
Autorská, alebo licenčná zmluva je pre programátorov a tvorcov softvéru kľúčový nástroj na ochranu a správu ich duševného vlastníctva. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na licenčné autorské zmluvy, ich náležitosti, výhody a daňové aspekty, s dôrazom na špecifiká pre programátorov a vývojárov softvéru. Cieľom je poskytnúť ucelený návod, ktorý pomôže autorom softvéru efektívne chrániť svoje práva a maximalizovať finančný prínos z ich tvorby.
Autorská zmluva je právny dokument, ktorým autor diela udeľuje práva na používanie svojho autorského diela inej osobe alebo organizácii. V kontexte programátorov a softvérových vývojárov sa táto zmluva používa na definovanie podmienok, za ktorých môže byť ich softvér používaný, distribuovaný alebo upravovaný.
Uzatvorená na základe ustanovení § 65 a nasledujúcich zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon, táto zmluva chráni práva autora a zároveň umožňuje nadobúdateľovi používať dielo v dohodnutom rozsahu.
Podľa Autorského zákona je autorom fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila. Nadobúdateľom licencie môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ (SZČO). Autor touto zmluvou udeľuje nadobúdateľovi súhlas na použitie diela za podmienok ustanovených touto zmluvou (ďalej len „licencia“) a nadobúdateľ touto zmluvou udelenú licenciu prijíma a zaväzuje sa dielo používať v rozsahu udelenej licencie a uhradiť autorovi dohodnutú odmenu.
Predmetom zmluvy musí byť dielo podľa autorského zákona. Teda napr. článok, kniha, hudba, výtvarné či architektonické dielo, ale aj softvér či databáza.
Prečítajte si tiež: Licenčná zmluva a jej neplatnosť
Definovanie, čo presne je autorským dielom. Popis by mal obsahovať čo najpresnejší popis a hlavne autorské dielo by malo byť obhájiteľné. Touto zmluvou sa Poskytovateľ zaväzuje zabezpečiť pre Nadobúdateľa zhotovenie autorského diela, ktoré je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora a to:
Podľa § 87 AZ počítačový program je súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme použitých priamo alebo nepriamo v počítači alebo v podobnom technickom zariadení. Počítačový program je chránený podľa AZ, ak je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Príkazy a inštrukcie môžu byť napísané alebo vyjadrené v zdrojovom kóde alebo v strojovom kóde. Súčasťou počítačového programu je aj podkladový materiál použitý na jeho vytvorenie.
Softvér je špecifickým typom autorského diela. V zmysle platnej legislatívy sa jedná o výsledok duševnej tvorivej činnosti. V prípade počítačových programov a databáz je náročné naplniť zákonný pojmový znak jedinečnosti diela. Už Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/24 /ES z 23. apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov poskytla základný právny rámec pre unifikovanú úpravu v rámci EÚ, a stanovila, že počítačový program má byť chránený obdobne ako literárne dielo v zmysle Bernského dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel. Ochrana podľa smernice sa vzťahuje na vyjadrenia počítačového programu v akejkoľvek forme. Platný autorský zákon vyriešil problematiku počítačových programov tým spôsobom, že počítačové programy požívajú autorskoprávnu ochranu, ak sú výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora bez potreby posudzovania individuality resp.
Autor udeľuje nadobúdateľovi súhlas na: Nadobúdateľ môže udeliť tretej osobe súhlas na použitie diela len v rozsahu udelenej licencie, a to len s predchádzajúcim súhlasom autora. Nadobúdateľ môže licenciu postúpiť zmluvou len s predchádzajúcim súhlasom autora. V tom prípade je nadobúdateľ povinný informovať autora bez odkladu o osobe postupníka. V prípade predaja podniku, alebo jeho časti, ktorého súčasťou je aj licencia, sa súhlas autora.
Zmluvné strany si môžu zvoliť a zadefinovať formu, v ktorej autor odovzdá dielo objednávateľovi. Autor sa zaväzuje zhotoviť dielo v zmysle článku I tejto zmluvy do odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy. Pokiaľ autor dielo vytvorí v skoršom termíne, autor je oprávnený odovzdať dielo skôr, pričom objednávateľ preberie dielo od autora v čase, ktorý si vopred dohodli. Pri vykonávaní diela postupuje autor v súlade s pokynmi objednávateľa. Autor sa zaväzuje odovzdať objednávateľovi dielo podľa článku I tejto zmluvy. O odovzdaní diela bude zmluvnými stranami spísaný a podpísaný dokument potvrdzujúci odovzdanie diela (ďalej len „preberací protokol“), ktorý zároveň potvrdí bezvadnosť dodaného diela. Ak má dielo vady, uplatní objednávateľ písomne pripomienky v lehote do 30 pracovných dní odo dňa odovzdania diela. Autor je povinný vady diela odstrániť v lehote určenej objednávateľom, ktorá musí byť primeraná charakteru vady. Ak autor vadu v stanovenej lehote neodstráni, alebo ak autor neodovzdá dielo v termíne podľa bodu 1 tohto článku, je objednávateľ oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť. Ak zhotoviteľ neodstráni vady diela v stanovenej lehote, objednávateľ je oprávnený nechať odstrániť vady diela na náklady zhotoviteľa. Vlastníctvo k zhotovovanému dielu prechádza na objednávateľa jeho odovzdaním a podpísaním preberacieho protokolu zmluvnými stranami.
Prečítajte si tiež: Licenčná zmluva: význam a použitie
Ako sa zdaňujú príjmy autorov a umelcov dosiahnuté na základe Autorského zákona s účinnosťou od 1.1.2016? Najskôr sa pozrieme na kľúčové ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z.
V § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sú uvedené tzv. aktívne príjmy. Ďalej medzi tzv. aktívne príjmy zaraďujeme príjmy z podania umeleckého výkonu podľa § 94 ods. 1 Autorského zákona. V oboch prípadoch (vytvorenie diela i podanie umeleckého výkonu) sa použije pri zdanení príjmu zdanenie podľa § 6 ods. 2 písm. a) len a len vtedy, ak autor/umelec uplatní postup podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov. Čiže vtedy, ak sa autor/umelec pred vyplatením príjmu vopred písomne dohodne s objednávateľom na nevybratí dane z príjmu zrážkou. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sa vždy zdania príjmy autora/umelca z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva. Pri určení základu dane sa od príjmu odpočítajú výdavky. A to buď skutočné, alebo paušálne ako 60 % z príjmu, max.
Naopak, ak príjmy zdaňované podľa § 6 ods. 1 a 2 za rok 2021 prekročia 49790 eur, tak sadzba dane je 19 % pri základe dane do 37981,94 eur.
Poistné na zdravotné poistenie sa platí pri sadzbe 14 % z vymeriavacieho základu. uznaná za invalidnú podľa § 70 až 73 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení - má rozhodnutie komisie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidity (má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %), resp. podľa § 42 zákona č. 328/2002 Z. z. s ťažkým zdravotným postihnutím, kde miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %, podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia - má preukaz ŤZP vydaný úradom práce, soc.
V § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov sú uvedené tzv. pasívne príjmy. To môže byť licenčnú zmluvu za použitie autorského diela - dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, literárne dielo, slovesné dielo, divadelné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého diela alebo vedeckého diela. Ďalej to môže byť licenčná zmluva za použitie zvukového záznamu, audiovizuálneho záznamu alebo vysielania. Ďalej licenčná zmluva za použitie počítačového programu alebo za použitie databázy. Napokon môže ísť o licenčnú zmluva za použitie umeleckého výkonu (viď § 97 ods. Podobne ako pri § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sa použije pri zdanení § 6 ods. 4 len a len vtedy, ak autor/umelec uplatní postup podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov. Pri určení základu dane sa od príjmu odpočítajú výdavky. A to buď skutočné, alebo paušálne ako 60% z príjmu, max. Sadzba dane je 19 % pri základe dane do 37981,94 eur.
Prečítajte si tiež: Podmienky Používania Adobe Softvéru
Podľa § 43 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov sa zrážkovou daňou zdania príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 2 písm. a) a príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4, ak daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. z podania umeleckého výkonu podľa § 94 ods. Autor/umelec sa podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov však s platiteľom príjmu môže vopred dohodnúť tak (ešte pred vyplatením príjmu), že platiteľ príjmu daň nezrazí - a daň vypočíta a odvedie sám autor/umelec v súlade s § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov (pri tzv. aktívnych príjmoch) alebo v súlade s § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov (pri tzv. pasívnych príjmoch).
Aj od pasívneho autorského príjmu je totiž možné odpočítať si paušálne výdavky. A teda z jeho väčšej časti daň nezaplatiť. Od r. pozor, príjem znížený o paušálne výdavky zdaňuje sadzbou 19%. Autorskú licenčnú odmenu teda prijímateľ zdaní sadzbou 19% aj v prípade, že daná fyzická osoba má celkové zdaniteľné príjmy za daný rok nižšie.
V prípade “voľby b)” - tj zdanenie v daňovom priznaní autora - sa autor s vyplácateľom musia dohodnúť, že si autor príjem z odmeny zdaní sám. Na čo stačí jeden odstavec v samotnej autorskej zmluve. V opačnom prípade musí vyplácateľ zdaniť sumu zrážkou.
Vyplatená odmena je daňovým výdavkom. Firma, ktorá autorovi odmenu vypláca, si túto môže dať samozrejme do daňových nákladov - rovnako ako mzdu zamestnancov či úhradu za služby dodávateľa-živnostníka. Dôležitým je samozrejme súvis predmetného diela s prebiehajúcim biznisom danej firmy, resp. preukázanie, že práve to a to dielo je používané “na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov”.
2 % z vyplatenej odmeny literárnemu či ostatným umeleckým fondom sa v súčasnosti neodvádzajú. V minulosti: áno, spravidla odvádzali. Aj napriek otázke, čo má programátor spoločné s literatúrou alebo či si prípadne môže prísť využiť tvorivý pobyt do kaštieľa v Budmericiach. 2% zráža vyplácateľ z hrubej odmeny autora a odvádza ich do 20-eho dňa nasledujúceho mesiaca vrátane zaslania formulára.
Vo forme odmeny za licenčnú zmluvu si môže vyplácať peniaze aj spoločník v eseročke. V súčasnosti totiž neexistuje nejaký štandardný spôsob “výberu” peňazí, ktorý by čosi nestál - mzda zamestnanca podlieha vysokým odvodom a rovnako sa aj z vyplateného podielu na zisku čosi platí (po novom daň z príjmov). Vyplatená odmena však nepodlieha odvodom ani na jednej strane - môže byť preto celkom pekným spôsobom, ako peniaze z vlastnej (a nielen vlastnej) eseročky pravidelne a lacno dostávať von. Vplyv na celkovú daň z príjmov (tj eseročky aj autora) je takmer nulový - na jednej strane je odmena daňovým výdavkom, na strane druhej príjmom, ktorý nie je možné znížiť o nezdaniteľné časti.
Môcť môže: čo nemá občan či podnikateľ zakázané, má v zmysle Ústavy SR dovolené. No druhá vec je zdanenie. Od r. 2015 sa aj na takýto obchod medzi autorom a “jeho” eseročkou (teda spoločnosťou, v ktorej je spoločníkom či konateľom) vzťahuje transferové oceňovanie pre obchody medzi prepojenými subjektmi. Od r. najjednoduchším modelom je samozrejme použitie nezávislej trhovej ceny. No nájdi takú, “v kope sena”, keď zároveň nemáš čo iné na práci - resp. nájdi rovnaký model s rovnakými “funkciami a rizikami”, ako je ten tvoj (veľkosť firmy, “rovnakosť” obchodu, porovnateľnosť diela atď). do úvahy prichádza aj odmena vypočítaná ako podiel na celkových predajoch spracovaného diela - dáva zmysel aj z biznisového hľadiska a zároveň ju umožňuje aj samotný autorský zákon.
Z hľadiska zákona o dani z príjmov ide o použitie “metódy delenia zisku” resp. či už autor a “jeho” eseročka použijú cenu takú alebo onakú, nemôžu sa on ani eseročka považovať za tzv. mikrodaňovníka. Ide o nový režim na účely zákona o dani z príjmov platný pre roky 2021 a neskôr a znamená niektoré úľavy v daňovom odpisovaní majetku, daňových opravných položkách pre pohľadávky a odpočítaní daňovej straty. V praxi bohužiaľ existuje aj riziko, že iniciatívni daniari budú v odmeňovaní spoločníka autorskou odmenou vidieť právny úkon uskutočnený “bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia”.
Autori teda nie sú z DPH-čky vyňatí: a to ani napr. odmena pri ďalšom predaji v prospech autora pôvodného umeleckého diela nespadá pod článok 2 ods. tj nie je dodaním služby ani inou zdaniteľnou transakciou podliehajúcou DPH.
nemožno zastávať názor, že v prípade zaplatenia odmeny pri ďalšom predaji ide o protihodnotu v zmysle článku 2 ods. Právny vzťah, v rámci ktorého dochádza k ďalšiemu predaju pôvodného umeleckého diela vzniká len medzi predávajúcim a kupujúcim a existencia práva na odmenu pri ďalšom predaji v prospech autora tohto diela nemá na tento vzťah žiaden vplyv. Z uvedeného po prvom preštudovaní vyplýva, že autorská odmena za použitie diela na základe ďalšieho predaja diela nadobúdateľom práva na predaj tohto diela jednoducho DPH-čke nepodlieha: autor diela sa ani po prekročení sumy licenčných odmien nad limit 49 790 / 50 000 EUR nemusí registrovať za platiteľa DPH a z ďalších odmien odvádzať DPH-čku, prípadne - ak už platiteľom DPH je - DPH-čku neuplatňuje práve z predmetných odmien za ďalší predaj.
Ako sme si už vyššie spomínali, počítačový program je špecifický v tom, že nemusí spĺňať všetky pojmové znaky diela. Zákonná definícia počítačového programu je zakotvená v ust. “Počítačový program, ktorým je súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme použitých priamo alebo nepriamo v počítači alebo v podobnom technickom zariadení, je chránený podľa tohto zákona, ak je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Príkazy a inštrukcie môžu byť napísané alebo vyjadrené v zdrojovom kóde alebo v strojovom kóde. Súčasťou počítačového programu je aj podkladový materiál použitý na jeho vytvorenie. Myšlienky a princípy, na ktorých je založený prvok počítačového programu, vrátane tých, ktoré sú podkladom jeho rozhrania, nie sú chránené podľa tohto zákona. Najčastejšie teda pôjde o postup podľa autorského zákona a predpokladajme existenciu spoluautorov, čo je pri softvéroch najčastejšie. Je však potrebné poukázať aj na skutočnosť, že pri programátorských prácach nemusí ísť o vytvorenie nového softvéru, ale o špecifické usporiadanie istých prvkov vo forme databázy. V takom prípade ide o databázu sui generis podľa ust. § 130 a nasl. Autorského zákona - vtedy musia byť splnené podmienky kvantitatívne a kvalitatívne podstatného vkladu zhotoviteľa do vytvorenia danej databázy (napr.
Pri činnostiach, ktoré zahŕňajú úpravy, nastavenia či opravy existujúcich softvérov, odporúčam z dôvodu právnej istoty postupovať cez živnosť - nemusí sa totiž jednať o vytvorenie čisto celého nového softvéru so znakmi diela ako výsledku tvorivej duševnej činnosti autora vyjadreného v strojovom alebo v zdrojovom kóde.
tags: #licenčná #autorská #zmluva #programátor #vzor