Výpočet dôchodku SZČO pri súčasnom zamestnaní

Živnosť, alebo samostatná zárobková činnosť, predstavuje atraktívny spôsob získavania príjmov a potenciálnu optimalizáciu daní. Kombinácia zamestnania a živnosti popri zamestnaní je obzvlášť zaujímavá. Tento článok sa zameriava na výpočet dôchodku samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) pri súčasnom zamestnaní, pričom zohľadňuje všetky relevantné faktory a legislatívne úpravy.

Živnosť popri zamestnaní: Všeobecný prehľad

Živnostníci majú možnosť znížiť si daň vďaka paušálnym výdavkom, počas určitého obdobia nemusia platiť odvody do Sociálnej poisťovne a zvyčajne nemusia viesť účtovníctvo v rozsahu ako štandardní zamestnanci. Po skončení roka zdravotná poisťovňa prepočíta príjmy živnostníka a vypočíta celkové ročné odvody, pričom prípadný rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a celkovou sumou sa dopláca. Celkové ročné odvody však nemôžu byť nižšie ako zákonné minimum, ktoré pre rok 2024 predstavuje 1173,60 EUR.

Povinnosť platiť sociálne odvody závisí od výšky príjmov. Ak príjmy živnostníka z podnikateľskej činnosti za rok 2023 presiahli 7 824 EUR, začína platiť odvody od júla/októbra 2024. V opačnom prípade odvody neplatí. Tento príjem sa testuje každý rok, a ak živnostník nedosiahne stanovenú hranicu, odvody do Sociálnej poisťovne neplatí. Ak hranicu presiahne, Sociálna poisťovňa vypočíta odvody na základe posledného uzavretého daňového priznania (resp. základu dane).

Optimalizácia základu dane

Živnostník si môže znížiť základ dane o nezdaniteľné časti na seba, manželku (manžela) alebo dôchodkové sporenie. Tieto nezdaniteľné časti však majú svoje obmedzenia. Od určitého základu dane sa postupne znižujú a nezdaniteľná časť na manželku závisí aj od mesiacov, počas ktorých sa manželka stará o dieťa.

Zdravotné odvody pre SZČO "popri"

Po uzavretí roka zdravotná poisťovňa prepočíta podnikateľské príjmy živnostníka a vypočíta celkové ročné odvody. Keďže živnostník "popri" neplatí preddavky, nedoplatok zaplatí jednorazovo. V porovnaní s "čistými" živnostníkmi majú živnostníci "popri" výhodu: ak je vypočítané poistné nižšie ako zákonné minimum, platia iba poistné vypočítané podľa skutočne dosiahnutých príjmov.

Prečítajte si tiež: Denný vymeriavací základ a nemocenské

Sociálne odvody pre SZČO "popri"

V oblasti sociálnych odvodov platia pre živnostníka "popri" rovnaké pravidlá ako pre "čistého" živnostníka. Sleduje sa príjem, začína (alebo nezačína) sa platiť mesačné poistné a platí sa aspoň zákonné minimum. V tejto oblasti neexistujú žiadne výhody, úľavy ani rozdiely. Živnostník si môže znížiť základ dane o nezdaniteľné časti na seba, manželku (manžela) alebo dôchodkové sporenie za rovnakých podmienok ako "čistý" živnostník.

Dôležitý rozdiel spočíva v tom, že v zamestnaní zamestnávateľ vo väčšine prípadov uplatňuje mesačnú časť celoročnej nezdaniteľnej mzdy na zamestnanca ako daňovníka, čím mu znižuje mesačnú zrazenú daň. Ak sa pri príjmoch zo zamestnania vyčerpá celá suma tejto úľavy, od príjmov z podnikania už nebude možné nič odpočítať. Všetky príjmy sa však zosumarizujú v daňovom priznaní a uplatnia sa daňové úľavy.

Daňové priznanie

SZČO "popri" musia podávať daňové priznanie k dani z príjmov typ B, v ktorom sumarizujú všetky svoje príjmy, teda príjem z podnikania aj príjem zo zamestnania. Výhodou živnosti "popri zamestnaní" sú možné úľavy na zdravotných odvodoch a fakt, že živnostník si môže optimalizovať svoje príjmy sám bez zásahu zamestnávateľa.

Výpočet dôchodku: Základné princípy

Výpočet dôchodku na Slovensku je komplexný proces, ktorý zohľadňuje rôzne faktory, vrátane obdobia dôchodkového poistenia, vymeriavacie základy a aktuálnu dôchodkovú hodnotu. Základom pre výpočet je stanovenie osobného vymeriavacieho základu (OVZ) a osobného mzdového bodu (OMB).

Osobný vymeriavací základ (OVZ)

Osobný vymeriavací základ predstavuje zjednodušene povedané hrubú mzdu zamestnanca, ktorú dosiahol v danom roku. V zákone o sociálnom poistení sa používa "technika" tzv.

Prečítajte si tiež: Dôchodky a rómska komunita

Príklad: Pán Alex dosiahol v roku 2019 osobný vymeriavací základ (hrubú mzdu) 12500 €.

Osobný mzdový bod (OMB)

Osobný mzdový bod sa vypočíta ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu (VVZ) platného v danom roku. Všeobecný vymeriavací základ je priemerná hrubá mzda v hospodárstve Slovenskej republiky.

Príklad: V roku 2019 bol všeobecný vymeriavací základ 13104 €. Ak mal pán Alex OVZ 12500 €, jeho OMB sa vypočíta:

12500 € / 13104 € = 0,953907…

Princíp solidarity sa pri výpočte dôchodku prejavuje aj tým, že v prípade nadštandardných príjmov je osobný mzdový bod za každý rok ohraničený hodnotou najviac 3.

Prečítajte si tiež: Ako sa počíta invalidný dôchodok z Británie?

Príklad: Pani Agnesa dosiahla v roku 2021 osobný vymeriavací základ (hrubú mzdu) 45000 €. Všeobecný vymeriavací základ v roku 2021 bol 14532 €.

45000 € / 14532 € = 3,0967 …

Napriek tomu, že výsledok je vyšší ako 3, jej osobný mzdový bod bude za tento rok 3.

Výpočet OMB pri súbežných zamestnaniach

Ak mal poistenec v danom roku súbežne dve alebo viac zamestnaní, jeho osobný mzdový bod sa vypočíta z úhrnu vymeriavacích základov z týchto zamestnaní.

Príklad: Pani Adriana mala v roku 2019 súbežne dve zamestnania.

Výpočet OMB pred odchodom do dôchodku

Pri výpočte dôchodku nie je známy všeobecný vymeriavací základ za rok, v ktorom poistenec odchádza do dôchodku. Osobný mzdový bod za predposledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok sa vypočíta tak, že sa vydelí osobný vymeriavací základ za predposledný rok dôchodkového poistenia a všeobecný vymeriavací základ zistený za dva kalendárne roky dozadu.

Príklad: Pán Alojz má nárok na starobný dôchodok od 14.11.2023. Jeho osobný mzdový bod za rok 2022 sa vypočíta z jeho osobného vymeriavacieho základu za rok 2022 a všeobecného vymeriavacieho základu za rok 2021.

Pán Alojz dosiahol v roku 2022 osobný vymeriavací základ (hrubú mzdu) 15000 €. Všeobecný vymeriavací základ za rok 2021 bol 14532 €.

Doby poistenia a ich vplyv na výpočet

Do obdobia dôchodkového poistenia sa započítavajú aj tzv. náhradné doby poistenia, počas ktorých poistenec neplatil poistné, ale štát za neho poistné odvádzal. Medzi tieto doby patrí napríklad obdobie poberania materského alebo rodičovského príspevku, obdobie evidencie na úrade práce (do roku 2004) a obdobie poberania invalidného dôchodku.

Príklad: V roku 2023 štát platí poistné na dôchodkové poistenie za zamestnankyňu na materskej a rodičovskej dovolenke z vymeriavacieho základu daného ako 60 % z 1211 € (priemerná mzda zistená za rok 2021), čo je suma 726,60 €.

Vplyv invalidného dôchodku na výpočet starobného dôchodku

Obdobie poberania invalidného dôchodku sa taktiež započítava do obdobia dôchodkového poistenia. Výška osobného mzdového bodu za toto obdobie závisí od toho, či bol poberaný plný alebo čiastočný invalidný dôchodok.

Osobný mzdový bod za náhradné doby

Za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doby zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3.

Príklad: Pán Bohuš bol v roku 2003 v čase od 1.1.2003 do 30.6.2003 evidovaný nezamestnaný na úrade práce. Za mesiace január až apríl 2003, mal vyplácanú podporu v nezamestnanosti. V mesiacoch máj a jún 2003 bol ešte v evidencii, avšak už bez nároku na podporu.

Vymeriavací základ SZČO

Výšku vymeriavacieho základu pre platenie poistného oznámi SZČO príslušná pobočka Sociálnej poisťovne pri vzniku povinného sociálneho poistenia. Zmenu vymeriavacieho základu je potrebné nahlásiť k 1. januáru, resp. k 1. júlu (októbru).

Osobitný vymeriavací základ

Ak príjem SZČO z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2025 je 9 144 eur a menej, bude od 1. júla 2026, resp. 1. októbra 2026 (v prípade predĺženej lehoty na podanie daňového priznania) platiť poistné z „osobitného“ vymeriavacieho základu. Za obdobie od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 je suma „osobitného“ vymeriavacieho základu 396,24 eur (t. j. 4,33-násobok priemernej mesačnej mzdy v roku 2024).

Ak SZČO v roku 2025 nevykonávala samostatnú zárobkovú činnosť (a teda v uvedenom roku nedosiahla príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti), bude platiť poistné z „osobitného“ vymeriavacieho základu až do 30. júna 2027, resp. 30. septembra 2027 (v prípade predĺženej lehoty na podanie daňového priznania). Za obdobie od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 je suma „osobitného“ vymeriavacieho základu 396,24 eur (t. j. 4,33-násobok priemernej mesačnej mzdy v roku 2024).

Je dôležité si uvedomiť, že ak je mesačný vymeriavací základ SZČO, vypočítaný podľa platných pravidiel, nižší ako minimálny vymeriavací základ určený pre príslušný rok (od 1. januára 2026 to je 914,40 eur, od 1. januára 2027 to bude suma určená podľa aktuálnych predpisov) alebo vyšší ako maximálny vymeriavací základ určený pre príslušný rok (od 1. januára 2026 to je 16 764 eur, od 1. januára 2027 to bude suma určená podľa aktuálnych predpisov), platia minimálne a maximálne vymeriavacie základy. Minimálny a maximálny vymeriavací základ sa mení vždy k 1. januáru.

tags: #výpočet #dôchodku #SZČO #a #zamestnanie #súčasne