Poradie exekútorov a priority uspokojovania pohľadávok v exekučnom konaní

V praxi sa často stáva, že dlžník čelí viacerým exekúciám naraz. Tento článok sa zaoberá problematikou poradia exekútorov a pravidlami, ktoré určujú, ktorý z nich má prednosť pri uspokojovaní pohľadávok. Vysvetlíme si, ako sa určuje poradie zrážok zo mzdy, aké sú nezraziteľné sumy a ako sa postupuje pri exekúcii predajom nehnuteľnosti.

Zrážky zo mzdy a ich poradie

Ak je zamestnanec v situácii, že nie je schopný riadne splácať svoje záväzky, môže dôjsť k exekúcii zrážkami zo mzdy. V tomto prípade neplatí princíp priority, podľa ktorého by sa poradie zrážok riadilo dňom, kedy nastala skutočnosť, na základe ktorej sa majú zrážky realizovať.

Pohľadávka, ktorá je predmetom exekúcie, je tzv. judikovaná, čo znamená, že je priznaná exekučným titulom (vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného správneho orgánu). Pohľadávka, ktorá je predmetom dohody o zrážkach, má nižšiu silu, pretože nie je judikovaná.

To, že neplatí princíp priority, ak je počas výkonu zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy doručený príkaz od exekútora, vyplýva aj z ustanovení § 132 Zákonníka práce. Toto ustanovenie vymedzuje, čo a v akom poradí sa zo mzdy zamestnanca zrazí.

1. V prvom poradí sú to zrážky na dane a poistné na príslušné poistenie.
2. V druhom poradí sú to sumy postihnuté výkonom rozhodnutia, ktorý bol nariadený súdnym alebo správnym orgánom (§ 131 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce). Pod toto ustanovenie spadá výkon zrážok zo mzdy na základe exekúcie.
3. Až v ďalšom poradí nasledujú zrážky na základe dohody o zrážkach zo mzdy.

Pri uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy podľa Občianskeho zákonníka je povinnosť rešpektovať obmedzenie vyplývajúce z § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Prečítajte si tiež: Príspevok pre znevýhodnených mladých

Ak nastane situácia, kedy je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy podľa predloženej dohody o zrážkach zo mzdy v prospech tretej osoby (iného veriteľa) a zároveň na splnenie dlhu ďalšiemu veriteľovi zamestnanca je povinný vykonávať zrážky zo mzdy zamestnanca na základe exekučného príkazu v zmysle Exekučného poriadku, v takomto prípade má vždy prednosť vykonávanie zrážok na základe exekučného príkazu, a to aj v prípade, ak bol exekučný príkaz doručený zamestnávateľovi neskôr ako mu bola predložená dohoda o zrážkach zo mzdy.

Rozsah zrážok pri výkone rozhodnutia upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, ktoré sa mení v prospech dlžníkov. Zvýšila sa tzv. nezraziteľná suma zo 100 % na 140 % životného minima platného ku dňu, ku ktorému sa zrážky vykonávajú. Ak ide o vymáhanie pohľadávky výživného, nezraziteľná suma je nižšia (len 60 % zo životného minima).

Rozsah zrážok je rôzny v závislosti od toho, či ide o dlžníka, ktorý vyživuje alebo nevyživuje deti, aká pohľadávka sa uspokojuje a či ide o dôchodcu.

Príklad

Zamestnanec má exekúciu na sumu 1000 € z titulu nesplatenej pôžičky a súčasne má uzavretú dohodu o zrážkach zo mzdy s iným veriteľom. Aké zrážky sa vykonajú?

V tomto prípade má prednosť exekúcia. Zamestnávateľ musí najprv uspokojiť exekučný príkaz a až potom môže prípadne zraziť sumu na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Zamestnávateľ nemôže vykonať zrážku zo mzdy na základe dohody o zrážke zo mzdy, ak by rozsah zrážok spolu so zrážkami z exekúcie presahoval limit zrážok, ktoré môžu byť zrazené pri exekúcii. Takýto postup by mohol dostať zamestnanca do existenčných problémov.

Prečítajte si tiež: 80% poškodenie zdravia a dôchodok

Poradie exekučných záložných práv

Pokiaľ ide o otázku, v akom poradí sú uspokojované pohľadávky exekútorov, nie je rozhodujúce, ktorý exekútor vymáha najvyššiu sumu. Dôležité je poradie exekučných záložných práv zapísaných na liste vlastníctva. Ak vykonáva exekúciu predajom nehnuteľnosti exekútor, ktorý nie je prvý v poradí, prevádza sa nehnuteľnosť zaťažená exekučným záložným právom predchádzajúceho exekútora. Ak uspokojíte pohľadávku exekútora, ktorý nie je prvý v poradí, neznamená to, že ostatné exekučné záložné práva budú vymazané.

Rozsah zrážok zo mzdy a Exekučný poriadok

Rozsah zrážok zo mzdy ustanovuje Exekučný poriadok. Poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručil príkaz na začatie exekúcie.

Ústavný súd SR sa v náleze sp. zn. III. ÚS 243/2012 zaoberal prípadom, kedy povinný podal návrh na odklad exekúcie a na zastavenie exekúcie v časti zriadeného exekučného záložného práva s argumentáciou, že na zriadenie exekučného záložného práva zo strany súdneho exekútora neboli splnené zákonné podmienky. Na dotknutých nehnuteľnostiach bol totiž ako prednostný (zmluvný) zapísaný iný záložný veriteľ, pričom súdny exekútor od prednostného záložného veriteľa súhlas na zriadenie exekučného záložného práva nedostal.

Okresný súd návrhy na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie zamietol s odôvodnením, že Občiansky zákonník ani Exekučný poriadok na vznik exekučného záložného práva nevyžadujú súhlas prednostného záložného veriteľa. Súd konštatoval zabezpečovací charakter zriadenia exekučného záložného práva, ako aj rovnaké právne účinky záložného práva vzniknutého z rôznych právom aprobovaných dôvodov, s poukazom na § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka.

Povinný následne podal ústavnú sťažnosť a domáhal sa určenia, že uznesením okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu, zaručené v čl. 46 ods. Ústavy SR. Sťažovateľ, zdôrazňujúc absenciu súhlasu prednostného záložného veriteľa so zriadením exekučného záložného práva na dotknutý záloh, poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 20/08.

Prečítajte si tiež: Príspevok na chodítko od poisťovne

Ústavný súd SR vo vyššie uvedenej veci sťažovateľa konštatoval, že exekučné konanie bolo vedené súdnym exekútorom hoci na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti (zálohu), na ktorú bolo predtým zriadené zmluvné záložné právo, nemal súhlas prednostného záložného veriteľa, čím nebolo vyhovené požiadavkám ustanoveným v § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 61a ods. 2 Exekučného poriadku.

Ústavný súd SR sa ďalej bližšie venoval jednotlivým odlišným názorom a priklonil sa k názoru uvedenému v uznesení sp. zn. III. ÚS 20/08, ktoré vychádzalo z plenárneho rozhodnutia sp. zn. PL. ÚS 20/05.

Nedostatok súhlasu záložného veriteľa s exekúciou na záloh nie je možné ospravedlniť argumentáciou, v zmysle ktorej zriadenie exekučného záložného práva nie je spôsobom vykonania exekúcie. Predmetné ustanovenia Občianskeho zákonníka a aj Exekučného poriadku bez akýchkoľvek pochybností hovoria o vedení exekúcie na záloh, teda o celom procese smerujúcom k nútenému vymoženiu judikovanej pohľadávky, nielen o konkrétnom procesnom úkone ako súčasti tohto procesu.

Právoplatným uznesením okresného súdu o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie a na zastavenie exekúcie bolo porušené sťažovateľovo právo na súdnu a inú právnu ochranu. V zmysle čl. 127 ods. 2 Ústavy SR bolo uznesenie preto zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Ústavný súd SR zároveň okresný súd zaviazal, aby dôsledne rešpektoval § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 61a ods. 2 Exekučného poriadku.

Zrážky zo mzdy a Zákonník práce

Zrážky zo mzdy sú upravené v Zákonníku práce a Exekučnom poriadku. Skupiny zrážok zo mzdy a ich poradie podrobnejšie upravuje § 131 Zákonníka práce.

Zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykonáva zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

Po vykonaní vyššie spomínaných zrážok môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len:

• preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,
• sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,
• peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,
• neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu,
• nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
• náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,
• náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol, a iné.

Ďalšie zrážky zo mzdy než vyššie spomenuté môže zamestnávateľ vykonať iba na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť vykonať takúto zrážku zo mzdy a iných príjmov vyplýva z osobitného predpisu.

Začatie exekúcie

Vykonanie exekúcie formou zrážky zo mzdy sa začína príkazom na začatie exekúcie a následným príkazom na vykonanie exekúcie. Pred vydaním exekučného príkazu exekútor prostredníctvom Sociálnej poisťovne zistí, kto je zamestnávateľ dlžníka, teda kto mu vypláca mzdu.

Následne exekútor upovedomí zamestnávateľa prostredníctvom žiadosti o poskytnutie súčinnosti a príkazu na začatie exekúcie. Tento príkaz sa doručí zamestnávateľovi a zamestnancovi do vlastných rúk. Doručením exekučného príkazu a príkazu na začatie exekúcie je zamestnávateľ povinný exekútorovi vyplácať zrážky zrazené z čistej mzdy dlžníka.

Ak zamestnanec, ktorému majú byť vykonané zrážky zo mzdy poberá mzdu od viacerých zamestnávateľov, príkaz na začatie exekúcie sa vzťahuje na všetky mzdy. Celkovo zrazená suma nesmie prevyšovať hodnotu pohľadávky a jej príslušenstvo.

Ak zamestnanec po doručení príkazu na exekúciu zmení zamestnávateľa, príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz sa vzťahuje na nového zamestnávateľa, ktorý mu vypláca mzdu. Navyše musí zmenu zamestnania oznámiť do jedného týždňa exekútorovi. Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy tak vzniká novému zamestnávateľovi.

Exekučné zrážky je možné vykonať aj z dôchodku vyplácaného Sociálnou poisťovňou.

Výpočet exekučných zrážok zo mzdy

Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy zamestnanca, do ktorej sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, náborový príspevok a hodnota naturálií. Nezapočítava sa sem prídavok na dieťa a sumy poskytované ako náhrada nákladov spojených s pracovným výkonom.

Pri výpočte je potrebné zohľadniť tzv. základnú nepostihnuteľnú časť, ktorú nie je možné z mesačnej mzdy zraziť. Od 1.1. predstavuje 140 % hodnoty stanového životného minima, plus ďalšie sumy na vyživované osoby (manžel, manželka, dieťa). Vyživované osoby sú všetky osoby, ku ktorým má dlžník vyživovaciu povinnosť podľa Zákona o rodine. Nepostihnuteľná časť na vyživované osoby sa násobí ich počtom, nedá sa však uplatniť na dieťa alebo manžela/ku, v prospech ktorého sa vykonáva exekúcia. Manžel a manželka sú považované za vyživované osoby i v prípade, ak poberajú vlastný príjem bez ohľadu na jeho výšku.

Základné nepostihnuteľné sumy (od 1.7.2024)

• Suma na dlžníka: 383,58 eur (140 % hodnoty životného minima pre plnoletú fyzickú osobu od 1.7.2024)
• Ak je dlžník poberateľom dôchodku: 191,79 eur (50 % sumy životného minima na vyživovanú osobu)
• Ak dlžník dôchodok nepoberá: 95,89 eur (25 % sumy životného minima na vyživovanú osobu)

Tretinový systém zrážok zo mzdy

Pri uplatňovaní zrážok sa používa tzv. tretinový systém. To znamená, že pri výpočte sa z čistej mzdy odpočíta základná nepostihnuteľná suma a zvyšok čistej mzdy sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú tromi.

Ak je po odpočítaní nepostihnuteľných častí zvyšok čistej mzdy zaokrúhlenej na eurocenty smerom nadol menší ako 300 % základnej sumy na povinného (t.j. 1 150,74 eur), táto suma sa delí na tretiny.

Ak zvyšok presahuje 300 % základnej sumy na povinného, tak sa suma presahujúca túto hodnotu zrazí bez obmedzenia a hodnota 1 150,74 eur sa rozdelí na tretiny.

Pri rozhodovaní aká časť (tretina) sa zo mzdy zrazí, je nevyhnutné rozlišovať, o aký typ pohľadávky ide:

• Neprednostná pohľadávka: exekútor môže zraziť najviac jednu tretinu zo zvyšku čistej mzdy.
• Prednostná pohľadávka: exekútor môže zraziť dve tretiny (napr. úhrada výživného, poistného, dane, súdne pohľadávky).

Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny, a ak táto nestačí na úhradu, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny. Tretia tretina sa z mesačnej mzdy nezrazí, ale ostáva povinnému.

Platiteľ mzdy prestáva vykonávať zrážky zo mzdy v okamihu splatenia pohľadávky.

Práceneschopnosť a exekučné zrážky zo mzdy

V prípade, ak je dlžník práceneschopný viac ako 10 dní, je platiteľ mzdy povinný túto skutočnosť oznámiť exekútorovi spolu s informáciou, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude vyplácať povinnému nemocenské. Exekútor následne doručí exekučný príkaz príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.

Po skončení práceneschopnosti, zamestnávateľ túto skutočnosť opäť oznámi exekútorovi a zrážky zo mzdy sú ďalej vykonávané zamestnávateľom. Rovnako je zamestnávateľ povinný oznámiť nástup zamestnankyne na materskú alebo rodičovskú dovolenku, a taktiež aj ukončenie čerpania tejto dovolenky.

tags: #ktorý #exekútor #má #prednosť #poradie #exekútorov