
Zmluva je základným kameňom právnych vzťahov, tvoriacim záväzky medzi stranami. Najčastejšie má podobu dvojstranného úkonu, no výnimočne môže byť aj viacstranná. Podstatou je vzájomná zhoda prejavov vôle zmluvných strán, ktorá podľa práva zakladá záväzkové právne vzťahy. Tieto vzťahy vznikajú medzi zmluvnými stranami, a v prípade zmluvy v prospech tretieho môžu vzniknúť aj voči ďalšiemu subjektu. Pre platnosť zmluvy sa vyžaduje splnenie náležitostí platného právneho úkonu.
Dvojstranná zmluva pozostáva z dvoch jednostranných právnych úkonov: návrhu na uzavretie zmluvy (oferta) a prijatia návrhu (akceptácia).
Vznik zmluvy predpokladá včasné prijatie ponuky v celom rozsahu a bez akýchkoľvek výhrad. Ak došlo k zhode vôle (konsenzu) zmluvných strán o obsahu zmluvy na základe riadneho a včasného prijatia návrhu na uzavretie zmluvy, je zmluva uzavretá.
So vznikom zmluvy je obvykle spojená aj jej účinnosť, t. j. možnosť domáhať sa úspešne plnenia, resp. možnosť plniť podľa obsahu zmluvy. V tých prípadoch, kde zákon vyžaduje k zmluve aj rozhodnutie príslušného orgánu, účinnosť zmluvy, na rozdiel od jej vzniku, nastane až dňom, keď kladné rozhodnutie tohto orgánu nadobudlo právoplatnosť. Do nadobudnutia účinnosti zmluvy sú účastníci svojimi prejavmi viazaní, pokiaľ od zmluvy neodstúpili. Záporné právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu má za následok, že sa zmluva zrušuje, a to od začiatku (ex tunc). Týmto okamihom účastníci prestávajú byť zmluvou viazaní. Pri uzatváraní zmlúv platí všeobecná zásada bezformálnosti právnych úkonov.
Zákon však pre určité typy zmlúv vyžaduje písomnú formu:
Prečítajte si tiež: Licenčná zmluva a jej neplatnosť
V prípadoch nedodržania zákonom požadovanej písomnej formy ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V prípade nedodržania účastníkmi dohodnutej písomnej formy ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Pre uzavretie zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na rozdiel od iných písomne uzatváraných zmlúv, sa vyžaduje, aby prejavy účastníkov zmluvy boli na tej istej listine (včítane ich podpisov).
V zmysle Obchodného zákonníka, licenčnou zmluvou na predmety priemyselného vlastníctva oprávňuje poskytovateľ nadobúdateľa v dojednanom rozsahu a na dojednanom území na výkon práv z priemyselného vlastníctva. Nadobúdateľ sa zaväzuje na poskytovanie určitej odplaty alebo inej majetkovej hodnoty. Priemyselné vlastníctvo je podskupinou duševného vlastníctva, ktorá zahŕňa tie typy duševného vlastníctva, ktoré majú priemyselné využitie. Osobitným predmetom priemyselného vlastníctva sú označenia pôvodu výrobkov a zemepisné označenia. Licenčná zmluva sa preto nebude aplikovať pre oblasti, ktoré nemajú povahu priemyselných hmotných statkov.
Licenčnou zmluvou nedochádza k prevodu týchto vyššie uvedených práv z ich majiteľa na nadobúdateľa, ale dochádza k tzv. nepravému prevodu práva, pri ktorom poskytovateľ neprestáva byť „majiteľom“ poskytovaného práva, ale v prospech nadobúdateľa zriaďuje právo na využitie predmetu licencie, čím mu legálne dovoľuje (z latinského licere - dovoliť) výkon konkrétne vymedzeného práva z priemyselného vlastníctva. Výkon práva z licenčnej zmluvy je právom derivatívnym, t. j. odvodeným od absolútneho práva poskytovateľa ako majiteľa a nositeľa práva.
Na oprávnenie na výkon práv, ktoré nie sú predmetom priemyselného vlastníctva, ale sú chránené autorským zákonom, napr.
Duševné vlastníctvo charakterizujeme ako majetok nehmotnej povahy, vytvorený duševnou činnosťou. Systém práva duševného vlastníctva tento majetok rozlišuje a delí do dvoch skupín. Prvou skupinou sú predmety duševného vlastníctva, ku ktorým sa viažu autorské práva, práva príbuzné autorskému právu a práva súvisiace s autorským právom. Druhou skupinou sú predmety priemyselného vlastníctva, ku ktorým sa viažu priemyselné práva umožňujúce zabezpečiť ich ochranu. Medzi predmety priemyselného vlastníctva patria aj nové odrody rastlín, ktoré možno chrániť šľachtiteľským osvedčením.
Prečítajte si tiež: Licenčná zmluva: význam a použitie
Prešovská univerzita v Prešove vo svojom portfóliu v rámci transferu technológií eviduje okrem patentov, úžitkových vzorov a ochranných známok aj šľachtiteľské osvedčenia. Univerzita je majiteľom šľachtiteľských osvedčení mäty piepornej, odrody Kristínka a rumančeka kamilkového, odrody Lianka. Obe odrody disponujú slovenskou právnou ochranou a európskou právnou ochranou. Spolu so Slovenskou akadémiou vied je Prešovská univerzita v Prešove spolumajiteľom šľachtiteľských osvedčení u láskavca menlinatého, odroda Pribina a hybridu láskavca K-433, odroda Zobor. U týchto odrôd bola riešená slovenská právna ochrana a v súčasnej dobe prebieha európska právna ochrana. Najnovším prírastkom v portfóliu šľachtiteľských osvedčení Prešovskej univerzity v Prešove je mak siaty odrody Azurit. U tejto rastliny bola riešená právna ochrana na úrovni Slovenskej republiky a Českej republiky.
Vykonávajú sa aj aktivity smerujúce ku komerčnému uplatneniu vyšľachtených odrôd. Tieto snahy boli korunované udelením výhradnej licencie na využívanie odrody Azurit firme Labris, s. r. o., z Dobrého v Českej republike, ktorá sa zaoberá poľnohospodárskou výrobou.
Získaniu šľachtiteľského osvedčenia predchádza proces skúšania odrody. Ten sa vykonáva na Ústrednom kontrolnom a skúšobnom ústave poľnohospodárskom (UKSUP), na odbore odrodového skúšobníctva a riadi sa vyhláškou č. 365/2007 Z. z. Celý proces začína podaním žiadosti o registráciu odrody, ktorej vzor je uvedený v prílohe č.
V žiadosti o registráciu odrody je potrebné uviesť:
Technický dotazník je úradný opis odrody. Obsahuje najdôležitejšie znaky a vlastnosti nevyhnutné na identifikáciu odrody druhov poľnohospodárskych plodín podľa kvalifikátora vypracovaného Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym na overenie rastliny, ktorá je predmetom registrácie.
Prečítajte si tiež: Podmienky Používania Adobe Softvéru
Šľachtiteľ alebo jeho právny nástupca má možnosť podať aj prihlášku šľachtiteľského osvedčenia, po udelení ktorého získa na vymedzenom území (napr. v Slovenskej republike) výlučné práva na množenie a obchodovanie s danou odrodou.
Po podaní prihlášky šľachtiteľského osvedčenia požiada Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v mene žiadateľa Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky o vystavenie a zaslanie záverečnej správy o výsledku DUS testov odrody (skratka z angl. tests for distinctness, uniformity and stability), na ktorú je požadovaná ochrana.
Oprávnenými žiadateľmi o udelenie šľachtiteľského osvedčenia podľa zákona 202/2009 § 6 je šľachtiteľ alebo jeho právny nástupca. Ak bolo šľachtiteľov viacero, tak potom majú títo šľachtitelia a ich právni nástupcovia spoločné právo na udelenie šľachtiteľského osvedčenia.
V prihláške je potrebné uviesť:
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky vystaví platobný príkaz na úhradu správneho poplatku za podanie prihlášky a vydanie šľachtiteľského osvedčenia podľa § 145/1995 Z. z. zákona o správnych poplatkoch a zašle žiadateľovi po úhrade platobných príkazov šľachtiteľské osvedčenie.
Šľachtiteľské osvedčenie obsahuje:
Platnosť šľachtiteľského osvedčenia je časovo obmedzená. Platnosť prvého šľachtiteľského osvedčenia trvá 5 rokov. Pokiaľ majiteľ šľachtiteľského osvedčenia prejaví záujem o jeho udržanie na ďalšie tri roky, je potrebné včas požiadať o predĺženie platnosti šľachtiteľského osvedčenia, a to najneskôr dva mesiace pred uplynutím platnosti prvého šľachtiteľského osvedčenia, aby udržal jeho kontinuitu.
Licenčná zmluva na predmet priemyselného vlastníctva je dokument, ktorým oprávňuje majiteľ daného predmetu nadobúdateľa k výkonu práv v určenom rozsahu a na dohodnutom území. Je to kľúčový nástroj pre komercializáciu a efektívne využívanie priemyselného vlastníctva.
tags: #licenčná #zmluva #na #predmety #priemyselného #vlastníctva