Likvidácia tovaru a DPH: Komplexný pohľad na daňové aspekty

Likvidácia tovaru je proces, ktorý môže nastať z rôznych dôvodov, ako je poškodenie, zastaranie alebo jednoducho neschopnosť predať tovar za prijateľnú cenu. Z pohľadu dane z pridanej hodnoty (DPH) a dane z príjmov je dôležité správne posúdiť a zdokumentovať tento proces, aby sa predišlo prípadným problémom s daňovými orgánmi. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na daňové aspekty likvidácie tovaru na Slovensku, s odkazom na príslušné právne predpisy a judikatúru.

DPH a likvidácia tovaru v EÚ

Pravidlá DPH v Európskej únii upravuje smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH. Táto smernica stanovuje základné princípy fungovania DPH v rámci EÚ a členské štáty sú povinné transponovať ju do svojich národných legislatív.

Články 184 a 185 smernice sa zaoberajú úpravou pôvodného odpočítania dane. Ak je pôvodné odpočítanie dane vyššie alebo nižšie ako odpočítanie, na ktoré má zdaniteľná osoba právo, je potrebné vykonať úpravu. Táto úprava sa vykoná najmä vtedy, keď po podaní daňového priznania dôjde k zmene faktorov, ktoré boli použité pri odpočítaní dane (napr. zrušenie nákupu alebo získanie cenovej zľavy).

Súdny dvor EÚ (SDEÚ) má právo výkladu spoločnej smernice o DPH, a jeho rozhodnutia sú záväzné pre všetky členské štáty EÚ.

Predmet dane z pohľadu zákona o DPH

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty vymedzuje predmet dane. V rámci takto zadefinovaného predmetu dane zákon ďalej určuje, čo sa nepovažuje za dodanie tovaru alebo služby a súčasne vymedzuje tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane.

Prečítajte si tiež: Ako získať finančný príspevok na likvidáciu vozidla?

Medzi týmito kategóriami je rozdiel v tom, že aktivita platiteľa dane, ktorá nie je predmetom dane, dani nepodlieha, t. j. zákon o DPH sa na ňu nevzťahuje a platiteľ toto plnenie neuvádza ani v daňovom priznaní. Na druhej strane plnenia oslobodené od dane sú predmetom dane, t. j. platiteľ ich uvádza v daňovom priznaní, ale daň pri ich dodaní neuplatňuje.

Nasledujúce plnenia nie sú predmetom dane:

• predaj podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku a vloženie podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú jednotku ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva v prípade, ak nadobúdateľ je platiteľom dane alebo sa stáva platiteľom podľa § 4 ods.

V nadväznosti na vymedzený predmet dane zákon konkrétne určuje tovary a služby, ktoré sú oslobodené dane.

Služby oslobodené od DPH

Medzi služby oslobodené od dane bez možnosti odpočítania dane zadefinované v § 29 až § 41 patria predovšetkým činnosti, ktoré majú verejnoprospešný charakter, napr. poštové služby, služby zdravotnej a sociálnej starostlivosti a pod. Činnosti zadefinované v § 29 až § 41 sa nezahŕňajú do obratu pre účely registrácie za platiteľa dane podľa § 4 ods. 9 zákona o DPH (okrem finančných a poisťovacích služieb, ktoré do obratu nevstupujú iba vtedy, ak sú poskytované ako doplnkové služby).

Platiteľ, ktorý dodáva tieto služby, nemôže si odpočítať daň ( § 49 ods. 3) s výnimkou finančných služieb alebo poisťovacích služieb poskytnutých zákazníkovi, ktorý nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko na území Európskych spoločenstiev alebo ak sú tieto služby priamo spojené s vývozom tovaru mimo územia Európskych spoločenstiev. Ak platiteľ dodáva tovary a služby oslobodené od dane bez možnosti odpočítania dane a súčasne tovary a služby, pri ktorých si môže odpočítať daň, postupuje pri určení pomernej výšky odpočítateľnej dane podľa § 50, t. j. aplikuje koeficient.

Prečítajte si tiež: Likvidácia firmy a sociálny fond: Čo treba vedieť

Ďalšie príklady služieb oslobodených od dane:

• Univerzálne poštové služby vymedzené § 3 zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov a súčasne aj dodanie tovaru, ktorý súvisí s poskytovanou univerzálnou poštovou službou.
• Poskytovanie zdravotnej starostlivosti štátnymi a neštátnymi zdravotníckymi zariadeniami podľa osobitného predpisu ( zákon č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, od. 1. 1. 2005 aj zákon č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) a tovary a služby so zdravotnou starostlivosťou priamo súvisiace, poskytované týmito zdravotníckymi zariadeniami.
• Kúpeľná starostlivosť, rovnako ako aj na služby s ňou priamo súvisiace, ak kúpeľná starostlivosť nadväzuje na predchádzajúcu ambulantnú starostlivosť alebo ústavnú starostlivosť.
• Ošetrovateľská starostlivosť a pôrodná asistencia.
• Poskytovanie zdravotnej starostlivosti zubnými lekármi a dodanie zubných náhrad zubnými lekármi a zubnými technikmi.
• Dodanie ľudských orgánov a tkanív, ľudskej krvi a krvných prípravkov a materského mlieka.
• Služby sociálnej pomoci a služby súvisiace s ochranou detí a mládeže poskytované v zariadeniach sociálnych služieb podľa osobitných predpisov ( zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov).
• Výchovné a vzdelávacie služby za určitých podmienok.
• Kultúrne služby za predpokladu, že sú poskytované zákonom určenou osobou, t. j. osobou zriadenou zákonom, alebo subjektom, ktorý spĺňa charakter neziskovosti.
• Dodanie tovarov a služieb osobami, ktorých činnosť je oslobodená od dane podľa § 29 - § 34, na podujatiach, ktoré sú usporiadané za účelom zhromažďovania finančných prostriedkov použitých na ich vlastnú činnosť.
• Televízne vysielanie Slovenskej televízie a vysielanie Slovenského rozhlasu. Vysielanie reklám, telenákupu a sponzorovaných programov vrátane ich propagácie podlieha dani.
• Poisťovacie a zaisťovacie služby vrátane súvisiacich služieb poskytovaných poisťovacími maklérmi a poisťovacím agentmi.

Daň z príjmov a likvidácia zásob

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP) upravuje daňové hľadisko likvidácie zásob. Podľa § 17 ods. 1 písm. b) ZDP sa pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia.

Dôležité je rozlišovať medzi rôznymi spôsobmi vyradenia zásob a ich daňovým dopadom:

1. Manká a škody: Ak z účtovných predpisov vyplynula povinnosť účtovania na ťarchu účtu 549 - Manká a škody, je výška daňového výdavku limitovaná v § 21 ods. 2 písm. e) ZDP s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. g) ZDP.
2. Ostatné náklady na hospodársku činnosť: Ak z účtovných predpisov vyplýva povinnosť účtovať vyradenie zásob na iný účet ako účet 549, napr. na účet 548 - Ostatné náklady na hospodársku činnosť, nemožno jednoznačne konštatovať, či ide o daňový výdavok bez preukázania opodstatnenosti vyradenia a spôsobu ďalšieho nakladania s nimi.

V prvom rade by sa mal daňovník pokúsiť uvedené zásoby predať. Pri predaji zásob za znížené ceny, aj v prípade vykázania straty z predaja, bude obstarávacia cena zásob daňovo uznaná. Ďalšou možnosťou je nepotrebné zásoby inak speňažiť, napr. odovzdaním do zberných surovín, aj v tomto prípade by obstarávacia cena zásob bola daňovo uznaná.

Pre daňové posúdenie zaúčtovaného nákladu je rozhodujúca legislatívna úprava, ktorá určuje aj spôsob nakladania s majetkom. Ak v predmetnom prípade, na základe legislatívnej úpravy budú musieť byť nepredané zásoby vyradené a bezpečne zlikvidované, náklady účtované v súvislosti s vyradením zásob, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, je možné uznať za daňový výdavok, ak spĺňajú podmienky daňového výdavku (nákladu) podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Prečítajte si tiež: Kúpna zmluva v kontexte likvidácie dedičstva

Príklad: Likvidácia zásob tovaru (náhradných dielov)

Podnikateľ - fyzická osoba, platiteľ DPH, po výpredaji (postupné znižovanie predajnej ceny tovaru) sa rozhodol zlikvidovať zásoby tovaru (náhradné diely), ktoré sú z veľkej časti nepredajné. Tieto zásoby odovzdá do zberne druhotných surovín (železný šrot), ktorá je taktiež platiteľom DPH.

V tomto prípade, ak podnikateľ už predtým zvolil obchodnú a cenovú stratégiu tak, aby mohol zásoby tovaru odpredať, avšak výsledok sa neprejavil, ide zrejme o nepredajné zásoby tovaru.

Aké doklady je povinný mať podnikateľ vo svojom účtovníctve? Je potrebné vyhotoviť aj protokol o likvidácii s uvedením položiek likvidovaného tovaru?

Z pohľadu autora, pokiaľ ste už predtým zvolili obchodnú a cenovú stratégiu tak, aby ste mohli zásoby tovaru odpredať, avšak výsledok sa neprejavil, ide zrejme o nepredajné zásoby tovaru.

Daňová uznateľnosť opravnej položky

Ak podnikateľ vytvoril opravnú položku k zásobám, ktoré sa neskôr zlikvidovali, je potrebné posúdiť jej daňovú uznateľnosť. Všeobecne platí, že tvorba opravnej položky k zásobám nie je daňovo uznaným výdavkom.

Príklad:

Podnikateľ nakúpil tovar za 500 eur. Z dôvodu poškodenia tovaru znížil jeho predajnú cenu na 480 eur. Náklady na predaj poškodeného tovaru sú 3 eurá. Čistá realizačná hodnota tovaru je teda 477 eur (480 eur - 3 eurá). Podnikateľ vytvoril opravnú položku vo výške 23 eur (500 eur - 477 eur). Tvorba opravnej položky vo výške 23 eur nie je daňovo uznaným výdavkom.

Ak by podnikateľ neskôr predal tovar za 460 eur, vykázal by výnos 460 eur a náklad 477 eur, ktorý by bol daňovo uznaným výdavkom. Zrušenie opravnej položky vo výške 23 eur by sa daňovo neposudzovalo.

Likvidácia zásob a DPH

Pri likvidácii zásob je dôležité zohľadniť aj aspekty DPH. Ak platiteľ DPH odpočítal DPH pri nadobudnutí zásob, ktoré sa neskôr zlikvidujú, je povinný túto DPH vrátiť. Táto povinnosť vyplýva zo zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH.

tags: #likvidácia #tovaru #DPH