
Licenčná zmluva na softvér je kľúčový právny dokument, ktorý upravuje vzťah medzi autorom softvéru a jeho používateľom. Definuje práva a povinnosti oboch strán, rozsah použitia softvéru a ďalšie dôležité podmienky. V tomto článku sa pozrieme na vzor licenčnej zmluvy, jej použitie a na kľúčové aspekty, ktoré by mala obsahovať.
Softvér je duševné vlastníctvo a jeho používanie je zvyčajne upravené licenčnou zmluvou. Táto zmluva umožňuje autorovi softvéru kontrolovať, ako sa jeho dielo používa, a zároveň poskytuje používateľovi právo softvér používať v súlade s dohodnutými podmienkami. Licenčná zmluva je nevyhnutná pre ochranu práv autora a pre zabezpečenie jasných pravidiel pre používateľa.
Dobra licenčná zmluva softvéru by mala obsahovať nasledujúce súčasti:
Zmluva musí jasne identifikovať autora softvéru (licenciátora) a používateľa (licenciáta). V prípade autora je potrebné uviesť jeho meno alebo obchodné meno, trvalý pobyt alebo sídlo a identifikačné údaje. V prípade používateľa sa uvádzajú podobné údaje.
Predmetom zmluvy je samotný softvér, na ktorý sa licencia vzťahuje. Zmluva by mala presne definovať názov softvéru, jeho verziu a prípadné ďalšie špecifikácie. Dôležité je tiež určiť, či sa licencia vzťahuje len na používanie softvéru, alebo aj na iné práva, ako napríklad právo na úpravu alebo distribúciu.
Prečítajte si tiež: Licenčná zmluva a jej neplatnosť
Rozsah licencie definuje, akým spôsobom môže používateľ softvér používať. Môže ísť o:
Licenčná zmluva by mala jasne stanoviť výšku odmeny za udelenie licencie a podmienky platby. Odmena môže byť jednorazová alebo pravidelná (napríklad mesačná alebo ročná). Zmluva by mala tiež obsahovať informácie o spôsobe platby a o prípadných sankciách za omeškanie s platbou.
Zmluva by mala podrobne upravovať práva a povinnosti oboch strán. Medzi typické povinnosti používateľa patrí povinnosť používať softvér v súlade s podmienkami zmluvy, nezasahovať do autorských práv autora a platiť dohodnutú odmenu. Medzi práva používateľa patrí právo na používanie softvéru v rozsahu udelenej licencie a právo na technickú podporu.
Licenčná zmluva by mala obsahovať záruky, ktoré autor poskytuje na funkčnosť softvéru, a obmedzenia zodpovednosti za prípadné škody spôsobené používaním softvéru. Dôležité je, aby boli tieto ustanovenia jasné a zrozumiteľné.
Zmluva by mala stanoviť podmienky, za ktorých môže byť ukončená. Medzi typické dôvody ukončenia patrí porušenie zmluvných povinností, konkurz alebo likvidácia jednej zo zmluvných strán.
Prečítajte si tiež: Licenčná zmluva: význam a použitie
Zmluva by mala určiť, akým právnym poriadkom sa riadi a akým spôsobom sa budú riešiť prípadné spory. Zvyčajne sa uvádza, že zmluva sa riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky a spory sa budú riešiť pred príslušným súdom.
V záverečných ustanoveniach sa uvádzajú formality, ako napríklad počet vyhotovení zmluvy, dátum a miesto podpisu a prehlásenie zmluvných strán o tom, že si zmluvu prečítali, porozumeli jej obsahu a súhlasia s ňou.
Nižšie uvádzame vzor licenčnej zmluvy na softvér, ktorý si môžete prispôsobiť svojim potrebám:
uzatvorená podľa § 65 a nasl. zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon
medzi
Prečítajte si tiež: Podmienky Používania Adobe Softvéru
Meno/Obchodné meno:Trvalý pobyt/Sídlo:Identifikačné údaje:
(ďalej len „autor“)
a
Meno/Obchodné meno:Trvalý pobyt/Sídlo:Identifikačné údaje:
(ďalej len „nadobúdateľ“)
(autor a nadobúdateľ ďalej spolu aj ako „zmluvné strany“)
V [Miesto], dňa [Dátum]
……………………………………….Autor
……………………………………….Nadobúdateľ
Hodnota softvéru spočíva v ochrane duševného vlastníctva. Licenčná doložka by mala jasne definovať podmienky užívania a prenosu práv duševného vlastníctva. Odporúča sa udeliť licenciu k duševnému vlastníctvu až po úplnom zaplatení dohodnutej odmeny. S ochranou duševného vlastníctva súvisí aj ochrana obchodného tajomstva prostredníctvom dohody o mlčanlivosti (NDA), ktorá by mala byť vzájomná a limitovať prístup k tajomstvu len na nevyhnutné minimum.
Na rozdiel od tradičných diel, softvér nepodlieha skaze, a preto by sa naň nemala uplatňovať „záruka za akosť“. Očakávať bezchybný softvér pri neustálom vývoji prepojeného softvéru a hardvéru je nereálne. Zmluvy by nemali obsahovať záruky na bezchybnosť softvéru v trvaní niekoľkých rokov. Pri zmluve o vývoji softvéru má klient právo identifikovať vady a žiadať ich odstránenie (bezplatne), zľavu z ceny alebo vypovedanie zmluvy. Odstraňovanie tzv. bugov by malo byť definované v zmluve.
V prípade, že jedna zo zmluvných strán spôsobí druhej škodu, je povinná ju uhradiť. Odporúča sa naviazať maximálnu výšku zodpovednosti za škodu na výšku hodnoty zákazky a vylúčiť zodpovednosť za ušlý zisk. Dobrou ochranou pred zodpovednosťou za škodu je kvalitné poistenie.
Vždy dbajte na likviditu a solventnosť klienta. Pri korporátnych klientoch sa nemusíte obávať ich platobnej neschopnosti, ale dávajte si pozor na doby splatnosti. Vnútorné procesy vyplácania faktúr sú komplikované a splatnosti sa často pohybujú v mesiacoch. Pri malých a stredných podnikoch (SMEs) zvyknú byť flexibilnejšie ohľadom splatnosti, ale treba si dať pozor na ich platobnú schopnosť. Najlepšou ochranou sú zálohové platby vo výške dlžnej sumy.
Ak pracujete s osobnými údajmi klientov, dohodnite si ich správu a vnútrofiremné procesy v samostatnej zmluve.
Cieľom zákazu preberania pracovníkov je chrániť investície spoločnosti do získavania a udržania kvalitných pracovníkov. Zmluva by mala obsahovať dostatočný rozsah, ktorý obmedzí možnosť obísť zákaz (napr. cez tretiu osobu alebo inou formou zmluvného vzťahu). Zmluvná pokuta by mala byť dostatočne vysoká, aby motivovala druhú stranu k dodržiavaniu ustanovení a pokryla straty spôsobené porušením.
Pri citlivých informáciách a procesoch môžete mať záujem zamedziť spolupráci vašich dodávateľov alebo kolegov s konkurenciou. Trvanie zákazu konkurencie typicky trvá 6 mesiacov až 2 roky. Táto exkluzivita však nie je lacná a pri negociácii kontraktu ju nebude ľahké presadiť.
Dohoda o úrovni poskytovaných služieb (SLA) je časť zmluvy alebo samostatný dokument, v ktorom si s klientom upravíte úroveň podpory po odovzdaní softvéru. Jej rozsah môže siahať od občasnej aktualizácie pri zásadných zmenách až po 24/7 podporu dedikovaným tímom.
Licenčná autorská zmluva je zmluvou podľa autorského zákona, ktorou autor prenecháva niekomu inému právo či licenciu jeho dielo ďalej používať na rôzne účely - napríklad či najmä na opakované vydávanie, rozmnožovanie a následný predaj (§ 40 starého autorského zákona, § 65 toho nového - č. 185/2015). Pre autorov diel je získanie takejto zmluvy úspechom, ide totiž o bájny „pasívny príjem“.
Predmetom zmluvy musí byť dielo podľa autorského zákona - článok, kniha, hudba, výtvarné dielo, softvér či databáza. Odmena patrí autorovi za použitie diela. Akési rozdelenie autorských príjmov na „aktívne“ a „pasívne“ vyplýva skôr z predpisu upravujúceho zdanenie príjmov autorov, teda zo zákona o dani z príjmov (§ 6) - a z dovysvetľujúceho metodického pokynu daniarov.
Príjmy z použitia diela (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov) nespadajú do definície samostatnej zárobkovej činnosti, registrácia teda potrebná nie je. Fyzická osoba, ktorá dosiahla v danom roku iba príjmy z použitia diela, podáva daňové priznanie pod svojím rodným číslom. Naopak, aktívne autorské príjmy registrácii na DÚ zatiaľ podliehajú.
Z príjmu z licenčnej zmluvy, ktorý zinkasuje autor diela, sa neplatia sociálne ani zdravotné odvody. Neplatí ich ani firma - objednávateľ diela a „vyplácateľ“ odmeny, ani príjemca odmeny, tj autor. Rovnako zákon o zdravotnom poistení vynecháva z definície zárobkovej činnosti príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov) a pasívne príjmy autorov (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov).
Daň z príjmov z odmeny autor samozrejme platí.
a) nechať svoju odmenu zdaniť pri zdroji vyplácateľa - ten odvedie 2% do literárneho fondu a zo zvyšku 19% štátu, autor už nemusí robiť nič.b) autor si odmenu zdaní sám, v daňovom priznaní. Aj od pasívneho autorského príjmu je totiž možné odpočítať si paušálne výdavky. A teda z jeho väčšej časti daň nezaplatiť. Od r. 2017 je možné uplatniť paušálne výdavky vo výške 60%, maximálne však 20 000 EUR. Príjem znížený o paušálne výdavky zdaňuje sadzbou 19%.
Firma, ktorá autorovi odmenu vypláca, si túto môže dať do daňových nákladov - rovnako ako mzdu zamestnancov či úhradu za služby dodávateľa-živnostníka. Dôležitým je súvis predmetného diela s prebiehajúcim biznisom danej firmy, resp. preukázanie, že práve to a to dielo je používané „na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov“.
2 % z vyplatenej odmeny literárnemu či ostatným umeleckým fondom sa v súčasnosti neodvádzajú. V minulosti sa spravidla odvádzali. Vo forme odmeny za licenčnú zmluvu si môže vyplácať peniaze aj spoločník v eseročke. Vyplatená odmena nepodlieha odvodom ani na jednej strane - môže byť preto celkom pekným spôsobom, ako peniaze z vlastnej (a nielen vlastnej) eseročky pravidelne a lacno dostávať von.
Od r. 2015 sa aj na takýto obchod medzi autorom a „jeho“ eseročkou (teda spoločnosťou, v ktorej je spoločníkom či konateľom) vzťahuje transferové oceňovanie pre obchody medzi prepojenými subjektmi. Najjednoduchším modelom je použitie nezávislej trhovej ceny. Do úvahy prichádza aj odmena vypočítaná ako podiel na celkových predajoch spracovaného diela - dáva zmysel aj z biznisového hľadiska a zároveň ju umožňuje aj samotný autorský zákon.
Nositeľom autorského práva je vždy len fyzická osoba (§ 13 ods. 1 Autorského zákona). Autorské právo definuje rozdiel medzi zamestnaneckým dielom, ktoré slúži na splnenie povinností vyplývajúcich z pracovného vzťahu zamestnanca a dielom na objednávku nezávislého autora - v prvom prípade patria majetkové práva k dielu jednoznačne zamestnávateľovi, no nezávislý autor môže zo svojho diela profitovať do svojej smrti.
Autori nie sú z DPH vyňatí. V r. 2018 však súdny dvor EÚ zverejnil zaujímavý rozsudok, podľa ktorého odmena pri ďalšom predaji v prospech autora pôvodného umeleckého diela nespadá pod článok 2 ods. 1 smernice o DPH, tj nie je dodaním služby ani inou zdaniteľnou transakciou podliehajúcou DPH.