
Uzavretie manželstva s cudzincom je v globalizovanom svete čoraz bežnejšie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o právnych aspektoch a dôležitých úkonoch, ktoré je potrebné zvážiť pri uzatváraní manželstva s cudzincom, ako aj pri prípadnom rozvode takéhoto manželstva. Zameriame sa na slovenské právne predpisy v kontexte medzinárodného práva súkromného a procesného.
Uzavretie manželstva s cudzincom na Slovensku prináša určité špecifiká a administratívne požiadavky. Manželstvo sa uzatvára pred matričným úradom alebo pred orgánom registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, kde snúbenci verejne a slávnostne vyhlásia, že vstupujú do manželského zväzku za prítomnosti dvoch svedkov. Sobášny obrad sa koná v slovenskom jazyku.
Dôležité je, aby bolo manželstvo slobodné a dobrovoľné, rovnako ako pri manželstvách medzi občanmi SR. Ak je cudzinec ovdovený, je potrebné predložiť úmrtný list zomretého manžela alebo inú verejnú listinu. V prípade rozvedeného cudzinca je nutné predložiť rozsudok o rozvode alebo inú verejnú listinu.
Zahraničné verejné listiny musia byť úradne osvedčené:
Všetky verejné listiny musia byť preložené do slovenského jazyka prekladateľom zapísaným v Zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Prečítajte si tiež: Podmienky kúpnej zmluvy bytu
Po uzavretí manželstva môže cudzinec požiadať o trvalý pobyt na Slovensku podľa § 44 zákona č. 404/2011 Z. z. Žiadosť sa podáva osobne na policajnom útvare alebo na zastupiteľskom úrade na úradnom tlačive. O žiadosti sa rozhodne do 90 dní od jej doručenia.
Po udelení trvalého pobytu má cudzinec 180 dní na pricestovanie na Slovensko, inak trvalý pobyt zanikne v zmysle § 49 písm. a) Zákona o pobyte cudzincov. Do 3 dní od prevzatia dokladu o pobyte je cudzinec povinný uzatvoriť zdravotné poistenie. Cudzinecká polícia môže vyžadovať aj lekársky posudok (nie starší ako 30 dní), ktorý potvrdí, že cudzinec netrpí chorobou, ktorá by mohla ohroziť verejné zdravie.
Rozvod manželstva s cudzincom je zložitejší ako rozvod manželstva medzi dvoma slovenskými občanmi, pretože vstupuje do hry tzv. cudzí prvok. To znamená, že sa aplikujú ustanovenia zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.
Právomoc súdu na rozvod manželstva s cudzincom sa určuje podľa niekoľkých kritérií:
Toto nariadenie upravuje právomoc a uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. Článok 3 upravuje všeobecnú právomoc pri rozvode, rozluke a anulovaní manželstva.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty kúpnej zmluvy s doživotným užívaním
Ak sa manžel nachádza v zahraničí a jeho presná adresa nie je známa, súd využije doručovanie do cudziny podľa medzinárodných dohovorov (napr. Haagsky dohovor o doručovaní písomností v civilných a obchodných veciach). Ak sa zásielka vráti ako nedoručená, súd môže pristúpiť k doručeniu verejnou vyhláškou podľa Civilného sporového poriadku (§ 112 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z.).
Ak sa manžela nepodarí vypátrať alebo sa na pojednávanie nedostaví, súd môže konať aj v jeho neprítomnosti, ak mu bol návrh riadne doručený (alebo sa považuje za doručený). Rozvod je možné uskutočniť aj bez jeho účasti, ak sú splnené zákonné podmienky.
V prípade rozvodu s maloletým dieťaťom, kde rodičia pochádzajú z rôznych krajín EÚ a dieťa má dvojité občianstvo, sa postupuje podľa nariadenia Brusel IIb (Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111). Kľúčovým pojmom je „obvyklý pobyt dieťaťa“ - teda kde dieťa reálne žije a má centrum svojich životných záujmov.
O tom, kde bude dieťa po rozvode žiť, rozhoduje súd v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak má dieťa obvyklý pobyt na Slovensku, slovenský súd bude príslušný rozhodovať. Ak by však dieťa malo obvyklý pobyt v inom štáte, rozhodoval by súd daného štátu.
Striedavá starostlivosť na veľkú vzdialenosť je v praxi veľmi problematická a súdy ju zvyčajne nariaďujú len výnimočne, ak je to v najlepšom záujme dieťaťa a rodičia dokážu spolu komunikovať.
Prečítajte si tiež: Vzor kúpnej zmluvy pre dve osoby
Ak by jeden z rodičov presťahoval dieťa bez súhlasu druhého rodiča natrvalo do inej krajiny, mohol by podať návrh na návrat dieťaťa podľa Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí. Preto je dôležité všetky kroky konzultovať s advokátom a konať legálne.
Majetkové vyporiadanie po rozvode manželstva s cudzincom sa riadi právom štátu, ktorý bol rozhodujúci pre samotný rozvod. Ak sa rozvod koná na Slovensku, vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) sa riadi slovenským právom.
Ak bola počas manželstva podpísaná zmluva o budúcej kúpnej zmluve na byt, ale kúpna zmluva ešte nebola podpísaná, posudzuje sa stav rozostavanosti bytu a čas, kedy by mohlo dôjsť k uzatvoreniu riadnej kúpnej zmluvy. Ak nebola podpísaná riadna kúpna zmluva, nie je čo deliť v rámci vyporiadania BSM po rozvode.
Počas trvania manželstva finančné prostriedky patria do BSM a nie je možné ani dohodou manželov nadobudnúť nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva jedného z manželov, pokiaľ by nebola kúpa bytu financovaná v celosti z prostriedkov nadobudnutých napr. darom alebo dedičstvom.
Slovenská republika garantuje cudzincom základné ľudské práva a slobody zaručené Ústavou SR, ak nie sú výslovne priznané iba občanom. Každý štát je povinný garantovať cudzincom aspoň najmenší rozsah práv vyplývajúcich zo všeobecného medzinárodného práva, tzv. minimálny cudzinecký štandard. Hostiteľský štát musí rešpektovať cudzinca ako ľudskú bytosť a chrániť i uspokojovať jeho základné ľudské potreby vyjadrené prostredníctvom ochrany základných osobných a majetkových práv.
Cudzincom s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky sú priznané niektoré politické práva - majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.
Ústava Slovenskej republiky priznáva cudzincom aj kultúrne práva týkajúce sa najmä vzdelania a voľby povolania.
V súvislosti s pobytom a činnosťou cudzincov na Slovensku existuje množstvo oznamovacích a žiadostných povinností voči daňovým a sociálnym úradom. Medzi ne patria:
Cudzinci, ktorí vlastnia nehnuteľnosti alebo vykonávajú podnikateľskú činnosť na Slovensku, majú povinnosť platiť miestne dane a poplatky. Medzi ne patria:
V súvislosti s prácou cudzincov na Slovensku je potrebné dodržiavať aj povinnosti vyplývajúce zo zákona o službách zamestnanosti. Medzi ne patria:
V prípade cezhraničnej činnosti je potrebné riešiť aj otázky sociálneho zabezpečenia. Medzi relevantné dokumenty patria:
Podnikatelia majú povinnosť aktivovať si elektronickú schránku. V prípade problémov s aktiváciou je možné podať: