
Kúpa alebo predaj automobilu je významný krok, či už pre podnikateľa alebo súkromnú osobu. Kúpna zmluva je základným dokumentom, ktorý upravuje práva a povinnosti oboch strán. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na kúpnu zmluvu na motorové vozidlo, jej náležitosti a postup po jej podpísaní.
Kúpna zmluva je jedným z najbežnejších typov zmlúv, s ktorými sa stretávajú podnikatelia pri svojej činnosti. Jej podstatou je výmena veci za peniaze, pričom vlastnícke právo prechádza z predávajúceho na kupujúceho. Slovenský právny poriadok pozná rôzne druhy kúpnych zmlúv, ktoré sa líšia podľa toho, či sú uzatvárané medzi podnikateľmi, spotrebiteľmi alebo súkromnými osobami.
Podnikatelia uzatvárajú kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. V prípade vzťahu podnikateľ-spotrebiteľ sa uplatňujú aj ustanovenia § 612 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spotrebiteľskú kúpnu zmluvu. Dvaja nepodnikatelia môžu uzatvoriť kúpnu zmluvu podľa § 588 Občianskeho zákonníka, ale aj podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, rovnako ako dvaja podnikatelia.
Každá kúpna zmluva musí obsahovať určité náležitosti, aby bola platná. Tieto náležitosti sú definované v § 409 Obchodného zákonníka a zahŕňajú:
Kúpna cena by mala byť v zmluve určená. Strany sa však môžu dohodnúť na spôsobe jej dodatočného určenia. Zaujímavosťou je, že môžu uzatvoriť zmluvu aj bez dohody o cene, ak do zmluvy uvedú, že chcú tak urobiť. V takom prípade je kupujúci povinný zaplatiť cenu, ktorá je obvyklá pre daný typ automobilu.
Prečítajte si tiež: Podmienky kúpnej zmluvy bytu
Filip a Matúš uzatvorili kúpnu zmluvu na Škodu Octavia III bez dohody o kúpnej cene. Uviedli, že chcú uzatvoriť zmluvu bez dohody o kúpnej cene. Cena za porovnateľný automobil je 12 000 eur. Matúš je povinný zaplatiť Filipovi 12 000 eur.
Okrem podstatných náležitostí je vhodné do zmluvy zahrnúť aj:
Po uzatvorení kúpnej zmluvy, zaplatení ceny a odovzdaní automobilu je potrebné ohlásiť zmenu vlastníka na dopravnom inšpektoráte. Predávajúci je povinný odhlásiť vozidlo a kupujúci prihlásiť. Ak kupujúci auto neprihlási do 30 dní, potrebuje aj odborný posudok o kontrole originality vozidla.
Kupujúci musí mať uzatvorené PZP už v deň prepisu auta. Uzatvorené PZP je podmienkou pre prihlásenie vozidla na kupujúceho.
Vzor kúpnej zmluvy by mal obsahovať všetky vyššie uvedené náležitosti. Je dôležité, aby bol vypracovaný presne a starostlivo, aby chránil práva oboch strán.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty kúpnej zmluvy s doživotným užívaním
Prvou podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy je určenie zmluvných strán, ktorými sú predávajúci a kupujúci. Obaja pritom musia byť podnikateľmi. Takéto označenie zmluvných strán už na prvý pohľad naznačuje, že v danom prípade pôjde o kúpnu zmluvu. Zákon však pozná aj výnimku z tohto pravidla. Podľa § 261 ods. 2 obchodného zákonníka môže byť účastníkom kúpnej zmluvy okrem podnikateľov ešte aj štátny orgán, obec, štátna rozpočtová alebo príspevková organizácia, aj keď nie sú podnikateľmi. V praxi sa vyskytujú tieto zmluvné strany najmä v prípadoch, kedy sa uzatvárajú kúpne zmluvy s podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti. Podmienkou je v týchto prípadoch, aby bolo z obsahu kúpnej zmluvy zrejmé, že ide o zabezpečenie verejných potrieb. V týchto situáciách ide o zmluvy, ktoré sú uzatvárané medzi podnikateľom a nepodnikateľom, ich ustanovenia sa však aj napriek tomu budú spravovať obchodným zákonníkom. Ak je v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia účastníkom kúpnej zmluvy štát, obec alebo vyšší územný celok, majú v týchto prípadoch postavenie právnických osôb podľa § 21 Občianskeho zákonníka (Zákon číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov).
V obchodnom zákonníku je ustanovená povinnosť zmluvných strán vymedziť predmet kúpnej zmluvy. Predmetom tohto obchodnoprávneho vzťahu môže byť hnuteľná vec (napríklad automobil), ktorá je určená jednotlivo alebo čo do množstva druhovo. Obchodný zákonník však pojem vec (tovar) bližšie nešpecifikuje. V praxi tak pôjde najmä o rôzne hmotné predmety, ktoré sú schopné byť predmetom prevodu vlastníckeho práva vrátane motorového vozidla. Obchodný zákonník pripúšťa aj možnosť kúpy nielen existujúcich vecí vo vlastníctve predávajúceho, ale aj budúcich vecí vo vlastníctve niekoho iného (nie predávajúceho), ako aj také, ktoré ešte len budú vyrobené. Tento inštitút sa v praxi často využíva práve pri kúpe automobilov, ktoré si možno v predstihu zvoliť z ponúkaného katalógu, pričom predajca v danom momente nie je vlastníkom vybraného modelu, respektíve vybraný model zatiaľ neexistuje.
TIP: Existencia kupovanej veci v čase uzavretia zmluvy nie je podmienkou samotného uzavretia kúpnej zmluvy.
Obchodný zákonník požaduje od zmluvných strán, aby bol predmet kúpy vymedzený aj podľa množstva kupovaného tovaru. Určenie množstva tak tvorí podstatnú náležitosť kúpnej zmluvy, pretože bez tohto určenia by bol samotný predmet kúpy neurčitý. Zo zmluvy tak musí byť zrejmé, či kupujeme jeden alebo desať automobilov. V tomto bode je ešte potrebné pripomenúť, že akosť kupovaného tovaru nie je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy.
TIP: Kupujúci by však vo vlastnom záujme nemal ponechať otázku kvality predmetu kúpnej zmluvy neupravenú.
Prečítajte si tiež: Vzor kúpnej zmluvy pre dve osoby
Samotný záväzok predávajúceho dodať predmet kúpnej zmluvy (tovar) kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k tomuto predmetu sa v praxi v kúpnej zmluve nemusí výslovne vyjadriť. Postačí označenie daného právneho titulu ako kúpna zmluva v zmysle príslušného zákonného paragrafu (§ 409 a nasl. obchodného zákonníka) a označenie participujúcich zmluvných strán ako predávajúceho a kupujúceho, ktorý sa vzájomne dohodli na kúpe definovaného množstva tovaru uvedeného v zmluve. Nič však nebráni tomu, aby tam bol tento záväzok výslovne uvedený.
V každej kúpnej zmluve musí byť jasne deklarovaná kúpna cena za kupovaný automobil (iný tovar alebo vec) a vyjadrená v peniazoch. Ak by bol protihodnotou kupovaného tovar iný tovar, v praxi by už nešlo o kúpnu zmluvu, ale o zámennú zmluvu v zmysle § 261 ods. 5 obchodného zákonníka. Bez určenia kúpnej ceny tak nemôže ísť o kúpnu zmluvu. V inom prípade by sa mohlo jednať napríklad aj o darovaciu zmluvu, ak by bol obsahom zmluvy zámer zmluvných strán uskutočniť darovanie automobilu. Darovacia zmluva sa spravuje § 628 až 630 Občianskeho zákonníka. V obchodnom zákonníku nájdeme dva možné spôsoby určenia kúpnej ceny. Môže to byť priamo určitou sumou peňazí alebo možno ustanoviť dodatočný spôsob určenia kúpnej ceny. Musí však byť pritom vždy splnená podmienka, že cenu možno určiť. Kúpnu cenu určujú na základe vzájomnej dohody kupujúci a predávajúci. Ustanovená kúpna cena zároveň nesmie byť v rozpore so všeobecne záväznými predpismi o cenách.
Okrem vyššie uvedených podstatných náležitostí obsahujú kúpne zmluvy väčšinou aj množstvo ďalších ustanovení upravujúcich jednotlivé práva a povinnosti zúčastnených zmluvných strán. Tieto upravujú ich vzájomné práva a záväzky, ako aj sankcie pre prípad porušenia zmluvy. Ide však o nepodstatné náležitosti kúpnej zmluvy, ktoré môžu aj nemusia byť súčasťou tohto dokumentu. V prípade, že zmluvné strany neustanovia tieto nepodstatné náležitosti, budú sa spravovať príslušnými ustanoveniami obchodného zákonníka. Medzi nepodstatné náležitosti kúpnej zmluvy patrí napríklad čas plnenia označovaný aj ako dodacia lehota alebo spôsob zaplatenia dohodnutej kúpnej ceny (platobné podmienky), ako aj iné obchodné podmienky (predajné, dodacie, nákupné), objednávky a iné potvrdenia súvisiace s predmetnou kúpou. Časť obsahu kúpnej zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Tieto sa však väčšinou týkajú len nepodstatných častí zmluvy, ktoré rozširujú, podrobnejšie špecifikujú alebo dopĺňajú a zároveň spresňujú spôsob plnenia podstatných náležitostí.
Pokiaľ ide o formu uzatvárania kúpnej zmluvy, platí tú zásada neformálnosti. V praxi to znamená, že kúpnu zmluvu možno uzatvoriť aj ústnym spôsobom medzi zúčastnenými, telefonicky alebo iným konkludentným spôsobom, ak prejav vôle zmluvných strán možno vyvodiť z ich konania. Možno ju tiež uzavrieť písomne, alebo len sčasti písomne. Mlčanie a nečinnosť však sami o sebe nie sú prejavom vôle, takže tu neplatí zásada, že kto mlčí, ten svedčí. Na platnosť kúpnej zmluvy sa vyžaduje písomná forma len v prípade, ak pri rokovaní aspoň jedna zo zmluvných strán prejaví vôľu uzavrieť túto zmluvu v písomnej forme.
TIP: Pokiaľ ide o kúpu automobilu, ktorý bude súčasťou účtovníctva podnikateľa, zmluva musí byť vyhotovená v písomnej forme. Písomné vyhotovenie kúpnej zmluvy odporúčame aj pre prípad právnej istoty a potenciálneho právneho sporu, kde má navrhovateľ povinnosť predložiť dôkazy, o ktoré opiera svoje tvrdenia. Ak uzavrie podnikateľ len ústnu dohodu, ťažko sa dokazuje na súde, aké podmienky v nej boli dohodnuté. Obchodný zákonník v ďalších ustanoveniach upravuje a rozširuje jednotlivé povinnosti zmluvných strán kúpnej zmluvy a iné podmienky, ktorým je v rámci zvýšenia právnej istoty tiež dobré venovať pozornosť v procese uzatvárania kúpnej zmluvy.