúšťajúcou krvné zrazeniny,alebo mechanickej trombektómii, pri ktorej sa cez vpich v triesle priamo v cieve v mozgu odstráni krvná zrazenina.Až následne sú doplnené všetky potrebné vyšetrenia a ošetrenia.

Rehabilitácia

Po CMP je dôležitá rehabilitácia, ktorá pomáha pacientom obnoviť stratené funkcie. Rehabilitácia môže zahŕňať:

• Fyzioterapiu: Na zlepšenie pohyblivosti, sily a koordinácie.
• Ergoterapiu: Na zlepšenie schopnosti vykonávať každodenné činnosti, ako je obliekanie, jedenie a umývanie.
• Logopédiu: Na zlepšenie reči, komunikácie a prehĺtania.
• Psychologickú terapiu: Na zvládanie emocionálnych problémov, ako je depresia a úzkosť.

Pre pacienta postihnutého mozgovou príhodou je dôležité, aby mal dostatok informácií a čo najširšiu podporu a pomoc. Tá sa netýka len zdravotníkov, ale aj príbuzných a ďalších osôb z okolia pacienta. Následne záleží na všetkých zložkách rehabilitácie: jednak pohybového aparátu, ale napríklad aj rehabilitácie reči, prehĺtania alebo stability, ergoterapie a podobne. Liečebná a rehabilitačná starostlivosť obvykle trvá niekoľko týždňov, nezriedka však i tri mesiace, pre menšiu časť pacientov aj dlhšie. Každoročne sa vďaka novým liekom,diagnostickým či terapeutickým prístrojom darí zlepšiť vyhliadky pacientov a zmierniť následky NCMP. Preto môže v súčasnosti približne 60% pacientov po mozgovej príhode žiť ďalej bez viditeľných následkov.

Prognóza

Prognóza CMP závisí od rozsahu poškodenia mozgu, veku pacienta a celkového zdravotného stavu. Niektorí pacienti sa môžu úplne zotaviť, zatiaľ čo iní môžu mať trvalé postihnutie.

Prognóza zdravotného stavu po mozgovej príhode závisí od viacerých okolností. Najdôležitejším faktorom je rozsah mozgového infarktu, teda aká veľká oblasť mozgu bola poškodená. Postup ďalej závisí od príčiny NCMP, veku a ďalších prítomných ochorení. Vyhliadky po NCMP môže významne ovplyvniť rýchlosť akútnej liečby, keďže každú minútu zanikajú milióny nervových buniek.

Prevencia

Existuje niekoľko vecí, ktoré môžete urobiť, aby ste znížili riziko vzniku CMP:

• Kontrolujte si krvný tlak: Udržujte si krvný tlak v normálnom rozmedzí.
• Jedzte zdravú stravu: Konzumujte stravu bohatú na ovocie, zeleninu a celozrnné výrobky a obmedzte príjem nasýtených tukov, cholesterolu a sodíka.
• Pravidelne cvičte: Cvičte aspoň 30 minút denne väčšinu dní v týždni.
• Nefajčite: Ak fajčíte, prestaňte.
• Udržujte si zdravú váhu: Ak máte nadváhu alebo obezitu, schudnite.
• Kontrolujte si hladinu cholesterolu a cukru v krvi: Ak máte vysoký cholesterol alebo cukrovku, dodržiavajte liečebný plán, ktorý vám predpísal lekár.
• Obmedzte príjem alkoholu: Pite alkohol s mierou, ak vôbec.
• Liečte si srdcové ochorenia: Ak máte srdcové ochorenie, dodržiavajte liečebný plán, ktorý vám predpísal lekár.

Cievne mozgové ochorenia sú u nás po nádorových a kardiologických najčastejšou príčinou invalidity a úmrtia. Aby sme im predišli alebo aspoň oddialili cievnu mozgovú príhodu, nemali by sme podceňovať liečbu vysokého krvného tlaku, mali by sme mať pod kontrolou cukrovku, dodržiavať nízkotučnú diétu a skúsiť sa ubrániť stresu. "Najúčinnejšia liečba je prevencia. Snažiť sa, aby bola komplexná a celospoločenská - teda vyvarovať sa fajčeniu, kontrolovať krvný tlak. Ak je vysoký, nízky či kolísavý, nastaviť na správnu liečbu, ktorá znižuje pravdepodobnosť vzniku krvných zrazenín a následnej trombózy a embólie. Kto má zvýšený krvný tlak, ten zvyčajne nemá výrazné ťažkosti, preto to zanedbáva. Prevencia je celosvetový trend, tá najlepšie dokáže pomôcť človeku." Za rizikových pacientov považuje MUDr. Cibulčík tých ľudí, ktorí prekonali tzv. tranzitórny ischemický atak, tzv. TIA. Je to ľahká forma mozgovej príhody, ktorá odznie tak rýchlo, ako prišla. Pacientovi sa vykrivia ústa, zoslabne mu polovica tela, potom akoby sa nič nestalo, všetko je zase v poriadku. Je to však varovanie, aby sme prestali fajčiť, prejedať sa či nadmerne popíjať alkohol. Ak sa liečba začne včas, možno predísť ťažkej mozgovej príhode.

Traumatické poranenie mozgu (TBI)

Traumatické poranenie mozgu (TBI) je poškodenie mozgu spôsobené vonkajšou silou, zvyčajne nárazom, úderom alebo preniknutím do hlavy. TBI môže spôsobiť širokú škálu fyzických, kognitívnych a emocionálnych problémov.

Úrazy mozgu (angl. traumatic brain injury = traumatické poranenie mozgu) sa obvykle klasifikujú na základe závažnosti anatomických rysov zranenia a mechanizmu poškodenia.

Príčiny

Medzi najčastejšie príčiny TBI patria:

• Pády: Pády sú najčastejšou príčinou TBI, najmä u starších ľudí a malých detí.
• Dopravné nehody: Automobilové, motocyklové a cyklistické nehody sú častou príčinou TBI.
• Násilie: Streľba, bodné rany a údery do hlavy môžu spôsobiť TBI.
• Športové úrazy: Kontaktné športy, ako je futbal, hokej a box, môžu spôsobiť TBI.
• Výbuchy: Výbuchy, ako sú tie, ktoré sa vyskytujú vo vojne, môžu spôsobiť TBI.

Príznaky

Príznaky TBI sa môžu líšiť v závislosti od závažnosti poranenia. Medzi bežné príznaky patria:

• Strata vedomia: Po traumatickom poranení mozgu môže dôjsť k dočasnej strate vedomia. V závažnejších prípadoch môže nastať dlhotrvajúca kóma.
• Bolesti hlavy: Bolesti hlavy a závraty sú bežnými príznakmi po traumatickom poranení mozgu a môžu trvať dlhší čas.
• Závraty:
• Zmätenosť:
• Problémy s pamäťou: Mnohí ľudia, ktorí utrpeli traumatické poranenie mozgu, majú problémy s pamäťou a koncentráciou.
• Problémy s koncentráciou:
• Zmeny nálady: Traumatické poškodenie mozgu môže spôsobiť zmeny v správaní a nálade. Obete môžu byť podráždené, úzkostlivé, depresívne alebo agresívne.
• Zmeny správania:
• Problémy s rovnováhou: V závislosti od závažnosti poranenia sa môžu vyskytnúť motorické problémy, ako sú ťažkosti s chôdzou, problémy s rovnováhou alebo koordináciou.
• Problémy s koordináciou:
• Problémy s rečou: Traumatické poškodenie mozgu môže ovplyvniť reč a komunikačné schopnosti.
• Problémy s prehĺtaním:
• Záchvaty:

Diagnostika

Diagnostika TBI zahŕňa:

• Fyzikálne vyšetrenie: Lekár zhodnotí vaše príznaky a neurologické funkcie.
• CT vyšetrenie mozgu: Pomáha určiť rozsah poškodenia mozgu a vylúčiť iné príčiny príznakov.
• MRI vyšetrenie mozgu: Poskytuje detailnejšie zobrazenie mozgu a môže odhaliť menšie poškodenia.
• Neuropsychologické testovanie: Na zhodnotenie kognitívnych funkcií, ako je pamäť, pozornosť a jazyk.

#

tags: #čo #môže #postihnúť #mozog