
Kúpna zmluva predstavuje jeden z najbežnejších a najdôležitejších právnych úkonov v obchodnom aj občianskom živote. Ide o právne záväzný dokument, ktorý zakladá určité práva a povinnosti pre obe zmluvné strany. Právna úprava kúpnej zmluvy je zakotvená v Obchodnom zákonníku (zákon č. 513/1991 Zb.) aj v Občianskom zákonníku (zákon č. 40/1964 Zb.).
Rozdiel medzi kúpnou zmluvou podľa Obchodného a Občianskeho zákonníka spočíva najmä v subjektoch, ktoré ju uzatvárajú. Kúpnu zmluvu podľa Obchodného zákonníka uzatvárajú spravidla aspoň dvaja podnikatelia medzi sebou. Na druhej strane, pri kúpnej zmluve podľa Občianskeho zákonníka vystupujú jeden alebo viacerí nepodnikatelia.
V niektorých prípadoch je pre predávajúceho výhodnejšie uzatvoriť kúpnu zmluvu podľa Obchodného zákonníka. V takomto prípade môže niesť zodpovednosť iba za vady, ktoré má vec pri prevzatí, a nie za vady, ktoré sa vyskytnú neskôr (pokiaľ nejde o vady spôsobené porušením povinnosti predávajúceho).
Dôležité je, aby nešlo o spotrebiteľský vzťah. Ak jedna strana koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti (podnikateľ) a druhá strana nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti (spotrebiteľ), takýto spotrebiteľský vzťah sa vždy riadi predpismi občianskeho práva. To platí aj v prípade, ak by si zmluvné strany v zmluve výslovne dohodli použitie Obchodného zákonníka.
V obidvoch prípadoch, pri kúpnej zmluve, rozoznávame dve zmluvné strany:
Prečítajte si tiež: Predmet Kúpnej Zmluvy Podrobne
Predmetom zmluvy môže byť napríklad nehnuteľnosť, automobil, pozemok alebo iný hnuteľný majetok. Dôležité je, aby bol v zmluve jasne vymedzený, aby nebolo možné ho zameniť. V Obchodnom zákonníku je vymedzenie predmetu kúpy jednoznačné. Môže ním byť len hnuteľná vec určená jednotlivo čo do množstva a druhu. Obchodný zákonník pritom označuje takúto hnuteľnú vec ako tovar. Hnuteľná vec ako taká nie je nikde definovaná. Občiansky zákonník však definuje nehnuteľnosti, a teda z tohto pohľadu by sme mohli za hnuteľné veci považovať každú vec, ktorá nespĺňa znaky nehnuteľnosti. Za nehnuteľnosti pritom považujeme pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
Hnuteľné veci, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy, môžu mať povahu hmotných a pevných predmetov (ako napríklad auto alebo stroje a podobne) tekutých predmetov, plynných. Predmetom prevodu môžu byť aj prírodné sily ovládateľné človekom (elektrická energia). Ďalej môžeme hnuteľné veci rozdeliť na veci zastupiteľné a nezastupiteľné, spotrebiteľné a nespotrebiteľné, deliteľné a nedeliteľné, jednoduché, zložené a hromadné; veci určené jednotlivo a podľa druhu; veci existujúce a veci budúce.
Kúpna zmluva na nehnuteľnosť musí obsahovať minimálne údaje, ktoré nazývame podstatnými náležitosťami zmluvy. Medzi tieto náležitosti patrí:
Ak sa chystáte predať alebo kúpiť auto, kúpno-predajná zmluva je pre vás kľúčovým dokumentom. Obom stranám poskytuje právnu a finančnú istotu a slúži ako dôkaz o zmene vlastníctva.
Ak kupujúci zistil nedostatky na vozidle, ktoré predávajúci zamlčal a majú vplyv na bezpečnosť používania alebo robia auto nepojazdným, kupujúci má právo od kúpnej zmluvy odstúpiť. Dôležité však je, aby boli tieto práva uplatnené bez zbytočného odkladu, najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia vozidla.
Prečítajte si tiež: Podmienky kúpnej zmluvy bytu
V prípade kúpnej ceny hovoríme o štvrtej a poslednej podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy. Kúpna cena je pritom úhrada kupujúceho za získaný predmet kúpy a musí byť vyjadrená v peniazoch, pretože ak by bol na úhradu použitý iný prostriedok ako peniaze, nemohli by sme už hovoriť o kúpnej zmluve. Samotný Obchodný zákonník definíciu ceny neobsahuje, avšak v slovenskom právnom poriadku sa takáto definícia nachádza, a to konkrétne v zákone o cenách. Dôležitosť ceny spočíva taktiež v samotnom fakte rozhodovania sa kupujúceho, s kým uzavrie kúpnu zmluvu tak, aby čo najviac ušetril a predávajúceho na strane druhej, ktorý má záujem samozrejme na čo najväčšej ziskovosti.
Obchodný zákonník je v smere ceny výnimkou medzi právnymi poriadkami, ako aj v porovnaní s Občianskym zákonníkom u nás, pretože podľa § 409 ods.2 Obchodného zákonníka„V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia spôsobu kúpnej ceny. Základnou podmienkou pre platnosť takejto zmluvy je jasné prejavenie vôle uzavrieť za takýchto podmienok kúpnu zmluvu, pretože inak by zmluva bola neplatná. Z tohto jednoznačne vyplýva, že bez akéhokoľvek odkazu na kúpnu cenu nie je možné platnú zmluvu uzavrieť. Zákon musí minimálne sám stanoviť minimálne kritérium výpočtu kúpnej ceny, pretože inak by pre nedostatok náležitosti nemohla kúpna zmluva vôbec vzniknúť. Z tohto dôvodu je teda v Obchodnom zákonníku dispozitívne vymedzený inštitút takzvanej obvyklej ceny. Za takúto sa považuje cena, za ktorú sa predával obvykle alebo minimálne porovnateľný tovar v čase uzatvorenia zmluvy, a to za zmluvných podmienok obdobných v obsahu tejto zmluvy. Porovnateľnosť týchto podmienok sa musí vyhodnocovať v určitom časopriestore. Ak sa cena na základe dohody strán neurčuje už pri uzavieraní kúpnej zmluvy, musí sa určiť jasne mechanizmus, na základe ktorého sa kúpna cena pri konkrétnej zmluve určí.
Ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady. Ak má vec, ktorá je predmetom kúpnej zmluvy vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má kupujúci právo od zmluvy aj odstúpiť. Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.
Vlastnícke právo k nehnuteľnosti sa nadobúda až vkladom do katastra. Vkladové konanie sa začína na návrh, ku ktorému sa ako príloha pripojí kúpna zmluva v dvoch originálnych vyhotoveniach s osvedčenými podpismi predávajúcich. Ak je predmetom kúpnej zmluvy byt, okrem kúpnych zmlúv sa ako príloha priloží jeden originál vyhlásenia správcu bytového domu o tom, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Správny poplatok za vklad vlastníckeho práva je 66,- € a vkladové konanie trvá 30 dní. V prípade záujmu o zrýchlený vklad vlastníckeho práva je možné uhradiť ďalších 200,- €. Zrýchlené vkladové konanie potom trvá 15 dní.
Nehnuteľnosť možno darovať na základe darovacej zmluvy uzatvorenej medzi darcom a obdarovaným. Darovacia zmluva je bezodplatná, to znamená, že plnenie prichádza len od darcu k obdarovanému. Ak je predmetom darovacej zmluvy nehnuteľnosť, vlastnícke právo prechádza až vkladom do katastra nehnuteľností, obdobne ako pri kúpnych zmluvách. Aj vklad darovacej zmluvy je spoplatnený vo výške 66,- €.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty kúpnej zmluvy s doživotným užívaním
Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Na druhej strane je obdarovaný oprávnený vec vrátiť, ak darca neupozornil obdarovaného na vady darovanej veci.
Základnú úpravu nájomnej zmluvy obsahuje Občiansky zákonník, ktorý okrem všeobecných ustanovení platných pre všetky typy nájomných zmlúv obsahuje aj osobitné ustanovenia týkajúce sa len nájmu bytov. Prenajímateľ a nájomca sa môžu dohodnúť, že ich nájomný vzťah na byt sa bude spravovať osobitným zákonom o krátkodobom nájme bytu.
Nájomná zmluva musí obsahovať označenie zmluvných strán, označenie predmetu nájmu a rozsah užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Vhodné je upraviť si aj dobu nájmu, pretože v prípade, ak doba nájmu nie je určená považuje sa nájomná zmluva za uzatvorenú na dobu neurčitú.
Prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu za podmienok stanovených Občianskym zákonníkom.
Pod pojmom ťarchy môžeme rozumieť práva iných osôb než vlastníka nehnuteľnosti, ktoré obmedzujú jeho vlastnícke právo. Ťarchy k nehnuteľnosti nájdeme v časti C listu vlastníctva. Typickými príkladmi tiarch sú záložné právo a vecné bremeno. Vecné bremená na druhej strane obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.