Lichtenštajnsko a Slovensko: Cesta k nadviazaniu diplomatických vzťahov

Hoci je Slovenská republika diplomaticky uznaná viac ako 170 štátmi sveta, Lichtenštajnské kniežatstvo dlho odmietalo tento krok urobiť. Dôvody tohto odmietania siahajú do obdobia po druhej svetovej vojne a súvisia s konfiškáciou majetku občanov Lichtenštajnska na základe Benešových dekrétov. Napriek tejto zložitej minulosti sa však Slovensko a Lichtenštajnsko nakoniec dohodli na nadviazaní diplomatických vzťahov, čo otvorilo novú kapitolu vo vzájomnej spolupráci.

Historické pozadie a majetkové spory

Lichtenštajnsko si dlhodobo nárokovalo na vrátenie, alebo kompenzáciu majetku skonfiškovaného jeho občanom v roku 1945 na základe Benešových dekrétov. Kniežatstvo žiadalo, aby nástupnícke štáty po rozdelení Československa uznali neutralitu Lichtenštajnska počas druhej svetovej vojny a fakt,, že jeho občania nemali nemeckú národnosť. Povojnové konfiškácie sa totiž týkali práve osôb nemeckej národnosti. Podľa dostupných údajov sa lichtenštajnskí občania s nehnuteľným majetkom, ktorý mali najmä na Morave, prihlásili v Československu pri poslednom sčítaní obyvateľstva pred druhou svetovou vojnou.

Postoj Slovenskej republiky

Slovenská republika od svojho vzniku uznávala Lichtenštajnské kniežatstvo ako suverénny a nezávislý štát a bola pripravená nadviazať s ním diplomatické styky bez akýchkoľvek výhrad a jednostranných podmienok. Podľa slovenského rezortu diplomacie nepredstavovala neexistencia diplomatických vzťahov pre SR vážny problém a nemala žiaden dopad na občanov, ani na hospodárske vzťahy. Slovensko trvalo na tom, že otázku vzájomného uznania a nadviazania diplomatických stykov nemožno spájať s prípadnými majetkovými nárokmi.

K faktickému uznaniu SR zo strany Lichtenštajnska došlo pri uzatváraní dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) v roku 2003. Slovenská strana v súčasnosti vyčkávala na krok druhej strany, ktorým by kniežactvo zmenilo odmietavý postoj k nadviazaniu diplomatických vzťahov.

Prelom v roku 2009: Nadviazanie diplomatických stykov

Slovensko oficiálne nadviazalo diplomatické styky s Lichtenštajnským kniežatstvom. Lichtenštajnsko bolo poslednou z európskych krajín, s ktorou nemala SR nadviazané diplomatické styky. Priaznivé podmienky na postupné urovnanie vzťahov vytvoril predovšetkým vstup Slovenska do Európskej únie a vzájomná spolupráca v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru. Krajiny vzájomne dlhšie spolupracovali aj v rámci OSN a OECD. Lichtenštajnsko zároveň prejavilo ústretový postoj a prestalo podmieňovať nadviazanie diplomatických stykov doriešením majetkovoprávnych nárokov voči nástupníckym štátom ČSR, ako to už urobilo s Českou republikou.

Prečítajte si tiež: Dôchodok pre Slovákov v Lichtenštajnsku

Memorandum v Bratislave podpísal minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a jeho lichtenštajnská kolegyňa Aurelia Fricková. Dôvodom, prečo diplomatické vzťahy medzi oboma štátmi roky neexistovali, boli právne spory o konfiškáciu lichtenštajnského majetku na základe takzvaných Benešových dekrétov v niekdajšom Československu. Podľa Frickovej sa oficiálnym nadviazaním diplomatických stykov otvorili možnosti riešenia vzájomných sporov. Fricková nevedela povedať, akú hodnotu majú majetky, ktoré si nárokujú občania Lichtenštajnska na Slovensku.

Rozvoj bilaterálnych vzťahov

Hoci Slovensko a Lichtenštajnsko nadviazali diplomatické styky len prednedávnom, dvojstranné politické aj ekonomické vzťahy sa rozvíjajú veľmi dynamicky. Po rokovaniach vo Vadúze to konštatoval podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák.

Na rokovaní s lichtenštajnskou ministerkou zahraničných vecí A. Frickovou minister M. Lajčák ocenil intenzívnu dynamiku politických kontaktov a tiež podnikateľských aktivít medzi SR a Lichtenštajnskom. Na Slovensku v súčasnosti pôsobí niekoľko lichtenštajnských spoločností a minister M. Lajčák tlmočil záujem SR o príchod ďalších investorov. V tejto súvislosti pripomenul, že pre Slovensko ostáva prioritou dokončenie príprav dohody o zabránení dvojitého zdanenia a výmene daňových informácií. Priestor na ďalší rozvoj spolupráce vidí najmä v oblasti inovácií, moderných technológií i duálneho vzdelávania, kde už obe strany rozbehli spoločné aktivity. Tie sa pripravujú aj v oblasti rozvojovej pomoci, v čom sa Lichtenštajnsko angažuje veľmi výrazne v globálnom meradle.

Minister M. Lajčák sa s ministerkou A. Frickovou okrem dvojstranných vzťahov sústredil aj na nastávajúce predsedníctvo SR v Rade EÚ. Lichtenštajnsko nie je členom Únie, ale je previazané s jej politikami prostredníctvom členstva v Európskom hospodárskom priestore (EEA). V zahraničnej politike harmonizuje svoje pozície s pozíciami EÚ a pridáva sa k jej rozhodnutiam. Predsedníctvo SR v Rade EÚ dodá podľa ministra M. Lajčáka vzájomným vzťahom nový impulz.

Počas pobytu vo Vadúze minister M. Lajčák spoločne s dedičným princom Aloisom otvoril konferenciu o zosúladení práva na sebaurčenie s princípom územnej celistvosti. Na uzavretej diskusii s politikmi, diplomatmi a expertmi konštatoval, že tieto dva princípy patria medzi základy medzinárodného práva a ich uplatňovanie má zásadný vplyv na osudy národov a štátov. Minister M. Lajčák zdôraznil, že jedine rešpektovaním medzinárodného práva a nepoužívaním dvojakých štandardov je možné predísť zmätočným situáciám, v ktorých sa právo na sebaurčenie a princíp územnej celistvosti dostávajú do vzájomného rozporu a stávajú sa ohrozením mieru a stability na miestnej, regionálnej, či globálnej úrovni.

Prečítajte si tiež: e-Kasa v kontexte práva

Lichtenštajnsko: Miniatúrna krajina s bohatou históriou a ekonomikou

Lichtenštajnsko (názov krajiny pochádza z mena hradu Liechtenstein v Rakúsku, od ktorého si ho zasa požičal šľachtický rod, zakladajúci kniežatstvo) je uznané ako samostatné územie už od roku 1719, takže má vyše 300 rokov. Od roku 1919 a rozpadu Rakúsko-Uhorska ho v zahraničnej politike zastupuje Švajčiarsko, s ktorým tvorí colnú úniu. Aktuálne HDP/osobu (US$ PPP) je cca 210 000 USD (podľa rebríčka CIA) a to je viac než dvojnásobok oproti USA. Priemerný Slovák vyprodukuje 5x menej než priemerný Lichtenštajnčan. Lichtenštajnsko je z hľadiska HDP na obyvateľa jednou z najbohatších krajín na svete. Zaujímavosťou je aj najnižšia miera nezamestnanosti a najvyšší počet súkromných bánk.

Maličké Lichtenštajnsko pozostáva z jedenástich okresov, ktoré tvorí vždy len jediné mesto. Metropola Vaduz na pravom brehu Rýna nemá viac ako šesťtisíc obyvateľov, a podobá sa mnohým rakúskym a švajčiarskym mestám v údolí Álp. Malebné námestia, biele domčeky, hlavná ulica Das Städtle s pár múzeami, kaviarňami, reštauráciami a obchodmi, kde je všetko poruke. Nachádza sa tu prekvapivo veľa obchodov s luxusnými hodinkami. Na ulici nájdete aj pokladnicu Lichtenštajnského kniežatstva (Schatzkammer Liechtenstein) ktorá zahŕňa aj Fabergého vajcia. Taktiež tu nájdete budovu nového parlamentu. Vaduz je jednou z mála európskych metropol, ktorá nemá železničnú stanicu.

Z centra Vaduzu treba vystúpať k Lichtenštajnskému zámku, ktorý je dominantou nielen metropoly, ale celej krajiny. Zaujímavosťou je určite Alte Rheinbrücke - jeden z posledných peších drevených mostov cez Rýn. Je krytý, a nájdete na ňom označenie hranice medzi Švajčiarskom a Lichtenštajnskom.

Ďalšou turistickou zastávkou je obec Balzers na juhu krajiny, so spomínaným hradom Gutenburg z 13. storočia. Pôsobivo sa týčiaci na kopci je otvorený verejnosti ako múzeum, a máte odtiaľto takisto nádherné pohľadnicové výhľady na okolité Alpy. Celá obec dýcha históriou, za pozretie tu stojí aj zrúcanina hradu Grafenberg, Kostol sv.

Obľúbeným lyžiarskym strediskom je Malbun uprostred nádhernej prírody, kde nájdete dokonalý relax nielen v zime, ale v každom ročnom období. V údolí severne od centra Vaduzu sa nachádzajú kniežacie vinice. Za pekného počasia (je tu 1500 hodín slnka ročne) si viete sadnúť aj vonku vpravo od pivníc do príjemnej záhradnej reštaurácie. V tejto malej krajinke je okrem kniežacích vinohradov vyše 100 vinárov, ktorí produkujú vlastné vínka.

Prečítajte si tiež: Ozdravné pobyty v kúpeľoch pre seniorov

V najľudnatejšom meste krajiny v Schaan, cez ktoré prechádzam do Vaduzu zo severu, existuje spoločnosť s názvom Ivoclar Vivadent, ktorá vyrába falošné zuby a jej svetový podiel je neuveriteľných 20 % svetového predaja.

Zaujímavosti o Lichtenštajnsku

• Lichtenštajnsko je dvojnásobne vnútrozemská krajina, čo znamená, že nemá prístup k moru a ani žiadna z krajín, s ktorými susedí, nemá prístup k moru.
• Lichtenštajnsko založil šľachtic Jan Adam I., ktorý sa narodil v Brne a teda rod Lichtenštajnovcov mal s našim územím vždy úzke vzťahy.
• Lichtenštajnsko je neutrálna krajina, ktorá nemá svoju armádu.

tags: #Lichtenštajnsko #Slovensko #diplomatické #vzťahy