Tento článok poskytuje rozsiahly pohľad na kúpnu zmluvu s vyššou sumou, pričom sa zameriava na rôzne aspekty, od obchodného podielu a jeho prevodu až po daňové dôsledky a ochranu spotrebiteľa. Cieľom je poskytnúť čitateľovi komplexné informácie o tejto problematike.

Úvod do Kúpnej Zmluvy

Kúpna zmluva je základným právnym nástrojom v obchodnom styku, ktorý upravuje vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim. V prípade kúpnej zmluvy s vyššou sumou je dôležité venovať pozornosť všetkým detailom a náležitostiam, aby sa predišlo prípadným problémom a sporom v budúcnosti.

Obchodný Majetok a Podiel

Podľa § 6 Obchodného zákonníka, obchodný majetok zahŕňa súhrn všetkých majetkových hodnôt, ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie. V prípade fyzickej osoby zahŕňa obchodný majetok aj všetky ďalšie hodnoty, ktoré neslúžia na podnikanie. Súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním tvorí jeho obchodný majetok.

Pojem podiel v zmysle § 61 ods. 1 Obchodného zákonníka predstavuje účasť spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti. Kvalitatívnu stránku obchodného podielu tvorí súhrn práv a povinností spoločníka vyjadrených v jeho právnom postavení v spoločnosti.

Spoločník nemôže počas trvania spoločnosti disponovať so svojím vkladom a nemôže žiadať jeho vrátenie, pretože vklad sa stal vlastníctvom spoločnosti. Avšak, za podmienok stanovených v zákone alebo v spoločenskej zmluve, spoločník s týmto obchodným podielom môže nakladať, t. j. previesť ho na iného spoločníka alebo na tretiu osobu.

Prečítajte si tiež: Podmienky kúpnej zmluvy bytu

Prevod Obchodného Podielu

Obchodný podiel je spôsobilým samostatným predmetom právnych vzťahov a za podmienok stanovených Obchodným zákonníkom je možné ho previesť na iného spoločníka alebo na tretiu osobu. Náležitosti zmluvy o prevode obchodného podielu sú uvedené v § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka a ide o samostatný zmluvný typ. Právne vzťahy vzniknuté zo zmluvy o prevode obchodného podielu sa riadia ustanoveniami § 261 ods. 3 písm. a) Obchodného zákonníka.

Medzi formálne náležitosti zmluvy o prevode obchodného podielu patrí úradné osvedčenie podpisov zmluvných strán, jednoznačné určenie zmluvných strán a jasné a zrozumiteľné určenie predmetu zmluvy. Ak ide o bezodplatný prevod, táto skutočnosť musí byť uvedená v zmluve. V prípade odplatného prevodu musí zmluva obsahovať určenie ceny.

Ak nadobúdateľ obchodného podielu nie je spoločníkom spoločnosti, ktorej obchodný podiel sa prevádza, je osobitnou obligatórnou obsahovou náležitosťou zmluvy vyhlásenie nadobúdateľa, že pristupuje k spoločenskej zmluve. Zmenu v osobe spoločníkov je spoločnosť povinná zapísať aj do zoznamu spoločníkov podľa § 118 Obchodného zákonníka.

Nadobudnutie Obchodného Podielu

Obchodný podiel je možné nadobudnúť buď na základe vkladu do obchodnej spoločnosti, alebo na základe zmluvy o prevode. V zmysle § 59 Obchodného zákonníka je vkladom spoločníka súhrn peňažných prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (nepeňažný vklad), ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti.

Vlastnícke právo ku vkladom alebo ich častiam prechádza na spoločnosť dňom jej vzniku zápisom do obchodného registra. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda spoločnosť až vkladom do katastra nehnuteľností na základe písomného vyhlásenia vkladateľa. Obchodný podiel spoločník nadobúda dňom vzniku spoločnosti zápisom do obchodného registra (resp. dňom prevodu).

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty kúpnej zmluvy s doživotným užívaním

Momentom vzniku spoločnosti, resp. vkladu do katastra nehnuteľností spoločník prestáva byť vlastníkom vloženého majetku (stáva sa ním spoločnosť) a nemôže sa domáhať vrátenia tohto majetku. Súčasne však získava obchodný podiel, s ktorým je oprávnený v rozsahu určenom Obchodným zákonníkom a spoločenskou zmluvou disponovať. So súhlasom valného zhromaždenia môže spoločník previesť zmluvou svoj obchodný podiel na iného spoločníka (tej istej spoločnosti), ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť (hnuteľná alebo nehnuteľná vec, podnik, obchodný podiel a pod.). Splatený musí byť pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra. Nepeňažný vklad a jeho hodnota, v akej sa započítava na vklad spoločníka, sa musia uviesť v spoločenskej, resp. zakladateľskej zmluve alebo listine. Hodnota tohto vkladu sa určí znaleckým posudkom.

Pri vytváraní základného imania vkladmi spoločníkov dochádza k zmene v osobe vlastníka tohto majetku, vlastnícke právo ku vkladom alebo ich častiam prechádza na spoločnosť. Nejde však o predaj. Spoločníkovi neplynie príjem z predaja tohto majetku. Pri vkladoch do obchodných spoločností teda nemožno použiť ustanovenia zákona o dani z príjmov upravujúce zdaňovanie príjmov z predaja vecí. Pritom ocenenie zapísané do obchodného registra sa nezhoduje s obstarávacou či zostatkovou cenou majetku u „vkladateľa“.

Daňové Aspekty Vkladov do Obchodných Spoločností

Aby nedochádzalo k daňovo nespravodlivému rôznemu posudzovaniu predaja veci na jednej strane (až po uplynutí tzv. časového testu príjem z predaja nepodlieha zdaneniu) a jej vkladu do spoločnosti na strane druhej, už aj v zákone č. 366/1999 Z. z. bola táto problematika upravená. Pri tomto posudzovaní sa vychádza z tzv. reprodukčnej obstarávacej ceny majetku.

V zmysle § 10 ods. 3 SZDProzdiel medzi vyšším ocenením nepeňažného vkladu reprodukčnou obstarávacou cenou podľa § 29 ods. 1 písm. c) a jeho obstarávacou cenou v zmysle § 29 ods. 1 písm. a)predstavoval (čiastkový) základ dane fyzickej osoby. Analogicky to bolo upravené v prípade podnikajúcich subjektov v § 23 ods. 21 a 22 citovaného zákona.

Prečítajte si tiež: Vzor kúpnej zmluvy pre dve osoby

Ak išlo o nepodnikateľa a vklad bol uskutočnený až po uplynutí doby dlhšej ako časové testy určené pre predaj majetku (podľa ktorých by sa na príjem z predaja majetku už vzťahovalo oslobodenie od dane), nepeňažný vklad bol v spoločnosti ocenený reprodukčnou obstarávacou cenou, pričom žiaden rozdiel nebol vyčíslený a spoločníkovi zdanený.

Od 1. 1. 2004 postupujeme inak. U vkladateľa sa tieto rozdiely v ocenení v roku poskytnutia vkladu nezdaňujú, ale pri odpisovaní vloženého majetku sa vychádza zo vstupnej ceny definovanej po novom v § 25 zákona č. 595/2003 Z. z. Podľa § 25 ods. 1 písm. a) ZDP sa za vstupnú cenu považuje obstarávacia cena, ak ide o majetok nadobudnutý kúpou.

Ak bola vložená vec zahrnutá u vkladateľa do obchodného majetku, za vstupnú cenu sa považuje zostatková cena [§ 25 ods. 1 písm. f) ZDP], resp. obstarávacia cena, ak ide o majetok vylúčený z odpisovania [§ 25 ods. 1 písm. g) ZDP].

Špecifickým ustanovením týkajúcim sa nepeňažných vkladov je § 17 ods. 19 ZDP. Ak teda fyzická osoba vloží do základného imania spoločnosti ako nepeňažný vklad vec, o ktorej neúčtovala ako o obchodnom majetku (napr. ide o občana, ktorý nikdy individuálne nepodnikal) a príjem z predaja by nebol oslobodený od dane, nemôže sa vklad oceniť v spoločnosti vyššou sumou, ale len obstarávacou cenou (aby sa predišlo obídeniu zdanenia príjmu z predaja vkladom).

Príklad

Pán Tučný, ktorý nepodniká, v roku 2005 kúpil za 150 000 Sk veľkú garáž. Používal ju na súkromné účely. V roku 2007 sa stal jedným zo spoločníkov novovzniknutej s. r. o. Ako nepeňažný vklad vložil do s. r. o. túto nehnuteľnosť. V čase vkladu jej hodnota podľa znaleckého posudku predstavuje 200 000 Sk. Ak by garáž pán Tučný v roku 2007 nebol vložil do obchodnej spoločnosti, ale predal, príjem by podliehal zdaneniu, keďže doba medzi nadobudnutím a predajom by bola kratšia ako päť rokov. Za vstupnú cenu garáže sa bude v s. r. o. zostatková cena v prípade odpisovaného majetku [§ 25 ods. 1 písm. f) ZDP], resp. obstarávacia cena, ak ide o majetok vylúčený z odpisovania [§ 25 ods. 1 písm. g) ZDP].

Ak by fyzická osoba budovu používala na podnikanie a neskôr by ju vložila do obchodnej spoločnosti, podľa § 25 ods. 1 písm. f) ZDP za vstupnú cenu sa v takomto prípade považuje zostatková cena odpisovaného majetku u vkladateľa pri vyradení v dôsledku jeho vkladu do obchodnej spoločnosti.

Oslobodenie od Dane pri Predaji Nehnuteľností

Podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZDP je od dane oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti (bytu, domu) ak uplynulo aspoň päť rokov odo dňa jej nadobudnutia a ak bola nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, tak po piatich rokoch od jej vyradenia z obchodného majetku.

Pokiaľ sa na príjem z predaja nevzťahuje oslobodenie podľa citovaného ustanovenia, treba ešte skúmať, či nie je oslobodený podľa § 9 ods. 1 písm. b) ZDP. V zmysle citovaného ustanovenia je od dane oslobodený príjem z predaja nehnuteľností, na ktoré sa nevzťahuje oslobodenie podľa písm. a) alebo c), ak doba medzi nadobudnutím a predajom nehnuteľnosti presiahne päť rokov. Inými slovami: ak nie je splnená podmienka dvoch rokov trvalého pobytu v byte alebo dome bezprostredne pred jeho predajom, ale občan byt (dom) vlastnil viac ako päť rokov, príjem sa považuje za oslobodený od dane v súlade s § 9 ods. 1 písm. b) ZDP.

Podľa citovaného ustanovenia § 9 ods. 1 písm. b) ZDP sa posudzujú aj príjmy z predaja ostatných nehnuteľností - pozemkov, garáží, záhrad, záhradných chát a pod.

Miernejší režim sa používa pri posudzovaní príjmov z predaja bytov, rodinných domov a ostatných nehnuteľností nadobudnutých dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov v dôsledku smrti poručiteľa alebo poručiteľov. Od dane je oslobodený takýto príjem, ak k predaju dôjde po piatich rokoch od vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku. Rozhodujúcim je teda moment vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku.

Príjem z Prevodu Obchodného Podielu

Príjem z prevodu obchodného podielu patrí medzi „ostatné príjmy“ a je uvedený v § 8 ods. 1 písm. f) ZDP. Z tohto príjmu sa daň nevyberá zrážkovým spôsobom (nie je uvedený v § 43 ods. 3 ZDP). Daňovník si ho po uplynutí zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka) musí uviesť v priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby (konkrétne VIII. oddiel, tabuľka č. 3, riadok č. 6 tlačiva typu B).

V súlade s § 8 ods. 7 ZDP sa za výdavok považuje vklad alebo obstarávacia cena podielu. Je to správne, pretože vklad do spoločnosti, resp. nadobudnutie na základe zmluvy o prevode boli vykonané zo zdanených prostriedkov občana.

Podľa § 8 ods. 2 ZDP sa do (čiastkového) základu dane zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v § 8 ods. 1 sú vyššie ako príjem, na tento rozdiel sa neprihliada, nejde o daňovo akceptovateľnú stratu. Za jednotlivý druh príjmu sa teda považuje príjem uvedený v jednotlivých písmenách ods. 1, teda čo písmeno, to druh príjmu.

Ak by daňovník, nepodnikateľ, v jednom zdaňovacom období odplatne previedol (predal) dva obchodné podiely, jeden so ziskom a druhý so stratou, dosiahnutý zisk by mohol znížiť o predmetnú stratu, keďže citované ustanovenie to umožňuje. Pokiaľ by však v jednom zdaňovacom období dosiahol v rámci príjmov podľa § 8 napr. zdaniteľný príjem z predaja nehnuteľnosti [§ 8 ods. 1 písm. b) ZDP] a stratu z prevodu obchodného podielu [§ 8 ods. 1 písm. f) ZDP], nemohol by zdaniteľný príjem z predaja nehnuteľnosti znížiť o stratu z prevodu obchodného podielu.

Príklad

Pán Veselý mal vo februári 2007 finančné problémy, preto sa rozhodol predať za 160 000 Sk garáž, ktorú kúpil v roku 2005 za 180 000 Sk. Keďže doba medzi nadobudnutím a predajom bola kratšia než päť rokov (časový test v zmysle § 9 ZDP), príjem podlieha zdaneniu. Ak by pán Veselý okrem garáže predal v roku 2007 ešte jednu nehnuteľnosť, a to so ziskom, napr. za 340 000 Sk rekreačnú chatku, ktorú kúpil v roku 2004 za 280 000 Sk (vzhľadom na dobu medzi nadobudnutím a predajom príjem by nebol od dane oslobodený), v súlade s § 8 ods. 2 ZDP sa strata a zisk pri tom istom druhu príjmu kompenzujú. Celkový príjem z predaja by činil 500 000 Sk, celkový výdavok by predstavoval 460 000 Sk.

Splátkový Predaj Obchodného Podielu

Príjmy z prevodu účasti na obchodných spoločnostiach, resp. z prevodu členských práv družstva vyplácané v splátkach na základe zmluvy alebo prijaté preddavky dohodnuté týmito zmluvami, resp. prijaté na základe zmluvy o budúcom prevode, sa zahrnú do základu dane (čiastkového základu dane) v tom zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté (§ 8 ods. 8 ZDP).

V zmysle § 8 ods. 8 ZDP v prípade prevodu na splátky sa výdavky, ktoré prevyšujú príjmy v tom zdaňovacom období, v ktorom po prvý raz plynú splátky alebo preddavky (aj) na prevod obchodného podielu, môžu uplatniť už v tomto zdaňovacom období až do výšky týchto príjmov.

Príklad

Pani Milá, ktorá v januári 2004 vložila do spoločnosti Alfa, s. r. o., peňažný vklad vo výške 120 000 Sk, v roku 2006 uzatvorila zmluvu o odplatnom prevode svojho obchodného podielu s tým, že s nadobúdateľom podielu boli dohodnuté dve rovnaké splátky po 100 000 Sk, jedna v roku 2006 a druhá v roku 2007. Príjem z prevodu účasti na obchodnej spoločnosti zdaňuje v tých zdaňovacích obdobiach, v ktorých boli prijaté splátky, vznikla jej teda povinnosť podať daňové priznania za roky 2006 a 2007. Z vkladu 120 000 Sk si v priznaní za rok 2006 uplatnila ako výdavok len sumu do výšky zdaniteľného príjmu roku 2006 (čiastkový základ dane 0). V daňovom priznaní za rok 2007 si uplatní zvyšnú časť výdavku (20 000 Sk) a zdaní len rozdiel medzi príjmom a výdavkom (80 000 Sk).

Zdaňovanie Ostatných Príjmov

Pri zdaňovaní „ostatných príjmov“ sa do základu (čiastkového základu) dane podľa § 8 ods. 2 ZDP zahŕňa, ako už bolo uvedené, zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Od týchto ostatných príjmov možno odpočítať len skutočne vynaložené výdavky, ktoré daňovník preukáže hodnovernými dokladmi. Výnimku tvoria len príjmy z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva uvedené v § 8 ods. 1 písm. a) ZDP, ktoré je možné znížiť o „paušálne“ výdavky vo výške 25 % z príjmov (táto percentuálna sadzba sa od 1. 1. 2009 zvýšila na 40 %).

Prihliada sa len na výdavky vynaložené na dosiahnutie príjmov. Podľa § 2 písm. h) ZDP za zdaniteľný sa považuje príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený podľa tohto zákona alebo medzinárodnej zmluvy. Príjmy, ktoré nepredstavujú predmet dane, sú taxatívnym spôsobom vymenované v § 3 ods. 2 a v § 5 ods. 5 ZDP (príjmy z prevodu obchodného podielu tam uvedené nie sú). Príjmy od dane oslobodené sú tiež taxatívnym spôsobom vymenované v ustanoveniach § 9 a § 5 ods. 7 ZDP.

V prípade obchodného podielu prichádza do úvahy aplikácia § 9 ods. 1 písm. j) ZDP [v predchádzajúcich rokoch aplikácia § 9 ods. 1 písm. h) ZDP]. V roku 2006 bol v zmysle § 9 ods. 1 písm. h) ZDP od dane oslobodený príjem z príležitostných činností vrátane príjmov uvedených v § 6 ods. 3, § 8 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1 písm. b), § 8 ods. 1 písm. d), § 8 ods. 1 písm. e) a § 8 ods. 1 písm. f) ak nešlo o príjem zdaňovaný zrážkou, pokiaľ úhrn týchto príjmov znížený o výdavok podľa § 8 ods. 5 a 7 ZDP (v citovaných ustanoveniach je upravené uplatňovanie výdavkov pri príjmoch z prevodu opcií, cenných papierov, z prevodu obchodného podielu a členských práv družstva) nepresiahol v zdaňovacom období päťnásobok životného minima platného k 1. 1., konkrétne v roku 2006 išlo o sumu 23 650 Sk.

Príjmy patriace do § 8 ods. 1 písm. d) až f) sa teda na tento cieľ posudzovali už po znížení o výdavky, príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3 ZDP) a „príležitostné príjmy“ podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP bez uplatnenia výdavkov. Ak príjmy vymedzené v citovanom ustanovení presiahli v zdaňovacom období päťnásobok životného minima platného k 1. 1., do základu dane sa zahrnuli len príjmy nad takto ustanovenú sumu.

Príklad

Pán Malý, ktorý individuálne nikdy nepodnikal, vo februári 2004 vložil do firmy Delta, s. r. o., peňažný vklad vo výške 50 000 Sk a stal sa jej spoločníkom. Spoločnosť vznikla zápisom do obchodného registra v apríli 2004. V roku 2006 pán Malý svoj obchodný podiel previedol za 70 000 Sk. Keďže v roku 2006 nedosiahol iné príjmy vymenované v § 9 ods. 1 písm. h) ZDP, príjem z prevodu znížený o výdavok (resp. vklad) 20 000 Sk nepresiahol päťnásobok životného minima platného k 1. 1. 2006 (23 650 Sk), teda príjem z prevodu obchodného podielu bol od dane oslobodený.

Zmeny v Zdaňovaní od Roku 2007

Rozdelením a preformulovaním pôvodného znenia § 9 ods. 1 písm. h) ZDP dvanástou novelou ZDP (zákonom č. 688/2006 Z. z.) s účinnosťou od 1. 1. 2007 na dve ustanovenia [písm. h) a písm. j)], pričom v písm. h) ostávajú príjmy posudzované na tento cieľ v hrubej výške a v písm. j) príjmy znížené o výdavky, by sa mala odstrániť väčšina problémov spojených s aplikáciou citovaného ustanovenia.písm. h)príjmy podľa:

• § 6 ods. 3
• § 8 ods. 1 písm. a)
• § 8 ods. 1 písm. b)ak nejde o príjem zdaňovaný zrážkou, pokiaľ úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období päťnásobok životného minima platného k 1. 1. Konkrétne v roku 2007 pôjde o sumu 24 900 Sk.písm. j)príjmy podľa:
• § 8 ods. 1 písm. d)
• § 8 ods. 1 písm. e)
• § 8 ods. 1 písm. f)ak nejde o príjem zdaňovaný zrážkou, pokiaľ úhrn týchto príjmov znížený o výdavok.

Oceňovanie Majetku pre Účely Daňových Odpisov

Majetok na účely výpočtu daňových odpisov sa oceňuje vstupnou cenou. V zákone o dani z príjmov je niekoľko druhov vstupných cien v závislosti od spôsobu obstarania majetku. Pri definícii jednotlivých druhov vstupných cien sa zákon odvoláva na účtovné predpisy.

Pri stanovení ceny, z ktorej sa majetok odpisuje, sa postupuje v súlade s účtovnými predpismi, ale v niektorých prípadoch sa daňový postup odlišuje od účtovného. Vplyvom použitia odlišnej vstupnej ceny pre odpisovanie v účtovníctve a pre účely dane z príjmov vznikajú rozdiely medzi účtovnými a daňovými odpismi, ktoré sa vysporiadajú v daňovom priznaní daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva ako položky zvyšujúce, resp. znižujúce výsledok hospodárenia.

Zákon o dani z príjmov pristupuje k oceneniu majetku pre účely odpisovania odlišne od postupu v účtovníctve aj v niektorých prípadoch nadobudnutia majetku darovaním.

Majetok Nadobudnutý Darom

Pri majetku nadobudnutého darom (okrem majetku vylúčeného z odpisovania), o ktorom darca - právnická osoba, účtoval, resp. fyzická osoba ho mala vložený do obchodného majetku, je postup nasledovný.

Príklad

Živnostník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva mal vo svojom obchodnom majetku zaradený od roku 2010 osobný automobil, ktorý odpisoval. V roku 2013 automobil daroval spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej je spoločníkom. Zostatková cena auta v čase darovania u živnostníka bola 17 000 €. Zostatková cena auta pri vyradení z obchodného majetku nie je u živnostníka uznaným daňovým výdavkom v súlade s § 21 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov. Zostatková cena vyradeného dlhodobého majetku sa zúčtuje v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavok, ktorý sa nezahrnuje do základu dane z príjmov. O zostatkovú cenu živnostník ani nezvyšuje svoj základ dane, t. j. zostatková cena pri vyradení neovplyvní základ dane.

V spoločnosti s ručením obmedzeným je prijatý dar vylúčený z predmetu dane podľa § 12 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov. Pre výpočet daňových odpisov spoločnosť s ručením obmedzeným použije ako vstupnú cenu daňovú zostatkovú cenu zistenú u darcu, t. j. 17 000 €. Podľa účtovných predpisov zaradí spoločnosť s ručením obmedzeným darovaný majetok do svojho majetku v reprodukčnej obstarávacej cene, z ktorej vypočíta účtovné odpisy. Rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi sa vysporiada v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby.

Pri majetku nadobudnutého darom od fyzickej osoby (okrem majetku vylúčeného z odpisovania), ak ide o majetok, ktorý bol u darcu zahrnutý v obchodnom majetku, pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie od dane podľa § 9, je vstupnou cenou zostatková cena zistená u darcu pri vyradení z obchodného majetku.

Príklad

Živnostník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva mal vo svojom obchodnom majetku zaradenú nehnuteľnosť, ktorú odpisoval. V roku 2010 ju preradil z obchodného majetku do osobného užívania. Zostatková cena nehnuteľnosti v čase vyradenia z obchodného majetku u živnostníka bola 30 000 €. V roku 2013 nehnuteľnosť daroval písomnou darovacou zmluvou svojmu synovi, tiež živnostníkovi, ktorý ju zaradí do svojho obchodného majetku. Pretože od vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku neuplynulo viac ako 5 rokov, v prípade predaja v čase darovania by príjem nebol oslobodený od dane [§ 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov]. Preto syn použije ako vstupnú cenu pre výpočet daňových odpisov daňovú zostatkovú cenu zistenú u darcu 30 000 €.

Príklad

Nepodnikajúca fyzická osoba nadobudla kúpou v roku 2009 starší rodinný dom za 33 000 € pôvodne na rekreačné účely. V roku 2013 túto nehnuteľnosť darovala písomnou darovacou zmluvou synovi, ktorý ju bude využívať na podnikanie a vložil ju do svojho obchodného majetku. Syn zaradí nehnuteľnosť do obchodného majetku v obstarávacej cene zistenej u darcu (33 000 €). Dôvodom je skutočnosť, že ak by darca v roku 2013 predmetnú nehnuteľnosť obstaranú v roku 2009 predal, nebola by splnená podmienka piatich rokov od nadobudnutia majetku podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov a príjem z predaja by nebol oslobodený od dane. Ak by k darovaniu došlo po uplynutí piatich rokov od nadobudnutia nehnuteľnosti, ako vstupná cena pre odpisovanie by sa použila reprodukčná obstarávacia cena.

Príklad

Akciová spoločnosť mala v majetku zaradený pozemok [majetok vylúčený z odpisovania podľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov]. Pretože vznikla potreba využitia tohto pozemku v dcérskej spoločnosti, akciová spoločnosť jej tento pozemok darovala na základe písomnej darovacej zmluvy. Akciová spoločnosť vyradila pozemok z majetku v obstarávacej cene 50 000 €, ktorá nie je uznaným daňovým výdavkom v súlade s § 21 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov. Dcérska spoločnosť zaradí pozemok do majetku v obstarávacej cene zistenej u darcu, t. j. v sume 50 000 €. Vstupná cena pozemku by sa premietla do daňových výdavkov v prípade, ak by dcérska spoločnosť pozemok v budúcnosti predala. Podľa § 19 ods. 3 písm. e) zákona o dani z príjmov pri predaji pozemkov nedotknutých ťažbou možno vstupnú cenu zahrnúť do daňových výdavkov len do výšky príjmu z predaja.

Pri majetku vylúčeného z odpisovania nadobudnutého darom od fyzickej osoby, ktorý bol zahrnutý do obchodného majetku darcu a v prípade predaja uskutočneného v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9, je postup nasledovný.

#

tags: #kupna #zmluva #s #vyssou #sumou #vzor