Kúpna zmluva a zmluva o poskytovaní služieb: Sprievodca pre fyzické osoby a podnikateľov

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o kúpnej zmluve a zmluve o poskytovaní služieb, s dôrazom na ich aplikáciu v kontexte fyzických osôb a podnikateľov. Cieľom je objasniť právne aspekty týchto zmlúv, ich náležitosti a praktické rady pre ich uzatváranie.

Čo je to zmluva o poskytovaní služieb?

Zmluvou o poskytovaní služieb sa poskytovateľ zaväzuje pre klienta zabezpečovať (alebo jednorazovo zabezpečiť) nejakú činnosť - poskytovať službu. Službu sa zaväzuje poskytovať v dohodnutom rozsahu a kvalite, za dojednanú odmenu a počas dohodnutého obdobia. Služba má vždy nehmotnú povahu a nikdy nevedie k zmene vlastníctva k čomukoľvek.

Využitie zmluvy o poskytovaní služieb

V praxi zmluvu o poskytovaní služieb (nazývanú aj ako zmluva o poskytnutí služieb) využíva:

  • Poskytovateľ, ktorý ponúka na zabezpečenie potrieb klienta:
    • svoju prácu (upratovanie, stráženie),
    • svoje vedomosti, schopnosti (poradenstvo, administratíva),
    • príp. možnosť využitia svojho materiálneho substrátu.

Poskytovateľom je najčastejšie podnikateľ. Nie pre všetky tieto prípady využívame zmluvu o poskytovaní služieb. Niekde sú určené iné zmluvné typy (ako zmluva o dielo v stavebníctve). Služby môže poskytovať aj nepodnikateľ (napr. sociálne služby nezisková organizácia, štátna inštitúcia, dobrovoľník).

  • Klient (zákazník), ktorý potrebuje zabezpečiť svoje súkromné potreby alebo zabezpečiť verejné potreby (subjekty verejného práva, mimovládne organizácie). Je ochotný zaplatiť za ponúkanú službu protihodnotu - odmenu.

Náležitosti zmluvy o poskytovaní služieb

V zmluve o poskytovaní služieb musíme dostatočne určito vymedziť predmet svojich záväzkov. Musí byť jednoznačné kto, komu, po akú dobu a akú službu má poskytovať a aká odmena mu za to prináleží. Zmluva o poskytovaní služieb ako inominátna (nepomenovaná) zmluva nemá zákonom vymedzené náležitosti. V závislosti od jej predmetu však obsahuje:

Prečítajte si tiež: Podmienky kúpnej zmluvy bytu

  1. Identifikácia zmluvných strán - označujeme ich ako klient (zákazník, prijímateľ) a poskytovateľ, (príp. objednávateľ a dodávateľ).
  2. Predmet zmluvy - vymedzuje záväzok poskytovateľa poskytovať klientovi nejakú službu. Súčasne záväzok klienta za službu zaplatiť.
  3. Obsah a rozsah poskytovaných služieb - používame slovný opis alebo odkaz na príslušnú normu. Podrobný rozpis môže byť v prílohách zmluvy o poskytovaní služieb.
  4. Termín plnenia je podstatnou náležitosťou zmluvy o poskytovaní služieb, ak to vyplýva z jej predmetu (službu je potrebné vykonať v určenom termíne).
  5. Doba platnosti zmluvy - určitá alebo neurčitá. Môže byť totožná s termínom plnenia.
  6. Miesto plnenia je podstatnou náležitosťou zmluvy o poskytovaní služieb, ak to vyplýva z jej predmetu (službu je potrebné vykonať na určenom mieste).
  7. Odmena (cena) - cenu určujeme pevnou sumou, spôsobom jej výpočtu, odkazom na cenový predpis alebo na cenník poskytovateľa. Výnimočne môže byť služba poskytnutá bezodplatne (charita alebo ako doplnková služba). Bezodplatnosť treba v zmluve výslovne uviesť.

Ostatné náležitosti:

  1. Podrobnejšia špecifikácia kvality poskytovaných služieb
  2. Všeobecné obchodné podmienky ako príloha zmluvy o poskytovaní služieb alebo odkaz na všeobecné obchodné podmienky poskytovateľa.
  3. Splatnosť ceny (termín splatnosti, spôsob platby, spôsob fakturácie, úroky z omeškania).
  4. Reklamácie - spôsoby uplatnenia reklamácie za vadné služby (nižšej kvality alebo menšieho rozsahu). Lehoty na uplatnenie reklamácie. Záruka, ktorú poskytol poskytovateľ, alebo ktorá vyplýva z osobitného zákona. Reklamačný poriadok poskytovateľa môže byť prílohou zmluvy o poskytovaní služieb.
  5. Práva a povinnosti zmluvných strán nad rámec predmetu zmluvy
  6. Zmluvné pokuty
  7. Dôvernosť (povinnosť zachovávať mlčanlivosť o informáciách získaných pri plnení zmluvy).
  8. Zodpovednosť za škodu. Okolnosti vylučujúce zodpovednosť za škodu (vyššia moc - vis maior).
  9. Spôsoby ukončenia zmluvy (dôvody na vypovedanie zmluvy, odstúpenie od zmluvy, výpovedná lehota).
  10. Komunikácia s klientom. Zadávanie pokynov poskytovateľovi. Doručovanie.
  11. Rozhodné právo (strany si dohodou zvolia právny režim zmluvy o poskytovaní služieb.

Ústna alebo písomná forma zmluvy?

Zmluva o poskytovaní služieb ako zmluva inominátna nemá obligatórne písomnú formu. V záujme zachovania právnej istoty ju však vo väčšine prípadov preferujeme. V závislosti od charakteru služby je možné zmluvu uzatvoriť aj ústnym dohovorom strán alebo iným prejavom vôle. V praxi sú to jednoduchšie služby (jednorazové). V takýchto prípadoch postačuje písomná alebo elektronická objednávka a následne faktúra (niekedy iba pokladničný blok).

Prípady, kedy je písomná forma zmluvy o poskytovaní služieb povinná:

  • Zmluvné strany (podnikateľ a fyzická osoba) sa dohodnú na režime podľa Obchodného zákonníka, aj keď by sa mali riadiť Občianskym zákonníkom. Jedná sa o tzv. fakultatívne obchody. Takáto dohoda o voľbe práva musí byť písomná.
  • Zmluva o poskytovaní služieb sa okrem právneho režimu podľa Obchodného a Občianskeho zákonníka môže riadiť prioritne režimom podľa osobitného zákona. Takýto zákon môže ukladať pre určitý typ zmluvy povinne písomnú formu. Príkladom je Zmluva o poskytovaní sociálnej služby podľa § 74 zákona 448/2008 o sociálnych službách Z. z.

Praktické rady pred uzatváraním zmluvy o poskytovaní služieb

  • Záväznosť objednávky: Odoslanie (resp. potvrdenie) objednávky považujeme za prejav vôle smerujúci k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní služieb. Objednávka navyše obsahuje údaje, ktoré dostatočne vymedzujú predmet záväzkov.
  • Poskytovateľ má často vlastné všeobecné obchodné podmienky, vlastný cenník (príp. sadzobník) aj reklamačný poriadok. Pred uzatvorením zmluvy je dôležité, aby sa klient s týmito dokumentmi oboznámil.
  • Ak plánujeme služby poskytovať (alebo odoberať) čiastkovo, využívame rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb. Táto vymedzí podmienky pre uzatváranie čiastkových zmlúv.
  • Pred uzatvorením zmluvy o poskytovaní služieb si overíme, či podmienky poskytovania danej služby nepodliehajú „regulácii“ podľa osobitného zákona.
  • Ochrana osobných údajov (GDPR): Poskytovatelia služieb v praxi nakladajú s osobnými údajmi svojich klientov. Netreba zabúdať na realizáciu opatrení v zmysle zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov.
  • Ak je účastníkom zmluvy fyzická osoba - spotrebiteľ, zmluva sa riadi aj režimom tzv. spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tento režim sa použije prednostne! A to aj v prípade, ak sa podnikateľ písomne dohodol s fyzickou osobou na režime podľa Obchodného zákonníka.
  • Subjekty verejného práva (štátne orgány a organizácie, obce, VUC a právnické osoby nimi zriadené, založené, financované alebo kontrolované) využívajú zmluvu o poskytovaní služieb na zabezpečovanie verejných potrieb. Nezabúdame, že poskytovateľ služieb musí byť vybratý v súlade so zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní.
  • Ak v zmysle zmluvy o poskytovaní služieb budeme prijímateľom verejných prostriedkov v sume nad 100 tis. eur, máme povinnosť registrácie v zmysle zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora.
  • Nemýľme si zmluvu o poskytovaní služieb s inými zmluvnými typmi.

Rozlišovanie zmluvy o poskytovaní služieb od iných zmluvných typov

Zmluvu posudzujeme vždy podľa jej obsahu (nie podľa názvu). Ak uzatvoríme zmluvu, ktorá je svojim obsahom napr. zmluvou o dielo, riadi sa režimom zmluvy o dielo i napriek tomu, že ju nazveme inak. Dôležité je, nepomýliť si zmluvu o poskytovaní služieb v režime nepomenovaných zmlúv s iným typom zmluvy. Takýmito zmluvnými typmi sú:

  • Zmluvy upravené v Občianskom aj Obchodnom zákonníku:
    • Zmluva o dielo: Výsledkom zmluvy o dielo je dielo, ako hmotne alebo nehmotne zachytený výsledok činnosti zhotoviteľa. Dielo sa stáva vlastníctvom objednávateľa (napr. zhotovenie stavby, montáž nejakej veci). Služba je nehmotný proces. Jej výsledkom nie je dielo, ktoré by zostalo klientovi. Je len uspokojená nejaká jeho potreba (napr. upratanie priestorov.)
    • Kúpna zmluva: Službu si nemýlime s tovarom. Pri kúpe tovaru dochádza k prechodu vlastníctva k tovaru z predávajúceho na kupujúceho. Zmluvou o poskytovaní služieb klient iba prijíma službu, príp. súčasne využíva hmotné veci poskytovateľa. Napr. masérsky stôl vo vlastníctve maséra. Nevzniká mu však vlastníctvo k žiadnej veci.
    • Zmluva o sprostredkovaní/sprostredkovateľská zmluva: Využívaná v praxi realitnými kanceláriami.
  • Zmluvy upravené v Občianskom zákonníku: príkazná zmluva, zmluva o úschove, zmluva o ubytovaní, zmluva o preprave, poistná zmluva.
  • Zmluvy upravené v Obchodnom zákonníku: mandátna zmluva, komisionárska zmluva, zmluva o kontrolnej činnosti, zasielateľská zmluva, zmluva o preprave veci, zmluva o obchodnom zastúpení.

Právna úprava zmluvy o poskytovaní služieb

Zmluva o poskytovaní služieb (alebo zmluva o poskytnutí služieb) nie je ako samostatný zmluvný typ upravená v žiadnom zákone. Zaraďuje sa medzi tzv. inominátne (nepomenované) zmluvy.

Najčastejšie ju uzatvárame podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Uplatňuje sa medzi podnikateľmi navzájom alebo medzi subjektmi verejného práva a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Ak sa na tom strany písomne dohodnú aj medzi podnikateľom a fyzickou osobou.

Zmluvu o poskytovaní služieb je možné uzatvoriť aj podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Najmä medzi fyzickými osobami (nepodnikateľmi) navzájom, medzi fyzickými osobami a podnikateľmi, tiež medzi subjektmi verejného práva navzájom ako nepodnikateľmi.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty kúpnej zmluvy s doživotným užívaním

Náš právny poriadok pozná aj služby, ktoré sú regulované osobitnými zákonmi. Tu platí, že zmluva o poskytovaní služieb sa riadi podmienkami vymedzenými týmto zákonom. Podmienky, ktoré osobitný zákon nevymedzuje, sa riadia Obchodným zákonníkom alebo Občianskym zákonníkom. Ako príklad uvádzame:

  • Poskytovanie sociálnych služieb v zmysle zákona č. 448/2008 Z. z.
  • Poskytovanie poštových služieb v zmysle zákona č. 324/2011 Z. z.
  • Poskytovanie právnych služieb v zmysle zákona č. 586/2003 Z.

Kúpna zmluva: Prehľad a náležitosti

Kúpna zmluva je upravená v § 588 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „zákon“). Špeciálnu právnu úpravu má kúpno predajná zmluva na byt a nebytový priestor a predaj týchto nehnuteľností sa riadi aj ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z. z. Kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť nie je možné uzatvoriť podľa Obchodného zákonníka.

Podnikatelia pri výkone svojej podnikateľskej činnosti uzatvárajú kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Ide o jednu z najčastejšie používaných zmlúv pri výkone podnikateľskej činnosti. Dvaja nepodnikatelia môžu uzatvoriť kúpnu zmluvu podľa § 588 Občianskeho zákonníka, no môžu uzatvoriť kúpnu zmluvu aj podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, rovnako ako dvaja podnikatelia. Musia však do zmluvy výslovne uviesť, že si volia režim Obchodného zákonníka. Pre úplnosť je potrebné dodať, že v prípade, ak jeden podnikateľ kupuje od druhého podnikateľa nehnuteľnosť, uzatvárajú kúpnu zmluvu podľa Občianskeho zákonníka.

Náležitosti kúpnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka

Každá zmluva má svoje náležitosti, ktoré musí obsahovať, aby bola platná. V kúpnej zmluve medzi podnikateľmi podľa Obchodného zákonníka musí byť:

  • označenie zmluvných strán - kto je predávajúci a kupujúci. Podnikatelia musia byť označení obchodným názvom, sídlom, právnou formou a IČO-m, ak ho majú pridelené,
  • označenie predmetu kúpy - samozrejme, je potrebné presne špecifikovať, čo sa kupuje. Bez presnej špecifikácie toho, čo sa kupuje, by zmluva nemohla byť platnou,
  • uvedenie kúpnej ceny - v zmluve musí byť uvedená cena alebo spôsob jej určenia. Zmluvné strany majú možnosť uzavrieť aj zmluvu bez toho, aby sa dohodli na kúpnej cene alebo na spôsobe jej určenia. Musia však v takom prípade do zmluvy výslovne uviesť, že uzatvárajú kúpnu zmluvu bez určenia kúpnej ceny. Potom je kupujúci povinný zaplatiť trhovú cenu, za akú sa tovar obvykle predáva,
  • záväzok predávajúceho odovzdať kupujúcemu predmet kúpy,
  • záväzok kupujúceho prevziať od predávajúceho predmet kúpy a zaplatiť zaň dohodnutú sumu.

V prípade, že niektorá náležitosť bude v zmluve absentovať, má to za následok absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. To znamená, že sa na zmluvu hľadí, ako keby ani nedošlo k jej uzatvoreniu.

Prečítajte si tiež: Vzor kúpnej zmluvy pre dve osoby

Príklad na neplatnosť kúpnej zmluvy: A, s.r.o. uzatvorila dňa 1.12.2018 s B, s.r.o. kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa zaviazala dodať B, s.r.o. 10 počítačov s príslušenstvom a päť tlačiarní. V zmluve však zabudli uviesť kúpnu cenu alebo spôsob jej určenia. Taktiež zabudli uviesť, že uzatvárajú zmluvu bez toho, aby sa dohodli na kúpnej cene. V dôsledku jej absencie je zmluva neplatná.

Príklad na neuvedenie kúpnej ceny: A, s.r.o. uzatvorila dňa 1.12.2018 s B, s.r.o. kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa zaviazala dodať B, s.r.o. každý mesiac 10000 l paliva, a to vždy ku piatemu dňu v kalendárnom mesiaci. Vzhľadom na premenlivú cenu paliva, výslovne uviedli do zmluvy, že uzatvárajú zmluvu bez toho, aby sa dohodli na kúpnej cene. B, s.r.o. je tak vždy povinný zaplatiť A, s.r.o. za dodané palivo každý mesiac trhovú cenu.

Ďalšie dôležité ustanovenia v kúpnej zmluve

Okrem týchto náležitostí je do zmluvy ešte dobré uviesť:

  • platobné podmienky - medzi platobné podmienky patrí predovšetkým spôsob platby, teda či kúpna cena má byť zaplatená v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom, prípadne či sa má zaplatiť naraz alebo v splátkach. Netreba zabúdať na obmedzenie, že kúpna cena pri podnikateľoch nad 5 000 eur musí byť zaplatená bezhotovostne. V rámci platobných podmienok je možné dohodnúť aj lehotu, v ktorej má kupujúci zaplatiť kúpnu cenu.
  • miesto dodania tovaru a spôsob jeho dodania - zmluvné strany sa môžu dohodnúť na mieste dodania predmetu kúpy. Predávajúci môže napr. dodať tovar priamo v sídle kupujúceho. Ak zmluvné strany neuvedú do zmluvy nič, platí, že k dodaniu tovaru dochádza u predávajúceho. Ďalej možno dohodnúť, v akej lehote od uzatvorenia zmluvy musí predávajúci dodať tovar.
  • ďalšie práva a povinnosti zmluvných strán - napr. povinnosť predávajúceho odovzdať kupujúcemu všetky doklady, ktoré sa vzťahujú na predmet kúpy. Túto povinnosť má predávajúci aj bez toho, aby to bolo uvedené v zmluve. Výslovným uvedením do zmluvy si však predávajúci bude viac vedomý tejto povinnosti, čím sa dosiahne to, že si dá záležať na splnení tejto povinnosti. Ďalej sa môžu strany dohodnúť napr. na okamihu, kedy kupujúci nadobúda vlastnícke právo k predmete kúpy.

Kúpna zmluva podľa Obchodného zákonníka nemusí mať písomnú podobu. K platnému uzavretiu zmluvy stačí ústna dohoda o podstatných náležitostiach zmluvy. Z hľadiska väčšej právnej istoty a predchádzania možným budúcim sporom je však prospešnejšie uzatvorenie písomnej kúpnej zmluvy. Tá chráni predávajúceho, aby mu bola riadne a včas zaplatená kúpna cena, ako aj kupujúceho, aby mu bol dodaný taký tovar, aký mu mal byť dodaný, a to, že tovar nebude poškodený.

Príklad: Konatelia spoločnosti A, s.r.o. a B, s.r.o. sú blízki známi. Konateľ A, s.r.o má záujem kúpiť na firmu od B, s.r.o. kancelársky nábytok. Nakoľko sa dobre poznajú, nespísali kúpnu zmluvu, iba sa ústne dohodli na druhu kancelárskeho nábytku, počte kusov a cene. Ihneď došlo k prevzatiu nábytku ako aj zaplateniu kúpnej ceny. V danom prípade sa nevyžaduje písomná forma zmluvy, preto A, s.r.o a B, s.r.o. uzatvorili platnú kúpnu zmluvu ústnou dohodou. Ak by sa však na nábytku vyskytli chyby, A, s.r.o. bude mať sťaženú pozíciu pri uplatnení nárokov zo zodpovednosti za poškodený tovar.

Pre úplnosť je potrebné dodať, že predmetom kúpnej zmluvy nemôže byť podnik. Podnikom sa rozumie súbor hmotných, nehmotných a osobných zložiek podnikania. Predaj podniku je náročnejší, prestavuje zložité vzťahy, ktoré nie je možné a ani vhodné upraviť kúpnou zmluvou, ktorá je jednoduchšia.

Ďalšie dojednania v súvislosti s kúpnou zmluvou

Zmluvné strany môžu do kúpnej zmluvy uviesť aj tzv. ďalšie dojednania. Obchodný zákonník medzi ne zaraďuje kúpu na skúšku a cenovú doložku.

Kúpa na skúšku

Podstatou kúpy na skúšku je, že kupujúci má právo až do skončenia skúšobnej doby schváliť tovar. Ak sa nedohodne inak, je skúšobná doba až tri mesiace. Kúpa na skúšku môže byť dohodnutá v zmluve dvojakým spôsobom. Ak kupujúci tovar neprevzal hneď po uzavretí zmluvy a v skúšobnej dobe neoznámil, že tovar schvaľuje, má sa za to, že zmluva nevznikla. Druhý spôsob spočíva v tom, že kupujúci tovar prevezme a v skúšobnej dobe písomne neoznámi, že tovar odmieta. V takom prípade platí, že kupujúci tovar schválil.

Príklad č. 1 na kúpu na skúšku: A, s.r.o. uzatvorila s B, s.r.o. dňa 1.12.2018 kúpnu zmluvu na automobil. Dohodli si kúpu na skúšku v trvaní jedného mesiaca, t. j. do 1.1.2019. K prevzatiu automobilu nedošlo ihneď po uzatvorení zmluvy. Konateľ A, s.r.o. do 1.1.2019 neoznámil B, s.r.o. že automobil schválil. Kúpna zmluva tak nevznikla. Na vznik kúpnej zmluvy sa vyžadovalo, aby konateľ A, s.r.o. oznámil do 1.1.2019 B, s.r.o., že automobil schválil.

Príklad č. 2 na kúpu na skúšku: A, s.r.o. uzatvorila s B, s.r.o. dňa 1.12.2018 kúpnu zmluvu na automobil. Dohodli si kúpu na skúšku v trvaní jeden mesiac, t. j. do 1.1.2019. K prevzatiu automobilu došlo ihneď po uzatvorení zmluvy. Konateľ A, s.r.o. má možnosť do 1.1.2019 oznámiť B, s.r.o., že automobil odmieta. Ak tak urobí, má sa za to, že zmluva nevznikla. Ak konateľ A, s.r.o neoznámi do 1.1.2019 B, s.r.o., že automobil odmieta, má sa za to, že automobil schválil.

Cenová doložka

Zmluvné strany si môžu do kúpnej zmluvy dojednať aj tzv. cenovú doložku. Tá pre nich prináša možnosť dodatočne, po uzavretí kúpnej zmluvy, upraviť kúpnu cenu s prihliadnutím na výrobné náklady. Bez dojednania tejto doložky sa zmluvné strany nemôžu odvolávať na úpravu kúpnej ceny. Záleží na dohode strán, za akých podmienok dôjde k zvýšeniu/zníženiu kúpnej ceny. Je v záujme strán, aby v cenovej doložke presne určili, ktoré zložky výrobných nákladov sú rozhodujúce. Ak sa zmluvné strany nedohodnú na zložkách výrobných nákladov, ktorých cena sa má dodatočne upraviť, v zmysle zákona sa prihliada na cenové zmeny hlavných surovín potrebných na výrobu tovaru. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť aj na čase, ktorý bude rozhodný pre posudzovanie cenových pomerov. Ak sa nedohodnú, platí, že sa prihliada na ceny v čase uzatvorenia zmluvy a v čase, keď mal predávajúci dodať tovar.

Kúpna zmluva na nehnuteľnosť

Kúpno predajná zmluva na nehnuteľnosť by mala obsahovať aj náležitosti podľa katastrálneho zákona a to najmä označenie účastníkov konania.

V kúpnej zmluve na nehnuteľnosť musí byť vymedzený aj predmet prevodu a to presne podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona uvedením katastrálneho územia, parcelného čísla pozemku, informácie o evidencii parcely registra „C“ alebo „E“, druhu pozemku, výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom sa stavba nachádza. Ak ide o byt alebo nebytový priestor aj uvedenie čísla bytu, poschodia, vchodu, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku. V zmluve sa uvádzajú aj spoluvlastnícke podiely zlomkom k celku, aj by bola nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve.

K tomu, aby prešlo vlastnícke právo k nehnuteľnosti na nadobúdateľa je potrebné povolenie vkladu do katastra nehnuteľností. Kataster má zo zákona lehotu 30 dní na rozhodnutie. Pri návrhu na vklad katastrálny zákon uvádza, že účastník konania sa musí označiť údajmi uvedenými v § 24 ods.

(1) Návrh na začatie katastrálneho konania musí obsahovať a) identifikačné údaje navrhovateľa v rozsahu meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, alebo ak ide o cudzinca iný identifikátor, miesto trvalého pobytu, adresu na doručovanie v tuzemsku, ak je odlišná od miesta trvalého pobytu, údaj o štátnej príslušnosti, ak ide o fyzickú osobu, 2. názov, identifikačné číslo, sídlo, adresu na doručovanie, ak je odlišná od sídla, ak ide o právnickú osobu, b) názov okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný, c) uvedenie predmetu návrhu, d) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti, ak ide o návrh na vklad, f) označenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vyjadreného zlomkom k celku, g) číslo úradného overenia geometrického plánu, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje, alebo pri zriadení vecného bremena k časti pozemku alebo pri zápise údajov podľa § 46 ods.

Účastník konania môže byť aj cudzinec, čiže vlastnícke právo k nehnuteľnosti môže nadobudnúť aj cudzinec. Sú rôzne právne názory na otázku, či je možné odstúpiť od už „zavkladovanej“ kúpnej zmluvy. Prikláňame sa k názoru, že to možné je a na spôsobilý spätný prevod vlastníckeho práva v prospech pôvodného prevodcu je potrebná listina spôsobilá na vykonanie záznamu. Touto listinou môže byť napríklad „notárska zápisnica, z ktorej bude zrejmé, že účastník od zmluvy odstúpil, pričom druhá zmluvná strana odstúpenie nespochybňuje a je si vedomá právnych dôsledkov odstúpenia.“ (Vojčík P. a kol: Občiansky zákonník - komentár. Iura Edition 2015).

Kúpna cena na nehnuteľnosť je v zásade na dohode účastníkov zmluvy. Občiansky zákonník však v § 589 uvádza, že „Cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.“ Cenový predpisom, ktorý má na mysli Občiansky zákonník je zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách, spolu s vyhláškou č. 492/2004 Z. z. Následkom nerešpektovania cenových predpisov je relatívna neplatnosť časti kúpnej ceny upravujúcej kúpnu cenu. Neplatnou teda nebude celá kúpna zmluva. „Relatívnou neplatnosťou (§ 40a) je zmluva dotknutá iba v rozsahu, v ktorom odporuje zákonu, teda iba v časti, v ktorej sa dohodla cena. Ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, dovolá relatívnej neplatnosti, cena predmetu kúpnej zmluvy sa určí podľa cenového predpisu. Ak sa ten, kto bol úkonom dotknutý, relatívnej neplatnosti nedovolá, cena platí a zmluvné strany musia plniť podľa zmluvy.“ (Vojčík P. a kol: Občiansky zákonník - komentár.

Pri dohodovaní kúpnej ceny je potrebné tiež sa vyhnúť tomu, aby sa uzavretím kúpnej zmluvy nezastieral iný právny úkon napríklad zmluva darovacia. S účinnosťou od 1.10.2018 obsahuje kataster nehnuteľností aj údaj o kúpnej cene za nehnuteľnosť (kúpnej cene za byt, kúpnej cene za nebytový priestor, kúpnej cene za rozostavaný byt aj rozostavaný nebytový priestor). Vyplýva to z § 7 písm. b) katastrálneho zákona. Do účinnosti novely sa v katastri evidovala len cena poľnohospodárskych a cena lesných pozemkov. Ako uvádza dôvodová správa k novele, spätne sa nebude kúpna cena nehnuteľnosti zisťovať a do katastra dopisovať.

#

tags: #kupna #zmluva #obchodny #zakonnik #fyzicka #osoba

Ďalšie články