
Vlastnícke právo je základným právom, ktoré zaručuje Ústava SR a Občiansky zákonník. Vlastník má právo so svojím majetkom nakladať podľa vlastného uváženia, teda ho držať, užívať, brať z neho plody a scudziť ho. Avšak, čo robiť v situácii, keď niekto neoprávnene zasahuje do vášho vlastníckeho práva, napríklad užíva váš pozemok bez právneho dôvodu? Tento článok sa venuje problematike vypratania pozemku a právam vlastníka v takýchto situáciách.
Čl. 20 ods.1 Ústavy SR zaručuje každému právo vlastniť majetok, ktoré požíva ochranu. Vlastnícke právo, ako je vyjadrené v § 123 Občianskeho zákonníka, umožňuje vlastníkovi so svojou vecou nakladať podľa vlastného uváženia, a to voči všetkým (erga omnes). Nikto teda nemôže zasahovať do vlastníckeho práva iného bez právneho dôvodu.
O protiprávny zásah do vlastníckeho práva ide napríklad vtedy, ak osoba nemá vlastnícke alebo iné užívacie právo k nehnuteľnosti a neoprávnene ju užíva. V takomto prípade má vlastník právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva.
Ak niekto neoprávnene obýva vašu nehnuteľnosť, máte niekoľko možností, ako postupovať, aby ste dosiahli jej vypratanie.
Ako vlastník nehnuteľnosti máte právo chrániť svoje vlastnícke práva podľa § 126 Občianskeho zákonníka, ktoré umožňuje domáhať sa vydania veci od toho, kto ju neoprávnene drží, ako aj zdržania sa neoprávnených zásahov do Vašich vlastníckych práv.
Prečítajte si tiež: Ochrana LGBT osôb na Slovensku
Môžete podať žalobu na vypratanie nehnuteľnosti podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. V žalobe sa domáhate, aby súd nariadil vypratanie nehnuteľnosti osobám, ktoré ju neoprávnene užívajú. Tento postup sa aplikuje v prípade, že nemáte iný právny dôvod (napr. nájomnú zmluvu), ktorý ich oprávňuje užívať nehnuteľnosť.
Ak osoby bývajú vo Vašom dome bez akéhokoľvek právneho dôvodu, môžete sa domáhať vydania majetkového prospechu, ktorý získali neoprávneným užívaním Vašej nehnuteľnosti. Tento nárok vyplýva z § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje problematiku bezdôvodného obohatenia.
Je veľmi dôležité, aby vlastník nehnuteľnosti nevypratával nehnuteľnosť sám, teda svojpomocne. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sa vylučuje ofenzívna svojpomoc. Vypratanie nehnuteľnosti vlastníkom bez právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia či iného exekučného titulu by bolo protiprávnym konaním, ktoré by mohlo mať až trestnoprávne následky pre vlastníka nehnuteľnosti. Vlastník by sa uvedením konaním totiž mohol dopustiť spáchania trestného činu porušovania domovej slobody.
Ak strýko nie je vlastníkom, jeho právo užívať dom môže vyplývať len z niektorého právneho titulu, napríklad z nájomnej zmluvy, z vecného bremena (napr. právo doživotného bývania), alebo z iného právneho dôvodu. Ak takýto právny titul neexistuje (napr. neexistuje písomná zmluva, vecné bremeno nie je zapísané v katastri), ide o užívanie bez právneho titulu.
Dlhodobé užívanie domu a starostlivosť o dom (aj 27 rokov) samo osebe nezakladá právo na bývanie alebo vlastníctvo, pokiaľ neexistuje právny titul. Slovenské právo nepozná inštitút vydržania práva bývania, iba vydržanie vlastníckeho práva, ktoré by však v tomto prípade nebolo možné, ak strýko nikdy nebol v dobrej viere, že je vlastníkom, a dom bol evidovaný na iné osoby (deti).
Prečítajte si tiež: Starostlivosť lege artis: Vysvetlenie
Ak deti (vlastníci) žiadajú, aby dom opustil, a on nemá žiadny právny titul na bývanie, môžu sa domáhať jeho vypratania. Ak by však existovala nájomná zmluva, alebo by bolo zriadené vecné bremeno (napr. doživotné bývanie), museli by rešpektovať tieto práva.
Postup pri vysťahovaní osoby, ktorá neoprávnene obýva nehnuteľnosť, sa nemení pre osoby staršie ako 60 rokov. Vysťahovanie takýchto osôb sa rieši prostredníctvom súdneho konania, kde je potrebné podať návrh na vypratanie nehnuteľnosti. Súd následne rozhodne na základe predložených dôkazov o tom, či má osoba nehnuteľnosť vypratať.
Vo všeobecnosti zákony neustanovujú špeciálny režim pre vysťahovanie osôb nad 60 rokov. Avšak, v niektorých prípadoch môže súd prihliadať na zvláštne okolnosti a zraniteľnosť osôb, čo môže ovplyvniť rozhodnutie. Napríklad, ak by to predstavovalo rozpor s dobrými mravmi, súd môže k tomu prihliadať.
Ak rodičia využívajú pozemok za domom o rozlohe približne 1300 m2, ktorý na základe ústnej dohody užíval už dedo, a dedičia - súčasní vlastníci pozemku - si tento teraz nárokujú, je potrebné zvážiť, či rodičia nemajú na tento pozemok nejaký nárok na základe vydržania.
Podmienky vydržania upravuje § 134 a nasl. Občianskeho zákonníka. Rozhodovacia prax súdov uvádza, že vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu.
Prečítajte si tiež: Sirotský dôchodok – vaše práva
Vo Vašom prípade je možné dôvodne sa domnievať, že splňate všetky predpoklady pre vydržanie predmetných pozemkov. Keďže túto skutočnosť je potrebné úradne deklarovať, je potrebné vyhotoviť osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vo forme notárskej zápisnice.