Povinné zverejňovanie kúpnych zmlúv: Prehľad povinností a dôsledkov

Zákon č. 546/2010 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a zákon č. 40/1964 Zb., zaviedol povinné zverejňovanie zmlúv, objednávok a faktúr. Tento článok sa zameriava na povinné zverejňovanie zmlúv, najmä kúpnych zmlúv, povinnými osobami. Cieľom je poskytnúť prehľad o relevantných ustanoveniach, dôsledkoch nedodržania povinností a praktických aspektoch tejto problematiky.

Právny rámec povinného zverejňovania zmlúv

Základným právnym predpisom upravujúcim povinné zverejňovanie zmlúv je §5a zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Definuje povinne zverejňovanú zmluvu ako písomnú zmluvu, ktorú uzatvára povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za verejné prostriedky, alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.

Kto je povinná osoba?

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám definuje povinné osoby ako štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podmienky, ktoré musí zmluva spĺňať, aby bola povinne zverejňovaná:

  1. Písomná forma: Zmluva musí byť uzatvorená v písomnej forme.
  2. Povinná osoba: Zmluvu uzavrela povinná osoba.
  3. Verejné prostriedky: Zmluva sa dotýka používania verejných prostriedkov alebo nakladania s majetkom štátu, obce, VÚC alebo iných právnických osôb zriadených zákonom.

Spôsoby zverejňovania zmlúv

Zverejňovanie zmlúv zabezpečuje Úrad vlády Slovenskej republiky v Centrálnom registri zmlúv (Register) v elektronickej podobe. V Registri sa povinne zverejňujú zmluvy, ktorých účastníkom je ministerstvo, ostatný ústredný orgán štátnej správy, verejnoprávna inštitúcia alebo nimi založená právnická osoba. Okrem Registra je možné zverejňovať zmluvy aj na webovom sídle povinnej osoby, prípadne v Obchodnom vestníku.

Účinnosť zmluvy a dôsledky nezverejnenia

Novelizáciou Zákona o slobodnom prístupe k informáciám bol novelizovaný aj Občiansky zákonník, do ktorého bolo vložené nové ustanovenie § 47a. Podľa tohto ustanovenia „Ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia.“ To znamená, že povinne zverejňované zmluvy nadobúdajú účinnosť až dňom nasledujúcim po dni ich zverejnenia v Registri, na webovom sídle povinnej osoby alebo v Obchodnom vestníku.

Prečítajte si tiež: Podmienky kúpnej zmluvy bytu

Domnienka neuzatvorenia zmluvy

Občiansky zákonník spája s nesplnením povinnosti zverejnenia nevyvrátiteľnú domnienku neuzatvorenia zmluvy. Ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu (napr. schválenie obecným zastupiteľstvom), zmluva nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.

Možnosť zverejnenia zmluvy druhým účastníkom

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám umožňuje druhému účastníkovi zmluvného vzťahu, aby zmluvu zverejnil, ak si povinná osoba túto povinnosť nesplní. Ak zmluva nie je zverejnená do siedmich dní odo dňa uzavretia alebo odo dňa doručenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, môže účastník podať návrh na zverejnenie v Obchodnom vestníku. Ide však len o možnosť, nie o povinnosť.

Dôsledky plnenia nezverejnenej zmluvy

Ak povinná osoba uzavrie zmluvu s treťou osobou a strany ju nezverejnia predpísaným spôsobom, hoci k reálnemu plneniu zo strany účastníkov zmluvného vzťahu dôjde, uplynutím troch mesiacov sa na zmluvu pozerá, akoby ani nevznikla. Plnenia uskutočnené na základe takejto zmluvy nemajú právny dôvod a môžu byť považované za bezdôvodné obohatenie. Následkom môže byť strata práv (napr. užívacieho práva, vlastníckeho práva) alebo neexistencia povinností, o ktorých sa zmluvné strany domnievajú, že existujú.

Problémy a nejasnosti v praxi

Nejednoznačná úprava vo vzťahu k vymedzeniu pojmu povinne zverejňovaná zmluva a povinná osoba vedie k tomu, že niektoré subjekty s majetkovou účasťou štátu zastávajú názor, že sa na ne nevzťahuje povinnosť zverejňovať zmluvy, nakoľko nehospodária s verejnými zdrojmi v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, prípadne sa odvolávajú na výnimku spočívajúcu v oslobodení od povinnosti zverejnenia, keď je zmluva uzatvorená v bežnom obchodnom styku v rozsahu predmetu podnikania povinnej osoby (§ 5a ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám).

Vynútiteľnosť a sankcie

Za najväčší nedostatok zákona možno považovať reálnu vynútiteľnosť plnenia povinnosti zverejňovať povinne zverejňované zmluvy a problematické uplatnenie sankcií v prípade porušovania týchto povinností povinnými osobami. K porušeniu povinnosti môže dôjsť buď tým, že povinná osoba nezverejní zmluvu (pretože bude v záujme oboch zmluvných strán túto zmluvu nezverejniť, ale obe zmluvné strany pritom budú mať záujem na reálnom plnení tejto zmluvy), alebo danú povinnosť jednoducho opomenú, alebo majú za to, že daná zmluva nepatrí k povinne zverejňovaným zmluvám.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty kúpnej zmluvy s doživotným užívaním

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám výslovne neustanovuje žiadnu konkrétnu sankciu povinnej osobe za porušenie povinnosti zverejniť zmluvu. V § 21 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám sú všeobecne upravené priestupky, pričom podľa § 21 ods. 1 písm. c) Zákona o slobodnom prístupe k informáciám platí, že „Priestupku sa dopustí ten, kto poruší inú povinnosť ustanovenú týmto zákonom.“ V zmysle daného ustanovenia je možné uložiť pokutu do výšky 1.650,- EUR a zákaz činnosti až na dva roky. Priestupky prejednáva obvodný úrad len na podnet dotknutej osoby. Na priestupky sa vzťahuje aj zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorý v § 42a obdobne ustanovuje „(1) Priestupku sa dopustí aj ten, kto vedome vydá a zverejní nepravdivé, neúplné informácie, kto poruší povinnosť určenú osobitným predpisom, alebo ten, kto vydaním rozhodnutia alebo vydaním príkazu, alebo iným opatrením zapríčiní porušenie práva na sprístupnenie informácií.

Prečítajte si tiež: Vzor kúpnej zmluvy pre dve osoby

tags: #kupna #zmluva #zverejnovanie #povinnosti