Krvné skupiny rodičov a riziko postihnutia dieťaťa

Ľudský genóm je rozsiahly a komplexný, obsahuje približne 20-40 tisíc génov a približne 3 miliardy nukleotidov. Každý človek má rozsiahly a individuálne diferencovaný genotyp a fenotyp. Genetika človeka sa zaoberá štúdiom dedičnosti morfologických, funkčných a psychických znakov. Vzhľadom na etické obmedzenia a malý počet potomkov u ľudí sa používajú pozorovacie metódy, ako sú genealogický, populačný a gemelologický výskum, často v kombinácii so štatistickými metódami. Cytogenetika sa zaoberá štúdiom chromozómov a ich abnormalít.

Genetika človeka a jej špecifiká

Dedičnosť človeka nemožno skúmať metódou pokusného kríženia z etického hľadiska. Ľudské partnerské páry majú navyše málo potomkov na to, aby sa dedičnosť ktoréhokoľvek znaku mohla analyzovať priamo podľa štiepnych pomerov v jednotlivých generáciách. Pri priemernej generačnej dobe človeka (asi 27 rokov) môže genetik objektívne sledovať najviac 4 generácie. Človek žije v populáciách, ktoré sa odlišujú veľkosťou a mierou izolácie, v ktorých sa veľmi rozmanite uplatňujú vplyvy génového posunu.

Genetika človeka má teda v podstate k dispozícií namiesto experimentálnych metód pozorovacie metódy. Sleduje fenotypové prejavy osôb vybraných podľa určitého systému:

• genealogický výskum - skúma sa určitý rok niekoľko generácií
• populačný výskum - skúma sa náhodne vybratá vzorka populácie (výberový súbor)
• gemelologický výskum - skúmajú sa obidvaja jedinci páru dvojčiat

V praxi sa potom zvyčajne všetky tieto tri prístupy kombinujú, výsledky sa navzájom porovnávajú a dopĺňajú a získané údaje sa spracúvajú pomerne zložitými štatistickými metódami.

Cytogenetika a chromozómy

Cytogenetika sa zaoberá štúdiom chromozómov (ich počtom, štruktúrou a segregáciou pri bunkovom delení) za normálnych a patologických podmienok a súvislosťou týchto nálezov s fenotypom. Chromozómy majú podľa stupňa špiralizácie odlišný morfologický vzhľad, inak vyzerajú v interfáze a inak v metafáze, kedy sú najhrubšie a najlepšie viditeľné. Pozornosť cytogenetiky sa upína na tieto fázy bunkového cyklu:

Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o kúpeľnej starostlivosti pre skupinu B

• profáza meiózy - sledovanie abnormalít počas párovania chromozómov
• metafáza - hlavne bunky ovplyvnené kolchicínom - tvorba karyotypu
• anafáza - sledovanie abnormalít počas rozchodu chromozómov

Počet, tvar a veľkosť chromozómov sú stále a druhovo špecifické znaky. Ako je známe, človek má v každej telovej bunke 46 chromozómov, tzn. 23 párov chromozómov. Jeden z týchto párov predstavuje gonozómy (chromozómy X a Y), zvyšné predstavujú autozómy. Kombinácia gonozómov určuje u ľudí pohlavie tak, že XX je žena a XY je muž.

Krvné skupiny a ich dedičnosť

Krvná skupina je imunologický znak, ktorý je monogénne dedičný a nie je ovplyvnený životným prostredím. Každá krvná skupina systému AB0 je monogénne dedičný znak a lokus príslušného génu je autozómový. Alely určujúce skupiny A a B sú úplne dominantné a navzájom kodominantné, tzn. že v heterozygotnom genotype sú vo fenotype vyjadrené obidve. Tretia alela pre krvné skupiny 0 je proti obidvom predchádzajúcim úplne recesívna.

Veľké množstvo antigénov, medzi ktoré patria aj aglutinogény nachádzajúce sa na vonkajšej strane plazmatickej membrány červených krviniek, sú charakteru oligosacharidov, resp. glykolipidov. Ich špecifickosť je určená prítomnosťou konkrétnych monosacharidových zvyškov a ich usporiadaním (vetvenie oligosacharidového reťazca).

AB0 systém

Rozdelenie krvných skupín podľa AB0 predstavuje najzákladnejšiu klasifikáciu pre charakteristiku vlastností červených krviniek (erytrocyty). Vedzte však, že v tejto oblasti medicíny existuje ďalších viac ako 50 systémov klasifikácie krvných typov. Dôležité je, že na samotnom povrchu červených krviniek sa v prípade červených krviniek nachádza antigén (imunogén), ktorý zabezpečuje tvorbu protilátok (pozn. výnimkou je krvná skupina 0). Antigén ako taký je zastúpený určitou bielkovinou, prípadne bielkovinou a polysacharidom.

Vo svete sa môžeme na základe regiónov a ľudskej rasy stretávať s odlišným pomerom výskytu antigénov AB0. Na Slovensku prevláda krvná skupina A (42 %), za ňou nasleduje krvný typ 0 (38 %) a až následne B (13 %) a AB (7 %). V takej Nigérii alebo Paraguaji má viac ako 55 % populácie krvnú skupinu 0. Krvná skupina 0 je zároveň celosvetovo zastúpená najviac.

Prečítajte si tiež: Slovensko a marginalizácia

Kombinácie krvných skupín a dedičnosť

Kombinácia krvných skupín má určité zásady a ide o overenú možnosť, ako zistiť krvnú skupinu dieťaťa. Pri pravidlách dedičnosti krvnej skupiny sa vždy vychádza z dvoch génov - od matky a od otca. Po ich splynutí vzniká jeden gén s tromi alelami. Všeobecne platí, že sú spravidla silnejšie gény krvných skupín A a B, slabší gén má krvná skupina 0. Existujú rôzne variácie génu a vznikajú tak rôzne genotypy. Ak sa napríklad stretnú A a B, dochádza k tzv. kodominantnosti a neprevažuje tak ani jeden gén a vyskytujú sa preto súčasne.

Rh faktor

Veľmi podstatným prvkom v systéme krvných skupín je Rh faktor. Rhesus faktor bol pomenovaný podľa opíc - makakov (Rhesus Macaque), u ktorých bol tento prvok objavený. Týmto faktorom sa odlišuje, či je krvná skupina, resp. krv jedinca Rh pozitív alebo Rh negatív. Ak je faktor Rh pozitívny, obsahuje Rh antigén, ak je Rh negatívny, neobsahuje Rh faktor. Rh faktor je tvorený širšou skupinou 50 antigénov, pričom z hľadiska dedičnosti krvnej skupiny je najdôležitejší antigén D. Ak majú červené krvinky na svojom povrchu antigén D, krvná skupina sa označuje ako Rh+, naopak, ak D antigén prítomný nie je, krvná skupina sa označuje ako Rh-.

Tento poznatok je dôležitý aj pri transfúzii krvi, človek s Rh- (bez D antigénu) nemôže prijímať krv od Rh+ darcu, pretože by si telo začalo vytvárať prirodzene protilátky, čo predstavuje riziko a dokonca život ohrozujúci stav. Nastať môže šok, zlyhanie orgánov či dokonca smrť.

Krvná skupina dieťaťa a Rh faktor

Určitým prípadom pri dedičnosti a určovaní krvnej skupiny dieťaťa je potrebné venovať zvýšenú pozornosť. Rizikom je, ak je krvná skupina dieťaťa Rh+, pričom krvná skupiny matky je Rh-, teda bez D-antigénu. Keďže telo matky tento antigén neobsahuje, začína s imunitnou reakciou a vytvára protilátky proti krvi plodu - bábätka. To môže ohroziť plod vo vývoji, ale takisto predstavuje tento stav riziko pre samotnú matku.

V minulosti bol problém krvnej inkompatibility častou príčinou potratu alebo smrti novorodencov. Dnes existuje úspešná terapia, ktorá toto riziko eliminuje. Pre gynekológa je veľmi dôležité poznať Rh faktor tehotnej ženy.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o zraniteľné skupiny na Slovensku

Ako môžete vidieť v tabuľke vyššie, ak je otec napríklad Rh+ pozitívny a matka Rh- negatívna, dieťa môže mať buď faktor Rh+,alebo Rh-. Za určitých okolností môže dôjsť ku komplikáciám, a to v prípade, ak je matka Rh- a dieťa má krvnú skupinu Rh+. Pokiaľ sa u ženy antigén Rh-D nenachádza, no krv dieťaťa ho obsahuje, môže dôjsť k vývoju hemolytickej choroby plodu alebo u novorodenca. K rozvoju tohto ochorenia však môže prísť aj u tehotných žien s Rh+ faktorom, preto by sa za každých okolností mali kontrolovať hladiny protilátok antiglobulínovým testom. Krvná skupina 0 je pre tieto prípady najcitlivejšia za okolností, ak má dieťa inú krvnú skupinu ako 0.

Riziko v tehotenstve a prevencia

Ak dôjde k zisteniu Rh inkompatibility počas tehotenstva, deje sa to, že organizmus matky vytvára protilátky proti krvinkám plodu. To spôsobuje rozklad krviniek (hemolýza). Sledovanie protilátok je preto enormne dôležité z toho dôvodu, aby bolo možné diagnostikovať závažnosť tohto stavu a prípadne podať anti-D protilátky. Ak sa plod nedokáže so stratami krviniek vysporiadať a tento stav sa zanedbá, môže to spôsobiť anémiu či stratu kyslíka plodu, pretože červené krvinky plodu budú chýbať a nebude možný transport kyslíka cez placentu. Pri kritických hodnotách je potrebné pristúpiť k diagnostike plodu, aby sa zabránilo ďalšiemu rozvoju ochorenia. Napichnutím pupočníka - kordocentézou sa odoberie krv plodu a spraví sa krvný obraz. Pripadne je možné vykonať vyšetrenie plodovej vody - amniocentézu. V krajných prípadoch je dokonca možná intrauterinná transfúzia krvi plodu.

Tento problém inkompatibility je paradoxne zriedkavým pri prvom tehotenstve a u prvorodičiek sa takéto komplikácie objavujú len veľmi zriedkavo. Ak je však prvorodička Rh-D negatívna, preto, aby sa predišlo komplikáciám pri prípadnom budúcom tehotenstve, je možné v 28. týždni tehotenstva podať tehotnej žene injekciu obsahujúcu anti-D globulín (Rhega). Obsahuje protilátky, ktoré na seba naviažu Rh+ krvinky a zabránia tak ďalšiemu vplyvu na organizmus matky, ako aj tvorbe protilátok voči Rh+ krvi. Po narodení je vhodné následne vyšetriť Rh faktor dieťaťa, v prípade, že je dieťa Rh+ pozitívne, matke je podaná do 72 hodín druhá dávka Rhega injekcie.

Dôvodom, prečo je takáto profylaxia vhodná, je, že pri prvom pôrode sa môžu krv matky a dieťaťa zmiešať, čo môže viesť následne k tvorbe protilátok voči antigénu D. Liečivo s obsahom anti-D globulínu by malo byť podané žene s Rh- faktorom i v prípade, ak takéto tehotenstvo skončilo odumretím plodu (spontánnym potratom) alebo ak diagnostické výsledky tehotnej ženy ukázali podozrenie na riziko vzniku genetickej chyby u dieťatka. V takom prípade sa vykonala amniocentéza, čo je odber plodovej vody, z ktorej sa následne robí rozbor genetického materiálu.

Genetické choroby a ich dedičnosť

Geneticky podmienené patologické stavy predstavujú u človeka závažný medicínsky problém. Ich prejav prakticky nesúvisí s vplyvom vonkajšieho prostredia, pretože vychádza zo samotnej poruchy genetickej informácie, ktorá je prítomná v každej bunke ľudského tela. Prognózu ochorenia pre súrodencov a ďalšie generácie možno určiť pomocou zostavenia rodokmeňa, ktorý obsahuje údaje týkajúce sa študovaného znaku v príbuzenstve (genealógia). Zostavuje sa na požiadanie a na základe probanda, čo je osoba, u ktorej bola genetická choroba prvýkrát zaznamenaná.

Príčinou genetických porúch, ktoré sa vyskytujú u živonarodených detí, sú génové mutácie špecifických génov. Ich podstatou je malá zmena genetickej informácie, preto sa nazývajú aj bodové mutácie. Mutácia spôsobí neschopnosť vytvárať alebo v nedostatočnom množstve vytvárať príslušný polypeptidový reťazec (bielkovinu), ktorý má často funkciu enzýmu alebo hormónu. Organizmus teda nemá schopnosť určitej špecifickej metabolickej alebo fyziologickej reakcie. Podstatou takých chorôb je, že chýba určitý typ bielkovinovej molekuly, nazývame ich preto molekulovými chorobami.

Dedičné choroby z hľadiska naviazanosti na chromozómy môžu byť:

• autozómové - viazané na nepohlavný chromozóm,
• gonozómové - viazané na pohlavný chromozóm X alebo Y,

pričom na základe vzťahu medzi alelami na danom lokuse sú dvojakého charakteru:

1. dominantné - ochorejú aj heterozygoti,
2. recesívne - ochorejú len homozygoti.

Autozómovo dominantná dedičnosť (AD)

Jedná sa predovšetkým o mutácie základných bielkovín morfologicko-štruktúrneho charakteru, bielkovín vo funkcii biologických nosičov a receptorov bunky, zriedka nimi bývajú bielkoviny enzýmového charakteru. Typickými znakmi autozómovo dominantne dedičného znaku v rodokmeni sú:

• vertikálny prenos v rodokmeni (postihnuté dieťa má postihnutého rodiča) cez viac generácií
• pravdepodobnosť postihnutia potomka postihnutého rodiča 0,5
• pravdepodobnosť postihnutia potomka ak sú obaja rodičia postihnutí 0,75
• podiel postihnutých žien a mužov je rovnaký
• prenos do ďalšej generácie cez obidve pohlavia

Veľmi zriedkavým (1 : 1 000000) dominantne autozómovým dedičným ochorením je familiárna hypercholesterolémia. Dôsledkom tejto poruchy je neschopnosť periférnych tkanív prijímať cholesterol z krvi, cholesterol sa hromadí v krvnom obehu a stáva sa vážnym rizikovým faktorom vzniku aterosklerózy a srdcového infarktu.

Autozómovo recesívna dedičnosť (AR)

Aj pri tomto prípade dedičnosti genetickej choroby pochádza väčšina postihnutých z krížení dvoch heterozygotov Dd × Dd, pretože alela je v populácii pomerne zriedkavá.

• postihnutí zvyčajne len v jednej generácii (horizontálny prenos)
• rodičia postihnutých sú zvyčajne zdraví
• pravdepodobnosť postihnutia ďalšieho súrodenca postihnutého je 0,25 bez ohľadu na počet postihnutých v súrodenectve
• postihnutí majú zvyčajne zdravých potomkov
• podiel postihnutých žien a mužov je rovnaký
• častejší výskyt príbuzenských sobášov u rodičov

Príkladom recesívne autozómového dedičného ochorenia je galaktozémia, pri ktorej je postihnutý organizmus neschopný vytvárať jeden z enzýmov nevyhnutných na normálny priebeh katabolického reťazca odbúravania mliečneho cukru - galaktózy. Metabolická dráha teda prebieha až po určitý medziprodukt, tu sa zastaví a ďalej nespracovateľný medziprodukt sa hromadí vo väčšine vnútorných orgánov, na ktoré pôsobí ako jed. Vznikajú tak vážne príznaky: nechutenstvo a iné tráviace ťažkosti, znížená hladina glukózy v krvi, žltačka, zmrštenie pečene, zväčšenie sleziny, príznaky poškodenia obličiek, zákal očnej šošovky a spomalenie psychického vývinu. Genetická informácie jednej mutovanej alely sa teda premieta do mnohých patologických znakov - pleiotropný účinok. Vzniku tejto choroby možno predísť vylúčením mlieka a mliečnych výrobkov zo stravy.

Gonozómovo dominantná dedičnosť (XD)

Dominantnými genetickými chorobami, ktoré sú viazané na X-chromozóm, sú postihnuté aj ženy, avšak často je prejav ochorenia miernejší. Typickými znakmi gonozómovo dominantne dedičného znaku v rodokmeni sú:

• sú postihnutí muži aj ženy
• podiel postihnutých žien v populácii je zhruba 2x vyšší
• potomok postihnutej ženy má 50 % riziko postihnutia bez ohľadu na pohlavie
• postihnutý muž má všetky dcéry postihnuté a žiadneho postihnutého syna

V praxi je známych málo prípadov genetických chorôb s týmto typom dedičnosti.

Gonozómovo recesívna dedičnosť (XR)

Matka je zvyčajne asymptomatická prenášačka a môže mať postihnutých potomkov mužského pohlavia. Postihnutie žien môže nastať podobne ako v predchádzajúcom prípade inaktiváciou chromozómu, ktorý nesie "zdravú" alelu. Taktiež ženy postihnuté Turnerovým syndrómom (karyotyp 45, X0) majúce len jeden X- chromozóm sú v podobnej pozícii ako homozygotný muž (46, XY), takže sa u nich recesívna alela môže prejaviť. Typickými znakmi gonozómovo recesívne dedičného znaku v rodokmeni sú:

• zvyčajne postihnutí sú len muži
• postihnutí muži sa rodia nepostihnutým rodičom
• postihnutí muži neprenášajú ochorenie na svojich synov
• všetky dcéry postihnutých mužov sú prenášačky
• môže sa vyskytovať preskočenie generácie

Najčastejšia recesívne gonozómová porucha krvnej zrážanlivosti novonarodených chlapcov (1 : 5000-10 000) je klasická hemofília A, ktorej gén sa nachádza na X-chromozóme. U chlapcov, keďže majú len jeden X-chromozóm, dôjde vždy k postihnutiu, u dievčat, ktoré majú X-chromozómy dva, choroba sa neprejaví (len v prípade homozygotne recesívneho stavu). Iným častým príkladom recesívne gonozómovej dedičnej poruchy viazanej na X-chromozóm je daltonizmus - farbosleposť na zelenú a červenú farbu, ktoré postihnutý jedinec vníma ako rôzne odtiene šedej farby.

Chromozómové aberácie

Človek má v somatických bunkách 23 párov chromozómov (46 chromozómov), z čoho je 22 párov autozómov a 1 pár gonozómov (sexozómov), ktoré sú heterologické a označujú sa X a Y. Pohlavné bunky majú po jednom chromozóme z každého chromozómového páru, teda celkom 23 chromozómov. Zmeny v počte alebo štruktúre chromozómov majú vážne dôsledky na prežívanie jedinca. Napriek tomu existujú patologické prípady zlučiteľné so životom. Ich reprodukčná schopnosť je však do značnej miery potlačená, pretože buď sa daný jedinec reprodukčného veku nedožije alebo je znemožnená tvorba životaschopných pohlavných buniek počas gametogenézy. Chromozómovými aberáciami sú charakteristické prevažne ľudské nádory.

Niektoré genetické choroby súvisiace so zmenou štruktúry chromozómov:

• chronická myleoidná leukémia - reciproká translokácia medzi chr. 9 a 22
• Burkittov lymfóm - reciproká translokácia medzi chr. 8 a 14
• myotonická dystrofia - mnohonásobná duplikácia DNA na dlhom ramene chr. 19

V súvislosti so zmenou počtu chromozómov poznáme predovšetkým trizómie, ktoré sú zlučiteľné so životom.

• Downov syndróm - trizómia chr. 21
• Patauov syndróm - trizómia chr. 13
• Edwardsov syndróm - trizómia chr. 18
• Turnerov syndróm - monozómia chr. X
• "superžena" - trizómia, tetrazómia alebo pentazómia chr. X

Rizikové tehotenstvo a faktory ovplyvňujúce jeho priebeh

Väčšina tehotenstiev prebieha celkom normálne, nevyskytujú sa pri nich žiadne problémy a tehotná žena ani neudáva prítomnosť žiadnych rizikových faktorov, ktoré by mohli priebeh tehotenstva ohroziť. Ak lekár pri prenatálnej kontrole odhalil prítomnosť rizikových faktorov, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť neúspešného tehotenstva, takéto tehotenstvo sa označuje za rizikové. Do tejto kategórie patrí v súčasnosti podľa štatistík Národného centra zdravotníckych informácií približne 39% všetkých tehotenstiev. Rizikové tehotenstvo sa môže skončiť buď potratom, predčasným pôrodom alebo narodením dieťatka s postihnutím. Tiež sa môže zvýšiť pravdepodobnosť výskytu komplikácií a chorobných stavov, ktoré môžu ohroziť život tehotnej ženy alebo nenarodeného dieťatka.

Vek matky

Ak otehotniete mladšia ako 17 rokov, alebo ak máte viac ako 35 rokov, je väčšia pravdepodobnosť, že vaše tehotenstvo budú sprevádzať komplikácie ako gestačný vysoký krvný tlak alebo preeklampsia. Riziko potratu a genetických defektov sa po 40. roku života zvyšuje.

Obezita

Ženy, ktoré sú obézne, majú väčšie riziko vzniku tehotenskej cukrovky, hypertenzie a preeklampsie počas tehotenstva. Obezita je jedným z jediných zdravotných problémov ovplyvňujúcich tehotné ženy, preto odborníci povzbudzujú ženy k chudnutiu prostredníctvom zdravých stratégií.

Viacpočetné tehotenstvo

Ak čakáte dvojičky, riziko možných komplikácií narastá. U žien s viacnásobným tehotenstvom je väčšia pravdepodobnosť, že sa vyvinie preeklampsia alebo hrozí predčasný pôrod. Viacpočetné tehotenstvá predstavujú tiež vyššie riziko anomálií a problémov s rastom, najmä ak deti zdieľajú placentu.

Životný štýl

Určite netreba pripomínať, že fajčenie, alkohol a užívanie drog vážne ohrozujú vaše nenarodené dieťa. Špeciálnou spoločenskou témou je alkohol a všeobecne prevláda názor, že pohárik nemôže uškodiť. Keď konzumujete alkoholické nápoje, alkohol prechádza z vašej krvi cez placentu do krvi dieťaťa. Pečeň je jeden z posledných vyvíjajúcich sa orgánov a dozrieva až v posledných štádiách tehotenstva. Dieťatko vo vašom lone nedokáže teda spracovať alkohol a ten môže vážne ohroziť jeho vývoj, poškodiť mozog ako aj iné orgány. Požívanie alkoholu v prvých 3 mesiacoch tehotenstva zvyšuje riziko spontánneho potratu, predčasného pôrodu a nízkej pôrodnej váhy. Ak pijete po prvých troch mesiacoch, môže to poznačiť vaše dieťa na celý život. Dieťatku hrozí takzvaný Fetálny alkoholový syndróm (FAS). Niektoré z príznakov sa môžu objaviť až v neskoršom veku. Vedci nevedia presne určiť, aké množstvo alkoholu je pre dieťatko bezpečné.

Predchádzajúce tehotenstvá a rodinná anamnéza

Ak ste mali akékoľvek komplikácie počas predchádzajúceho tehotenstva, hrozí, že rovnakým problémom môžete čeliť aj v tomto tehotenstve. Do rizikových faktorov sa zaraďuje aj rodinná anamnéza, predovšetkým genetické poruchy. Genetický skríning pred počatím sa v posledných rokoch stal bežným, keďže technológia pokročila a testovanie sa stalo dostupnejším. Ak máte rodinných príslušníkov s určitým ochorením alebo ak patríte k etnickej príslušnosti, ktorá má väčšie riziko vzniku špecifických ochorení (napríklad kosáčikovitá anémia alebo Tayova-Sachsova choroba), na posúdenie rizika pre vás a vášho partnera môžete použiť genetický skríning.

Psychologické faktory

Faktorom z tejto oblasti sa venuje asi najmenej pozornosti. Na výsledok tehotenstva, zdravie ženy i dieťaťa majú však veľmi dôležitý vplyv. Určité skupiny žien sú oveľa náchylnejšie na psychologické problémy počas tehotenstva. Rovnako aj ženy bez adekvátneho sociálneho zázemia a podpory partnera, bez domova, obete domáceho násilia alebo ženy s inými fyzickými alebo emocionálnymi traumami majú vyššie riziko psychologických problémov počas tehotenstva. Nadmernú psychickú záťaž spôsobenú predovšetkým obavami predstavujú aj časté ultrazvukové vyšetrenia. V prípade objavenia abnormalít vo vývine plodu sa strach tehotnej ženy zvyšuje, je nútená podstúpiť ďalšie vyšetrenia, čo spôsobuje opäť narastanie obáv o zdravie nenarodeného dieťatka.

Identifikácia a manažment rizikového tehotenstva

Prítomnosť rizikových faktorov zisťuje váš gynekológ už pri prvej prenatálnej kontrole pri všeobecnom prenatálnom skríningu. Ďalšie rizikové faktory môžu byť zistené aj pri ďalších prehliadkach použitím klinických vyšetrovacích metód, avšak drvivá väčšina býva odhalená gynekológom len na základe vedeného rozhovoru s tehotnou ženou. Ak vám lekár povedal, že máte rizikové tehotenstvo, určite nepanikárte. Prítomnosť rizikových faktorov ešte nemusí nevyhnutne znamenať, že vaše tehotenstvo sa skončí neúspešne. Váš lekár vás bude volať častejšie na prehliadky (každých 14 dní, niekedy i častejšie) a sledovať stav vás i vášho dieťatka. Súčasťou pravidelnej kontroly je meranie tlaku i vyšetrenie moču na prítomnosť bielkovín. Lekár bude sledovať rast vášho dieťatka. Súčasťou vyšetrenia môže byť aj ultrazvuk prípadne iné klinické vyšetrovacie metódy. Lekár vám tiež môže nariadiť oddych na lôžku, či už doma alebo v nemocnici, až kým je dieťatko dostatočne staré na bezpečný pôrod. Ak je tehotenstvo považované za rizikové, váš gynekológ vás môže odporučiť k perinatológovi.

Plánovanie tehotenstva a prevencia

Ak plánujete otehotnieť, je prirodzené, že sa budete snažiť urobiť všetko preto, aby ste sa rizikovému tehotenstvu vyhli. Aj keď nemáte zdravotný problém, mnohí lekári odporúčajú pred počatím navštíviť aj s partnerom odborníka, aby zistil, či ste s partnerom kompatibilný. Ak máte vážne ochorenie, ako je diabetes, ochorenie srdca, vysoký krvný tlak, ochorenie obličiek alebo lupus, je veľmi dôležité naplánovať si tehotenstvo len za predpokladu, že vaše ochorenie sa primerane lieči a že váš zdravotný stav je na tehotenstvo optimálny už pred počatím.

#

tags: #krvné #skupiny #rodičov #a #riziko #postihnutia