Kto platí zdravotné poistenie počas PN?

V prípade práceneschopnosti (PN) nastáva otázka, ako je to s platením odvodov na sociálne a zdravotné poistenie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako sa táto situácia rieši u živnostníkov (SZČO) a zamestnancov na Slovensku.

Práceneschopnosť a odvody živnostníkov (SZČO)

Živnostníci, ktorí platia sociálne odvody, majú nárok na poberanie nemocenskej dávky. Počas PN nemusia platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Problém však môže nastať, ak sú práceneschopní len časť mesiaca.

Výpočet alikvotného vymeriavacieho základu

Ak je živnostník na PN len časť mesiaca, môže si vyrátať alikvotný vymeriavací základ. Postupuje sa nasledovne:

1. Klasický vymeriavací základ, z ktorého bežne platí odvody, sa vydelí počtom dní v mesiaci, v ktorom bol na PN.
2. Výsledok sa zaokrúhli na najbližší eurocent nadol.
3. Táto suma sa vynásobí počtom dní, za ktoré by mal v danom mesiaci zaplatiť odvody.
4. Z výsledku sa vypočíta 33,15 percenta, čo je sadzba platby na sociálne poistenie. Výsledkom je suma, ktorú musí živnostník zaplatiť do Sociálnej poisťovne za daný mesiac.

Alternatívne môže živnostník požiadať o výpočet Sociálnu poisťovňu, a to písomne alebo telefonicky.

Príklad výpočtu odvodov počas PN

V súčasnosti väčšina živnostníkov platí minimálne odvody. Minimálny vymeriavací základ je na úrovni 652 eur mesačne. Ak má mesiac napríklad 30 dní, živnostník platí minimálne odvody a na PN bol desať dní, za daný mesiac musí zaplatiť sociálne odvody v sume 144,06 eura. Za celý mesiac by inak musel zaplatiť 216,13 eura.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre posúdenie zdravotného stavu

Živnostníkom, ktorí majú vyšší príjem a poistné platia z vyššieho vymeriavacieho základu, sa odvody počítajú z ich skutočného vymeriavacieho základu. Ak živnostník ochorie v mesiaci, ktorý má 30 dní, v prípade, že platí odvody z vymeriavacieho základu 1 200 eur a na PN bol desať dní, za daný mesiac musí zaplatiť sociálne odvody v sume 265,20 eura.

Preplatok na odvodoch

Ak živnostník napriek PN zaplatí celú sumu odvodov, má dve možnosti:

1. Sociálna poisťovňa pri kontrole zistí preplatok a pošle ho do 60 dní naspäť.
2. Živnostník môže o vrátenie aj požiadať. V takom prípade musí poisťovňa preplatok vrátiť do 30 dní.

Po desiatich rokoch môže byť preplatok premlčaný.

Zdravotné odvody počas PN

Zdravotné odvody musí živnostník platiť v plnej výške aj počas PN. V ich prípade sa totiž robí ročné zúčtovanie poistného. Posudzujú sa v ňom skutočné príjmy živnostníka s jeho vymeriavacím základom, z ktorého platil odvody na zdravotné poistenie.

Pri živnostníkoch, ktorí platia minimálne odvody, zdravotná poisťovňa porovná všeobecný minimálny vymeriavací základ za predchádzajúci rok, z ktorého sa platili minimálne odvody, a skutočný vymeriavací základ živnostníka podľa výšky jeho zárobkov. V prípade, že bude skutočný vymeriavací základ vyšší, živnostníkovi vznikne nedoplatok na zdravotnom poistení. Ak budú rovnaké alebo bude vlastný vymeriavací základ živnostníka nižší, podnikateľ nebude mať žiaden dlh ani preplatok.

Prečítajte si tiež: Zdravotné poistenie a invalidný dôchodok: Čo potrebujete vedieť

Ak živnostníci platia odvody nad stanovenou minimálnou hranicou, poisťovňa porovnáva vymeriavací základ živnostníka, z ktorého platil odvody v danom roku, a jeho vymeriavací základ podľa skutočného zárobku. Ak bude ten podľa príjmu vyšší, vznikne nedoplatok na zdravotnom poistení. Keď bude rovnaký, vyúčtovanie bude nulové a ak bude nižší, živnostníkovi vznikne preplatok, ktorý mu poisťovňa vráti.

PN a OČR u živnostníkov - povinnosť platenia odvodov

Živnostník, ktorý je dočasne PN alebo je na OČR, nemusí počas tejto doby platiť odvody do Sociálnej, ani do zdravotnej poisťovne. V prípade, ak však živnostník počas doby ošetrovania alebo počas doby uznania za dočasne PN nepoberá dávku, t. j. nemocenskú dávku alebo ošetrovné (nemá na ňu nárok), musí si naďalej platiť preddavky do zdravotnej poisťovne. Počas tohto obdobia však odvody do Sociálnej poisťovne neplatí.

Pandemická PN vs. bežná PN

Rozdiel medzi „bežnou“ PN a PN, ktorá vznikne počas krízovej situácie (od 12. marca 2020 do jej skončenia) v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19, spočíva v podmienkach nároku na dávky sociálneho poistenia. Podobne to platí aj pre rozdiel medzi bežnou OČR a OČR, ktorá vznikne počas krízovej situácie, a to od prvého do posledného dňa trvania pandemickej OČR. Poistenie od 11. dňa ošetrovania prerušuje nárok na dávky sociálneho poistenia.

Povinnosti živnostníka voči zdravotnej poisťovni

Ako SZČO máte povinnosť oznámiť zdravotnej poisťovni, že ste sa stali poberateľom:

• rodičovského príspevku a materského,
• ošetrovného alebo
• nemocenskej dávky počas dočasnej práceneschopnosti (PN), a to v prípade, ak túto zmenu zdravotnej poisťovni nenahlasuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).

Výpočet preddavkov na zdravotné poistenie počas PN

Ak je čerpanie PN od 01. 01. 2026 do 10. 01. 2026, preddavky sa budú uhrádzať len za obdobie od 11. 01. 2026 do 31. 01. 2026 (21 dní). Vymeriavacím základom samostatne zárobkovo činnej osoby je podiel základu dane z príjmov fyzických osôb.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a zdravotné poistenie

Odvody zamestnanca počas PN

Ak sa zamestnanec pre chorobou alebo úraz stane práceneschopným, je to nepríjemná situácia nielen pre neho, ale aj pre jeho zamestnávateľa. Zamestnanec ale o svoj príjem úplne nepríde. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa.

Zamestnanca za práceneschopného uznáva ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie, ktoré sa od 1. januára 2023 zrušilo.

Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.

Náhrada príjmu a nemocenská dávka

Počas PN dostáva zamestnanec dve formy príjmu:

1. Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vyplácaná zamestnávateľom od 1. najviac do 10. dňa PN.
2. Nemocenská dávka vyplácaná Sociálnou poisťovňou od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti najviac do 52. týždňa.

Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské.

Kto nemá nárok na náhradu príjmu a nemocenské?

Podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Výpočet náhrady príjmu a nemocenskej dávky

Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa. Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor.

Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.

Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia.

Rozhodujúce obdobie je:

• kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto roka.

Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.

Príklad výpočtu náhrady príjmu a nemocenskej dávky

Zamestnanec dňa 15.05.2025 ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur.

Zmeny v odvodoch od roku 2026

Odvody do Sociálnej poisťovne

Od 1. júla 2026 sa zásadne mení systém platenia sociálnych odvodov pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Ruší sa hranica príjmu, od ktorej sa doteraz odvodová povinnosť odvíjala, a zároveň sa zavádza nový spôsob určenia vymeriavacieho základu. Povinnosť platiť sociálne odvody tak vznikne každej SZČO, ktorá aktívne podniká, bez ohľadu na výšku jej príjmu.

Výška poistného zostáva rovnaká 33,15 % z vymeriavacieho základu, no mení sa spôsob, ako sa tento základ určí.

Nový systém určovania vymeriavacieho základu

Od roku 2026 sa bude výška vymeriavacieho základu určovať podľa toho, či SZČO dosiahla základ dane vyšší alebo nižší než 50 % všeobecného vymeriavacieho základu (12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov, pre rok 2026 teda mzda za rok 2024 vo výške 1 524 € a základ dane 9 144 €).

Ak SZČO túto hranicu presiahne, t. j. jej základ dane za rok 2025 bude vyšší než 9 144 €, vymeriavací základ sa určí podľa doterajšieho spôsobu z údajov v daňovom priznaní. Ide o jednu dvanástinu základu dane z podnikania, upravenú koeficientom 1,486, pričom výsledok nesmie byť nižší než zákonom stanovené minimum (v roku 2026 je to 914,40 €) ani vyšší než maximum (16 764 €).

Ak SZČO hranicu 50 % nepresiahne, určí sa jej osobitný vymeriavací základ v paušálnej výške 26 % všeobecného vymeriavacieho základu, teda 396,24 €.

Z tejto sumy sa vypočítava minimálny odvod 131,34 € mesačne. Tento režim sa týka najmä malých a vedľajších živností, ktorých príjmy zostávajú nízke.

Minimálne a maximálne odvody v roku 2026

Pre bežné SZČO platí minimálny vymeriavací základ 914,40 €, z ktorého mesačný odvod predstavuje 303,11 €.

Maximálny vymeriavací základ je 16 764 €, čo zodpovedá maximálnym odvodom 5 557,26 € mesačne.

Odvodové prázdniny

Od roku 2026 sa mení aj systém tzv. odvodových prázdnin. Novovzniknuté SZČO už nebudú čakať do júla nasledujúceho roka po podaní daňového priznania, ale povinnosť platiť sociálne odvody im vznikne od 1. dňa šiesteho kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom začali podnikať.

Ak si teda živnosť založia v marci 2026, prvé odvody zaplatia od 1. septembra 2026.

Odvody do zdravotnej poisťovne

Zdravotné poistenie u SZČO sa naďalej platí vo forme mesačných preddavkov, ktoré sa po skončení roka zúčtujú v rámci ročného zúčtovania poistného. Zdravotná poisťovňa v ňom porovná výšku zaplatených preddavkov so skutočnou sumou poistného vypočítanou na základe príjmov uvedených v daňovom priznaní.

Výšku preddavkov určuje zdravotná poisťovňa podľa údajov z daňového priznania za predchádzajúci rok.

Od 1. 1. 2026 je minimálny vymeriavací základ pre zdravotné poistenie SZČO a dobrovoľne nezamestnanej osoby stanovený ako 50 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2024, teda 50 % z 1 524 € = 762 €.

Z toho vyplýva, že:

• minimálny mesačný preddavok SZČO na zdravotné poistenie v roku 2026 je 121,92 € (16 % z 762 €),
• minimálny preddavok SZČO so zdravotným postihnutím je 60,96 € (8 % z 762 €).

Preddavky na zdravotné poistenie sú splatné do 8. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Po skončení roka zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie poistného podľa § 19 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.

Prehľad odvodov v rokoch 2025 a 2026

Sociálne odvody SZČO

Minimálne odvody živnostníkov - medziročné porovnanie

tags: #kto #platí #zdravotné #poistenie #počas #PN