Kto je oprávnený vymáhať zdravotné odvody?

Článok sa zaoberá problematikou vymáhania zdravotných odvodov na Slovensku, so zameraním na legislatívne zmeny a ich dopad na možnosti vymáhania. Analyzuje sa historický vývoj právnej úpravy, prechodné ustanovenia a aktuálne postupy Sociálnej poisťovne pri vymáhaní pohľadávok.

Historický kontext vymáhania pohľadávok na poistnom

Do 31. decembra 2003 platil zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni. Podľa § 25 ods. 1 tohto zákona príslušná pobočka Sociálnej poisťovne (SP) vymáhala pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Toto ustanovenie sa vzťahovalo aj na pohľadávky na poistné na poistenie zodpovednosti za škodu.

Medzi osobitné predpisy, podľa ktorých SP vymáhala pohľadávky predpísané právoplatnými rozhodnutiami, patrili najmä:

• Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
• Zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (Občiansky súdny poriadok)
• Zákon NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

Z pohľadu SP, ako subjektu zabezpečujúceho vymáhanie pohľadávok, bolo kľúčové, že pohľadávky bolo možné vymáhať podľa zákona o správnom konaní. Vymáhanie peňažných plnení podľa tohto zákona upravoval § 78. V prípade, že dlžník neuhradil pohľadávku v stanovenej lehote na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, SP postupovala podľa zákona o správnom konaní.

Efektívnym nástrojom vymoženia pohľadávok bolo uplatnenie exekučných príkazov na prikázanie pohľadávky oprávneného SP zo všetkých účtov povinného, ktoré boli vedené v príslušnom peňažnom ústave. Podmienkou bolo, aby SP starostlivo uviedla všetky identifikačné znaky dlžníka (obchodný názov, meno a priezvisko, IČO, rodné číslo). Ak exekučný príkaz nevzbudzoval pochybnosti o identite dlžníka, peňažný ústav zablokoval peňažné prostriedky na účtoch dlžníka a po nadobudnutí právoplatnosti exekučného príkazu zaslal alebo zasielal finančné prostriedky na účet SP až do uhradenia dlhu.

Prečítajte si tiež: Oprávnené náklady na zamestnancov so ZŤP

SP bola na základe zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni oprávnená nariadiť výkony rozhodnutia, ak vo veci vydala rozhodnutie na peňažné plnenie a dlžník nezaplatil dlh predpísaný právoplatným rozhodnutím.

Zmena legislatívy a jej dopad na vymáhanie pohľadávok

Od 1. januára 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ZSP), ktorý zrušil dovtedy platný zákon o Sociálnej poisťovni. Táto zmena legislatívy mala zásadný dopad na vymáhanie pohľadávok.

Podľa § 224 ods. 1 ZSP je právoplatné rozhodnutie SP vykonateľné podľa osobitných predpisov, ktorými sú Občiansky súdny poriadok a Exekučný poriadok. ZSP už neuvažuje o výkone právoplatných rozhodnutí na základe zákona o správnom konaní, čo znamená, že SP vo väčšine prípadov nemôže nariaďovať výkony rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu povinného, prikázaním inej peňažnej pohľadávky alebo prikázaním pohľadávky zo mzdy dlžníka.

Prijatím ZSP stratila SP významné právo vo vymáhaní pohľadávok, a to právo nariadiť výkon rozhodnutia pri splnení zákonných podmienok. Tento spôsob vymáhania pohľadávok bol z pohľadu SP najefektívnejší a najrýchlejší. Od 1. januára 2004 SP vo väčšine prípadov musí podať návrh na výkon rozhodnutia v súlade s Exekučným poriadkom.

ZSP ponechal SP možnosť nariadiť výkon rozhodnutia len v obmedzenom rozsahu. Podľa § 224 ods. 2 ZSP, ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím o povinnosti vrátiť dôchodkovú dávku alebo jej časť vyplatenú neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, SP môže uskutočniť výkon rozhodnutia zrážkami z dôchodkovej dávky.

Prečítajte si tiež: Kontext Nema Opravneného Nároku

Postup pri vymáhaní pohľadávok podľa ZSP

ZSP platný od 1. januára 2004 rieši v prechodných ustanoveniach vymáhanie pohľadávok, ak povinnosť platiť poistné vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená. Podľa § 277 ods. 1 ZSP, ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola splnená do 31. decembra 2003, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

SP môže podľa ZSP pristúpiť k vymáhaniu pohľadávok len na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, čo znamená, že dlžné sumy poistného, penále a pokút musia byť predpísané rozhodnutím.

Povinnosti zamestnávateľa a postup Sociálnej poisťovne

Podľa § 231 ods. 1 písm. f) ZSP je zamestnávateľ povinný predkladať pobočke výkaz poistného a príspevkov na starobné poistenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky SP podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevku na starobné dôchodkové sporenie.

Splatnosť poistného, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, upravuje § 143 ods. Zamestnávateľ na registračnom liste, ktorým prihlasoval závod, uvedie 15. deň v kalendárnom mesiaci ako dátum splatnosti príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnancov. Ak zamestnávateľ nemá určený dátum výplaty príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnancov, poistné do príslušných fondov sociálneho poistenia napríklad za marec 2007 je splatné najneskôr 30.

Ak zamestnávateľ v lehote splatnosti nezaplatil dlžné sumy poistného, príslušná pobočka SP predpíše dlžné sumy poistného rozhodnutím. SP voči zamestnávateľovi môže rozhodnutím predpísať dlžné sumy aj bez vykonania kontroly.

Prečítajte si tiež: Žalovaný a dobrovoľná dražba: právny pohľad

Podľa § 144 ods. 1 ZSP SP predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 100 Sk, SP dlžnú sumu nepredpíše. SP v rozhodnutí bude vychádzať z údajov, ktoré uviedol zamestnávateľ v príslušných mesačných výkazoch poistného. SP môže rozhodnutím predpísať dlžné sumy poistného aj v prípade, ak zamestnávateľ nepredložil mesačné výkazy poistného.

Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia

Podľa § 213 ods. 1 ZSP doručené rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať alebo proti ktorému nemožno podať opravný prostriedok, je právoplatné. Podľa § 215 ods. 2 zákona odvolanie možno podať v lehote 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Podľa § 213 ods. 2 ZSP rozhodnutie je vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie. Ak v rozhodnutí nie je uložená povinnosť na plnenie, rozhodnutie je vykonateľné, len čo nadobudne právoplatnosť.

Penále z oneskorenej úhrady poistného

Právnické a fyzické osoby nemôžu sami vypočítať penále z oneskorenej úhrady poistného a takto vypočítané penále odviesť príslušnej pobočke SP. ZSP od 1. januára 2004 podstatným spôsobom znížil penále z nezaplateného alebo z oneskorene zaplateného poistného do príslušných fondov sociálneho poistenia.

Na základe zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, platného do 31. decembra 2003, penále z oneskorenej úhrady poistného alebo z nezaplateného poistného sa počítalo sadzbou 0,2 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie do dňa poukázania dlžnej sumy.

Vzhľadom na to, že ZSP, platný od 1. januára 2004, znížil sadzbu penále za oneskorene uhradené alebo nezaplatené poistné, musel ZSP v záverečných ustanoveniach vyriešiť otázku sadzby penále za oneskorenú úhradu alebo za nezaplatené poistné za mesiac december 2003.

Pokuty za nesplnenie povinností

SP môže v súlade s § 239 ZSP rozhodnutím uložiť fyzickej alebo právnickej osobe pokutu za nesplnenie dôležitých povinností uvedených v zákone. Pokutu môže SP vymáhať až po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia. SP najčastejšie pristupuje k predpisovaniu pokút za nepredloženie alebo oneskorené predloženie mesačných výkazov poistného a príspevkov na dôchodkové starobné sporenie zamestnávateľmi. Pri ukladaní pokuty SP je povinná zohľadniť závažnosť porušenia povinnosti. Ak je zamestnávateľovi z toho istého dôvodu uložených postupne viacero pokút, pri ukladaní každej ďalšej sa zvyšuje aj suma pokuty predpisovanej v rozhodnutí.

Kontrola a výkon rozhodnutia

SP je povinná kontrolovať správnosť údajov vo výkazoch poistného; kontrolní zamestnanci zisťujú najmä, či zamestnávateľ uviedol vo výkazoch všetkých zamestnancov prihlásených do poistenia, či správne určil vymeriavacie základy zamestnancov a či správne vypočítal poistné do jednotlivých fondov sociálneho poistenia za každého zamestnanca.

Zamestnanci kontroly sú pri výkone kontroly povinní vopred oznámiť kontrolovanému subjektu predmet a účel kontroly a preukázať sa svojím oprávnením na vykonanie kontroly spolu s preukazom totožnosti. Zamestnanci kontroly môžu vyžadovať od kontrolovaného subjektu a jeho zamestnancov, aby im v určenej lehote poskytli doklady, iné písomnosti, vyjadrenia a informácie vrátane technických nosičov potrebných na výkon kontroly a prvopisy dokladov.

Exekúcia majetku živnostníka

Exekúcia majetku živnostníka sa riadi Exekučným poriadkom (zákon č. 233/1995 Z. z.). Ak živnostník nezaplatí dlh dobrovoľne, exekútor môže siahnuť na jeho obchodný aj osobný majetok. V prípade manželov, exekúcia sa môže dotknúť celého spoločného majetku manželov. Exekútor rozhoduje o spôsobe vykonania exekúcie, pričom vymáhaná suma nie je limitovaná spodnou hranicou.

Medzi najčastejšie spôsoby exekúcie patrí prikázanie pohľadávky z účtu v banke. Exekútor doručí banke príkaz na začatie exekúcie, čím zablokuje sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva. Exekútor môže tiež prikázať pohľadávku, ak zistí, že povinný má svojho dlžníka.

Exekútor je povinný rešpektovať, že živnostník potrebuje prostriedky na zabezpečenie základných životných potrieb a na výkon svojej podnikateľskej činnosti. Exekútor by nemal zasahovať do podnikateľskej činnosti povinného nad nevyhnutnú mieru.

Premlčanie práva na vymáhanie poistného

Právo vymáhať poistné podľa § 21 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení nie je premlčané, pokiaľ oprávnený subjekt podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutí, ktorými bola povinnosť plniť uložená.

tags: #kto #je #oprávnený #vymáhať #zdravotné #odvody