
Osobný bankrot, hoci nie je termínom priamo zakotveným v slovenskom právnom poriadku, predstavuje v hovorovej reči zaužívaný výraz pre proces oddlženia. Táto možnosť, upravená v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR), konkrétne v jeho štvrtej časti, nazvanej Oddlženie, umožňuje fyzickým osobám zbaviť sa svojich dlhov a začať nový život. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na podmienky, priebeh a dôsledky osobného bankrotu na Slovensku, s dôrazom na jeho vplyv na exekučné konania.
Oddlženie, často označované ako osobný bankrot, je právny proces, ktorý umožňuje platobne neschopným fyzickým osobám zbaviť sa svojich dlhov. Podľa § 166 ZKR, každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, má právo domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Táto možnosť je dostupná bez ohľadu na to, či dlžník má záväzky z podnikateľskej činnosti.
ZKR rozlišuje dve formy oddlženia:
Pre úspešné oddlženie musí dlžník spĺňať niekoľko podmienok:
Prvým krokom pri oddlžení je kontaktovanie Centra právnej pomoci (CPP). Podľa zákona, dlžníka pri oddlžení nemôže zastupovať žiadna iná spoločnosť alebo osoba. CPP poskytuje bezplatné právne konzultácie a pomoc pri príprave návrhu na oddlženie. Od 1. júla 2025 sa zavádza poplatok za spracovanie žiadosti o právnu pomoc v agende oddlženia vo výške 50,- €.
Prečítajte si tiež: Ako exekúcia ovplyvňuje váš príjem?
CPP v mene dlžníka podá návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára na príslušný súd. K návrhu je potrebné priložiť všetky potrebné doklady, ktoré preukazujú platobnú neschopnosť dlžníka, existenciu exekučného konania a jeho poctivý zámer.
Súd je povinný do 15 dní od doručenia návrhu rozhodnúť. Súd môže návrh odmietnuť, vyhlásiť konkurz alebo určiť splátkový kalendár. V prípade kladného rozhodnutia súd zároveň rozhodne o oddlžení dlžníka a ustanoví správcu.
Ak súd vyhlási konkurz, správca speňaží majetok dlžníka a uspokojí veriteľov. Po ukončení konkurzu sa dlhy, ktoré neboli uspokojené, stávajú nevymožiteľnými. Ak súd určí splátkový kalendár, dlžník je povinný počas piatich rokov splácať určenú sumu. Po splnení splátkového kalendára sa dlhy, ktoré neboli uspokojené, stávajú nevymožiteľnými.
Oddlženie má významný vplyv na exekučné konania vedené voči dlžníkovi. V prípade vyhlásenia konkurzu sa exekučné konania, ktoré sa týkajú dlhov, ktoré majú byť uhradené v konkurze, zastavujú. Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie.
Ak súd rozhodne o oddlžení (osobnom bankrote), t.j. vyhlási konkurz alebo určí splátkový kalendár, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, alebo pohľadávka, ktorá sa považuje za nevymáhateľnú. O zastavení exekučného konania z dôvodu vyhlásenia osobného bankrotu rozhoduje príslušný exekučný orgán, ktorým je exekučný súd alebo súdny exekútor.
Prečítajte si tiež: Príspevok na bývanie a exekúcie
V exekučných konaniach podľa predpisov účinných do 31.03.2017 je tým orgánom exekučný súd a rozhoduje podľa príslušných ustanovení zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok). Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.03.2017 exekučný súd môže exekúciu zastaviť aj vtedy „ak to vyplýva z ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného zákona“. Týmto osobitným zákonom je v danom prípade § 167f ods. 2 a § 168b ods. 1 insolvenčného zákona. Proti uvedenému rozhodnutiu však nie je prípustné odvolanie.
Ak by exekučný súd posúdil vec tak, že vyhlásenie osobného bankrotu predstavuje prípad „neprípustnej exekúcie“ s poukazom na insolvenčný zákon, mohol by rozhodnúť podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP v znení účinnom do 31.03.2017 a súčasne exekučné konanie zastaviť, keď zákonodarca normuje cit. „Exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.“ Proti tomuto rozhodnutiu podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP je v zmysle § 58 ods.
V exekučných konaniach podľa predpisov účinných od 01.04.2017 je príslušným exekučným orgánom na zastavenie exekučného konania v dôsledku vyhlásenia osobného bankrotu priamo súdny exekútor, ktorý rozhoduje podľa § 61n ods. 1 písm. g) EP, podľa ktorého „Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak z osobitného predpisu7t) vyplýva, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie.“ /v poznámke k 7t) je uvedený insolvenčný zákon/.
Pre správne posúdenie vplyvu oddlženia na exekučné konanie je dôležité rozlišovať medzi tromi kategóriami pohľadávok:
V prípade oddlženia v podobe konkurzu, zákonodarca v § 167f ods. 2 insolvenčného zákona stanovuje, že „Vyhlásením konkurzu sa zastavujú exekučné konania a obdobné vykonávacie konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu.“ Z uvedeného vyplýva, že pohľadávky vylúčené z uspokojenia patria do okruhu pohľadávok, ohľadom ktorých sa exekučné konanie má zastaviť.
Prečítajte si tiež: Príspevok na opatrovanie a exekúcia: Máte nárok na ochranu?
V prípade oddlženia v podobe splátkového kalendára, zákonodarca v § 168b insolvenčného zákona stanovuje, že „Poskytnutím ochrany pred veriteľmi sa odkladajú všetky exekúcie, ktoré sa vedú voči dlžníkovi ohľadom pohľadávok, ktoré môžu byť uspokojené iba splátkovým kalendárom (§ 166a).“ Účinkami procesu oddlženia v podobe určenia splátkového kalendára nie sú dotknuté pohľadávky vylúčené z uspokojenia (§ 166b insolvenčného zákona,) ako aj pohľadávky oddlžením nedotknuté (§ 166c insolvenčného zákona).
Exekučný orgán - tak exekučný súd ako aj súdny exekútor - ktorý koná a rozhoduje podľa Exekučného poriadku aj pri strete exekúcie s osobným bankrotom, je povinný mať na zreteli princípy legality a ochrany základných práv. Dôsledkom uvedeného je povinnosť exekučného orgánu vykonať všetko potrebné tak, aby relevantne zistil, aký je charakter exekučne vymáhanej pohľadávky, t.j. či je jej vymáhanie procesom oddlženia dotknuté alebo nie.
Podaním návrhu na oddlženie sa dlžník nezbaví všetkých svojich dlhov. Určité pohľadávky sú svojou povahou špecifické a oddlžením nie sú dotknuté. Ide napríklad o:
Zákon o konkurze a reštrukturalizácii obsahuje inštitút poctivého zámeru dlžníka, ktorý má zabrániť zneužívaniu inštitútu oddlženia. Podľa § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak vzhľadom na okolnosti prípadu možno odôvodnene predpokladať, že sa bude snažiť o čo najvyššie uspokojenie svojich veriteľov.
Ak dlžník nemá poctivý zámer, veritelia majú možnosť podať na súd návrh na zrušenie oddlženia. Ak súd návrhu vyhovie, všetky neuspokojené pohľadávky sa stanú znova splatnými a vymáhateľnými.
Ak sa dlžník nachádza v zložitej finančnej situácii a zvažuje osobný bankrot, odporúča sa: