Ktoré Dni sa Nezapocítavajú do Dôchodku: Podrobný Prehľad

Chystáte sa do dôchodku alebo už máte penziu priznanú a premýšľate nad tým, prečo vám posledný odpracovaný rok do dôchodku nezapočítali? Alebo vás zaujíma, ako sa vlastne počíta penzia a prečo sa neráta ten posledný rok, ktorý ste napríklad takmer celý odpracovali? Tento článok vám poskytne komplexné informácie o tom, ktoré dni a obdobia sa nezapočítavajú do dôchodku, ako sa počíta penzia, a ako sa vyhnúť prípadným prekvapeniam.

Ako sa Počíta Penzia a Rozhodujúce Obdobie

Výpočet penzie je komplexný proces, ktorý zohľadňuje rôzne faktory, vrátane odpracovaných rokov a výšky príjmov. Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu (POMB) sú roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, s výnimkou rokov pred 1. januárom 1984.

Príklad: Ak dovŕšite dôchodkový vek 30. novembra tohto roku, ale budete pracovať až do konca decembra a potom požiadate o penziu až od 1. januára budúceho roka, rozhodujúcim obdobím na zistenie POMB sú roky 1984 až 2022. Obdobie zamestnania a ďalšie započítateľné doby vám bude zhodnotené od ukončenia povinnej školskej dochádzky do 30. novembra. Obdobie od 1. do 31. decembra sa bude hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok bez jeho poberania. Toto obdobie vám Sociálna poisťovňa prepočíta a následne za prácu navyše vám zvýši penziu.

Čo sa Stane, Ak Požiadate o Penzia Neskôr?

Ak dosiahnete penzijný vek napríklad 31. decembra tohto roka, ale o penziu nepožiadate a budete pracovať ďalej, napríklad celý budúci rok, rozhodujúcim obdobím na zistenie priemerného osobného mzdového bodu budú roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok s výnimkou rokov pred 1. januárom 1984. V prípade vzniku nároku na dôchodok v roku 2023 je posledný rok rozhodujúceho obdobia rok 2022.

Ak sa rozhodnete požiadať o starobný dôchodok neskôr, vypočíta sa starobný dôchodok ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku s použitím aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku. K takto vypočítanej sume starobného dôchodku sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku.

Prečítajte si tiež: Dôchodok na Slovensku: Sprievodca

Obdobia, Ktoré sa Nezapočítavajú do Dôchodku

Existujú určité obdobia, ktoré sa nezapočítavajú do výpočtu dôchodku. Medzi ne patrí:

• Evidencia na Úrade Práce: Doba, počas ktorej ste evidovaný ako nezamestnaný, nie je obdobím dôchodkového poistenia. Nebude vám teda započítaná do výpočtu dôchodku a nezapočítava sa ani do odpracovaných rokov. V prípade, že odchádzate do „riadneho“ dôchodku, táto skutočnosť vás neovplyvní.

Doba Štúdia a Jej Vplyv na Dôchodok

Pri posudzovaní, či má občan nárok na dôchodok a aká bude výška jeho dôchodku, je dôležitá otázka, či sa do doby dôchodkového poistenia (tzv. odpracované roky) započítava aj doba štúdia.

Do 31.12.2003 sa podľa vtedy platných predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalšie predpisy) doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba. To v praxi znamenalo, že pred rokom 2004 aj za dobu štúdia bol občanovi priznaný a vtedy platným spôsobom vypočítaný dôchodok.

Od 1.1.2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Napríklad, podľa § 66 ods. obdobie, za ktoré za občana platil poistné na dôchodkové poistenie štát (štát platí napríklad za osoby, ktoré vychovávajú deti vo veku do 6 rokov alebo poberajú opatrovateľský príspevok, resp. doba poistenia v zmluvných štátoch od r.

Od roku 2004 doba štúdia nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia - študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca a, samozrejme, nie je ani SZČO. Pani Alica sa narodila v roku 1983. V rokoch 2002 až 2007 študovala na vysokej škole - z tejto doby sa jej započíta len doba štúdia na vysokej škole v rokoch 2002 a 2003. V zásade nie je problém so započítaním doby štúdia na vysokej škole. Inak je to však so štúdiom na strednej škole. Závisí to od toho, ako sa v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy a kedy ďalej študoval na strednej škole, posudzovala povinná školská dochádzka. Tá bola v jednotlivých obdobiach v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná (dnes je povinná školská dochádzka 10-ročná).

Prečítajte si tiež: Kto bude mať nový dôchodok?

Povinná Školská Dochádzka v Minulosti

• Školský rok 1961/1962 až koniec školského roka 1977/1978: Zákon č. 186/1960 Zb. - povinná školská dochádzka trvala deväť rokov. Výnimkou sú tí, ktorí nastúpili do 1.
• Školský rok 1978/1979 až koniec školského roka 1983/1984: Zákon č. 63/1978 Zb. - zriaďovali sa základné školy s ôsmimi ročníkmi. Základné deväťročné školy zanikli 30. V závislosti od toho, akú základnú školu žiak navštevoval a ako dlho ju navštevoval, Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia.
• Školský rok 1984/1985 až koniec školského roka 2007/2008: Zákon č. 29/1984 Zb. - povinná školská dochádzka trvala desať rokov. V období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 však právne predpisy sociálneho zabezpečenia umožňovali započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky. Od školského roku 1990/1991 po novelizácii zákona č. 29/1984 Zb.
• Občania narodení po 31.8.1982: Končia povinnú školskú dochádzku, ktorá je desaťročná, v prvom ročníku strednej školy, nemusia preto preukazovať dátum jej skončenia.

Dávka v Nezamestnanosti a Úrad Práce

Je dôležité vedieť, ako funguje podpora v nezamestnanosti a evidencia na úrade práce.

• Nárok na Dávku v Nezamestnanosti: Má každý, kto je registrovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a počas posledných štyroch rokov pred registráciou mal platené poistenie v nezamestnanosti aspoň 730 dní (dva roky).
• Podpora v Nezamestnanosti: Nezískate vtedy, ak ste neboli poistený dostatočne dlhý čas (teda aspoň 730 dní), ak ste poberateľom dôchodku, ak nie ste evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Výška podpory v nezamestnanosti je 50 % z priemernej hrubej mzdy za posledné dva roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
• Výška Podpory v Nezamestnanosti: Závisí od výšky platených odvodov. Počíta sa z denného vymeriavacieho základu (DVZ), čo je priemer vašich denných príjmov za posledné dva roky pred tým, ako sa zaregistrujete ako nezamestnaný. Maximálna výška dávky v nezamestnanosti je 1 553,30 eur za 30-dňový mesiac a 1 503,20 eur za 31-dňový mesiac.
• Dĺžka Podpory: Je maximálne pol roka. Za určitých podmienok môže čerstvo zamestnaný bývalý poberateľ dávky „dopoberať“ časť zostávajúcich dávok.
• Prerušenie Poberania Podpory: Ak si po troch mesiacoch poberania dávky nájdete prácu, ale nie ste si istý či v nej vydržíte, zvyšné 3 mesiace dávky vás budú čakať. Po šiestich mesiacoch sa vyplácanie podpory v nezamestnanosti automaticky ukončí - aj v prípade, že si dovtedy nenájdete novú prácu.
• Evidencia na Úrade Práce: Dĺžka evidencie na úrade práce nie je časovo obmedzená. Vyradia vás, ak si nájdete zamestnanie alebo v prípade, že s úradom nespolupracujete.

Povinnosti Evidovaného na Úrade Práce

Každý, kto má nárok na sociálne dávky ako podpora v nezamestnanosti alebo aktivačný príspevok, sa musí pravidelne „hlásiť“ na úrade práce. Cieľom je, aby človek „nezaspal“ a nezobudil sa po pol roku, keď sa už práca bude hľadať ťažko. V tomto má pomáhať aj úrad práce.

Zdravotné Poistenie a Poistenie v Nezamestnanosti počas Evidencie

• Zdravotné Poistenie: Ak ste evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, zdravotné poistenie za vás platí štát - a to aj po uplynutí šesťmesačnej podpory v nezamestnanosti, pokiaľ v evidencii zostávate. Mesačná výška preddavku na zdravotné poistenie je 107,25 eura, čo vychádza približne na 3,6 eura za deň.
• Poistenie v Nezamestnanosti: Poistenie v nezamestnanosti je súčasťou sociálneho poistenia a počas zamestnania ho za vás odvádza zamestnávateľ. Pre živnostníkov je dobrovoľné, avšak väčšina živnostníkov si ho neplatí. Po strate práce a zaradení do evidencie už toto poistenie neplatíte, pretože dávku v nezamestnanosti čerpáte z predchádzajúcich odvodov.

Daňové Priznanie a Príjmy z Nezamestnanosti

Povinnosť podať či nepodať daňové priznanie závisí od výšky príjmov, nie od toho, kde ste evidovaný. Za rok 2024 ste povinný podať daňové priznanie, ak vaše celkové zdaniteľné príjmy presiahli sumu 2 823,24 eura. Do tejto sumy sa nezapočítavajú a oslobodené od dane sú dávky a podpory, vrátane dávky v nezamestnanosti.

Prečítajte si tiež: Ktoré príjmy nemusíte zdaniť?

tags: #ktoré #dni #sa #nezapočítavajú #do #dôchodku