
Abstrakt: Obdobie staroby a starnutia je neodmysliteľnou súčasťou života. S premenou spoločnosti je spojený aj samotný fakt starnutia celej populácie, nakoľko stúpa počet ľudí v seniorskom veku. Hoci je starnutie sprevádzané nespočetnými zmenami či už v oblasti biologickej, psychickej alebo sociálnej, nemala by byť táto etapa pre seniorov šedým obdobím. Seniori by si mali vyberať, akým smerom sa ich život bude uberať a jednou z alternatív aktívneho a zmysluplného trávenia času a reakcií na zmenu je zapojenie sa do procesu vzdelávania. Štát by sa mal podieľať sa zaistení dostatočných edukačných eventualít pre osoby v seniorskom veku.
Kľúčové slová: aktívne starnutie, celoživotné vzdelávanie, klient vyššieho veku, senior.
Starnutie populácie je globálny trend, ktorý sa dotýka aj Slovenska. Je dôležité pochopiť, ako seniori trávia svoj voľný čas v 21. storočí, aké aktivity preferujú a aké faktory ovplyvňujú ich možnosti a rozhodnutia. Predkladaný odborný článok sa zaoberá analýzou sociálno-ekonomických aspektov postavenia seniorov v súčasnej spoločnosti s cieľom priniesť nové poznatky o kvalite života a postavení starších ľudí na Slovensku.
Starnutie populácie je možné vo všeobecnosti definovať ako rýchly nárast relatívneho počtu starších skupín obyvateľstva v spoločnosti. Tento fenomén sledujeme prostredníctvom troch ukazovateľov, a to indexu starnutia, priemerného veku obyvateľstva a strednej dĺžky života, t. j. priemerného počtu rokov dožitia u osôb oboch pohlaví a veku za predpokladu, že nedôjde k zmenám úmrtnostných pomerov (Štatistický úrad SR, 2014). V dôsledku starnutia populácie dochádza v spoločnosti obvykle k mnohým výrazným zmenám. Ide o zmeny obsahu politických programov - s výraznou zmenou vekovej štruktúry obyvateľstva sa kľúčovým stáva politický názor starších voličov, ďalej o zmeny v sociálnom systéme, ale napríklad aj o zmenu vnímania zmyslu a potreby celoživotného vzdelávania a pod. S rýchlym nárastom počtu starších obyvateľov v dôchodkovom veku sa automaticky spájajú vyššie náklady na služby v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Z ekonomického hľadiska vyvstáva zas potreba reštrukturalizácie a sústavného zvyšovania dôchodkového veku, ako i dôchodkového zabezpečenia. Do popredia sa tak v kontexte s danou problematikou dostávajú otázky ekonomického, sociálneho, medicínskeho, ale aj psychologického, či politického charakteru.
U nás, rovnako ako aj v iných (ale i v rozvojových krajinách, ako je napríklad India, Čína, Kórea) členských štátov Európskej únie rastie počet seniorov. To jasne dokazuje demografický vývoj populácie. Podľa údajov štúdie Eurostatu (2014) sa v rámci Európskej únie za posledných päťdesiat rokov v priemere zvýšila priemerná dĺžka života o desať rokov, pričom v roku 2012 dosiahla úroveň 80,3 rokov a podľa predikcie bude naďalej stúpať. Je to dané najmä tým, že sa vďaka medicínskemu a technickému pokroku prudko zvyšuje kvalita života. Z toho dôvodu je treba hľadieť na proces starnutia populácie ako na prirodzený jav. Celoživotné vzdelávanie sa stalo významnou spoločenskou tematikou vyspelej európskej spoločnosti. Potreba rozširovať vlastné vzdelanostné platformy sa dotýka aj seniorskej populácie.
Prečítajte si tiež: Ako trávia postihnutí voľný čas
V porovnaní s inými európskymi krajinami, patrí Slovensko zatiaľ k tým menej „starým“. V Národnom programe aktívneho starnutia na roky 2014 - 2020 sa uvádza, že kým v rámci EÚ bude v dôsledku starnutia populácie v roku 2050 chýbať 15 % pracovnej sily, na Slovensku to bude pravdepodobne až 21 %. Slovensko tak bude nielen staršie, ale keďže je menej početné, predpokladá sa, že bude aj etnicky chudobnejšie. Pri zachovaní súčasnej intenzity pôrodnosti, je dokonca prognóza, že v druhej polovici 21.
Kvalita života seniorov odráža, okrem zdravia, psychického a emocionálneho prežívania, viaceré variabilné faktory. Ide napríklad o schopnosť adaptácie, participáciu na spoločenskom živote, spôsob trávenia voľného času, či o sociálne prostredie, resp. kvalitu sociálnych vzťahov a pod. Sociálno-ekonomická dimenzia kvality života seniorov zahŕňa všetky aspekty súvisiace so sociálnym prostredím, ďalej finančné a materiálne zabezpečenie, dopravu, bezpečnosť, zdravotnú starostlivosť a sociálne služby, ako aj prístup k informáciám a ďalším zdrojom, ktorými spoločnosť disponuje. Táto dimenzia sa monitoruje pomocou takých ukazovateľov, ako je hrubý domáci produkt, stredná dĺžka života a gramotnosť obyvateľstva. Na Slovensku je stredná dĺžka života 76,7 roka, pričom však pretrvávajú veľké rozdiely medzi pohlaviami. Kým muži sa dožívajú v priemere 73,1 roka, u žien je to 80,2 roka. Rozdiely sú aj v súvislosti so sociálno-ekonomickými skupinami obyvateľstva. Osoby s nízkou úrovňou vzdelania žijú v priemere o desať rokov kratšie ako osoby s vysokoškolským vzdelaním (OECD, 2017).
Sociálna staroba je charakteristická zmenou sociálnych úloh, životného štýlu a tiež ekonomického zabezpečenia. Zahŕňa viaceré negatívne aspekty, pričom ide napríklad o sociálnu exklúziu, predsudky a vekovú diskrimináciu, generačnú intoleranciu, segregáciu, ale aj vyššiu chorobnosť, či atypický priebeh chorôb, pokles schopnosti signalizovať vlastné potreby, stratu orientácie v sociálnom dianí v dôsledku rýchleho napredovania technológií a pod. Okrem toho môže zahŕňať zmeny ohľadom bydliska, obmedzenie či stratu sociálnych kontaktov, oslabenie interakcií, alebo tiež osamelosť. Seniori tvoria skupinu obyvateľstva, ktorá je do značnej miery ohrozená aj diskrimináciou na základe veku - tzv. ageizmom. Daný jav je manifestovaný širokým spektrom fenoménov na individuálnej, aj inštitucionálnej úrovni. Postoje k jeho pochopeniu zahŕňajú dve roviny. Prvou je diskriminácia, predsudky a systematické uplatňovanie stereotypov, vychádzajúce zvyčajne z nesprávneho chápania kvalitatívnych nerovností jednotlivých fáz ľudského života a značne subjektívneho vnímania seniorskej populácie. Druhá rovina predstavuje pocit diskriminácie samotných seniorov, ktorý je založený na nerešpektovaní vlastného ega, príp. negatívnych postojov voči starobe ako takej (Nelson, 2017). Ako je z praxe známe, ľudské práva starších ľudí nie sú prostredníctvom súčasného právneho systému dostatočne zabezpečené. Jednotlivé štátne politiky zlyhali v adekvátnej implementácii a včleňovaní práv seniorských občanov do zákonov, rozpočtov a programových vyhlásení, čo dokazuje aj práve nezmenšujúca sa miera ageizmu v spoločnosti.
Postavenie seniorov na trhu práce predstavuje jeden z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich budúci vývoj slovenskej spoločnosti, pričom práve občania v preddôchodkovom veku patria medzi najviac ohrozené skupiny na trhu práce. Je dôležité uvedomiť si, že vzhľadom na starnutie populácie bude táto skupina v pracovnej sile stále početnejšia. Z toho dôvodu by opatrenia na trhu práce vyvolané starnutím pracovnej sily mali brať do úvahy v prvom rade vývoj v tejto skupine osôb. Všeobecnú mieru ekonomickej aktivity, ako aj mieru zamestnanosti, ovplyvňuje do určitej miery ako veková štruktúra obyvateľstva, tak aj možnosť nadobudnúť určité vzdelanie. Ako vyplýva z prieskumu agentúry TASR, v súčasnosti zamestnáva seniorov na Slovensku len 30 % všetkých firiem, resp. malých a stredných podnikateľov s obratom vyšším ako 200 000 Eur. Väčšina seniorov pracuje v týchto firmách na plný pracovný úväzok. Len 27 % firiem uviedlo, že skrátený úväzok má maximálne polovica u nich zamestnaných seniorov a len pätina firiem uviedla, že viac ako polovica u nich zamestnaných seniorov má skrátený úväzok. V priemere do mesiaca 52 % starších zamestnancov odpracuje 40 až 160 hodín a približne 28 % zamestnaných seniorov odpracuje dokonca viac ako 160 hodín mesačne. Uplatnenie seniorov na pracovných pozíciách je rôzne. Do ich pracovnej náplne najčastejšie patria administratívne a účtovnícke práce, odborné referentské práce, údržba či stráženie objektov a pod.
V súvislosti s trhom práce je narastajúci počet starších osôb v spoločnosti vnímaný skôr negatívne, resp. ako príťaž pre mladých, zamestnaných ľudí. Očakáva sa totiž, že rovnako ako ľudia žijú dlhšie, tak budú aj rovnako dlhšie pracovať. Je však potrebné si uvedomiť, že súčasní seniori sú v porovnaní s minulosťou na tom po viacerých stránkach, predovšetkým však zdravotne, oveľa lepšie. Okrem toho disponujú cennými skúsenosťami a zručnosťami, ktoré môžu mladším ročníkom odovzdávať.
Prečítajte si tiež: Seniorský život na Slovensku
Výrazná zmena nastáva v súvislosti s odchodom seniora do dôchodku, v dôsledku čoho sa mení nielen jeho ekonomická, resp. finančná situácia, ktorá sa spravidla zhoršuje, ale taktiež celý predošlý spôsob života. Seniori tvoria spotrebiteľskú skupinu obyvateľstva so špecifickými požiadavkami a potrebami, pričom najväčšia časť ich ekonomickej sily pochádza z ich dôchodkového zabezpečenia. V štátoch s vyššími príjmami sú špecifiká seniorov, ako spotrebiteľov, zohľadňované a to zväčša zo strany podnikateľských subjektov a poskytovateľov služieb. Tým dochádza k vytváraniu značnej kúpnej sily. Menej bohaté štáty sa však v súvislosti s pomocou seniorom viac spoliehajú na rodiny a zdôrazňujú finančné plánovanie a aktívnu prípravu na dôchodok. Dôchodky predstavujú v súčasnosti obrovský a stále narastajúci podiel verejných výdavkov, tvoriaci v priemere viac ako 10 % HDP. Základná a zároveň najvýznamnejšia dôchodková dávka je starobný dôchodok. Starobný dôchodok je dôchodková dávka, za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poskytovaná zo starobného poistenia, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa. Nárok na starobný dôchodok má poistenec, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je v súčasnosti stanovený na 62 rokov. Čo sa týka konkrétne Slovenska, podľa najnovších informácií, dôchodkové dávky sa v roku 2019 zvýšia buď o 2,6 %, alebo o minimálnu valorizačnú pevnú sumu daného druhu dôchodku - podľa toho, čo bude pre dôchodcu výhodnejšie. Seniorom, ktorých starobný dôchodok je nižší ako 334,70 €, sa dôchodková dávka zvýši o sumu 8,70 €. V prípade poberania predčasného starobného dôchodku, pôjde o sumu 8,30 €. Zvýšenie sa bude týkať všetkých seniorov, ktorí poberajú penziu zvýšenú na sumu minimálneho dôchodku. Sociálna poisťovňa k 1. januáru 2019 zároveň prehodnotí trvanie nároku na minimálny dôchodok z úradnej moci v súvislosti so zmenou životného minima, pričom o prehodnotenie uvedeného nebudú musieť starší ľudia žiadať (Višváder; Rodinová, 2018).
Trávenie voľného času je kľúčovou súčasťou kvality života seniorov. Aktivity, ktorým sa venujú, môžu mať významný vplyv na ich fyzické a psychické zdravie, sociálne kontakty a celkovú pohodu. V 21. storočí sa možnosti trávenia voľného času pre seniorov výrazne rozšírili vďaka technologickému pokroku, zvýšenej dostupnosti informácií a rozmanitosti ponúkaných aktivít.
Mnoho seniorov trávi svoj voľný čas v pohodlí domova. Medzi obľúbené aktivity patria:
Pre seniorov, ktorí sú aktívnejší a majú radi spoločnosť, existuje množstvo aktivít mimo domova:
Samotné vzdelávanie je dlhšiu dobu vnímané ako ľudská potreba a zďaleka už nie je považované rýdzo za profesijnú záležitosť a predstava o tom, že vzdelávanie je doménou obdobia detstva a mladosti, je už dávno prekonaná. Neoddeliteľnou súčasťou je potreba celoživotného vzdelávania a učenia seniorov. Vzdelávanie seniorov poskytuje široký priestor pre uplatnenie vedomostí a znalostí pedagogicko-sociálneho charakteru. Vzdelávanie klientov vyššieho veku by malo naplňovať vzdelávacie potreby podľa ich osobných záujmov. Aj v tomto prípade je edukácia cieľavedomý proces so svojím poslaním, smerom a výchovným cieľom. Pomocou vzdelávacieho procesu je možné ovplyvňovať vzorce správania, hodnotovú orientáciu či postoje klientov vyššieho veku. Každopádne vzdelávanie predstavuje významný prostriedok k obohateniu života postproduktívnej generácie.
Prečítajte si tiež: Zmysluplné aktivity vo voľnom čase pre seniorov
Od polovice 20. storočia sa začala uplatňovať samostatná veda a to gerontagogika - pôvodne išlo o teóriu výchovy a vzdelávania pre starých ľudí a ľudí v starobe. V dnešnej dobe sa na túto vedu prihliada ako na edukáciu seniorov, preseniorskú edukáciu a proseniorskú edukáciu. Mühlpachra (2004, s. 122) zdôrazňuje, že sa ,,vzdelávanie v staršom veku stáva nutnou podmienkou pochopenia života v stále meniacom sa svete. Podľa výskumných pozorovaní sa preukázalo, že aj starší ľudia majú dostatočný kapitál pre učenie sa a vzdelávanie. Fyzická výkonnosť postupne s vekom klesá a ubúda, psychická výkonnosť - pri správnej stimulácii - je stále na vrchole. Vzdelávanie seniorov je potrebné vnímať ako formu socioedukatívnej intervencie. Vzdelávanie ako prostriedok k riešeniu spoločenských problémov nie je novým poznatkom. Napríklad už Sokrates stotožňoval nevedomosť so zlom a Komenský uvádzal, že vzdelávanie by malo byť pre každého. Ani vzdelávacie potreby starnúcej generácie by nemali byť opomínané, nakoľko ,,človek sa učí, pokiaľ žije.“ Vyspelé štáty Európy sa začali vzdelávaniu tejto skupiny venovať až v 80. rokoch 20. storočia. Postupne sa začala rozširovať ponuka vzdelávacích programov a dôraz je čoraz viac kladený na kvalitu života v séniu. Obdobie vyššie veku je vnímané ako obdobie výziev a nových príležitostí. V 90. rokoch dochádza k rozvoju proseniorskej edukácie (Benešová, 2014). Vzdelávanie seniorov predstavuje ,,špecifickú a relatívne samostatnú sféru vzdelávania dospelých.“ (Šerák, 2009, in Špatenková, Smélaková, 2015, s. 71).
Vo vzdelávacom procese seniorov musia byť dodržané určité zásady edukácie.
Medzi faktory, ktoré ovplyvňujú trávenie voľného času seniorov patria:
Hlavným cieľom realizovaného výskumu bola analýza a komparácia výsledných hodnôt sociálno-ekonomických aspektov kvality života seniorov, žijúcich v prostredí vlastného domova a kvality života seniorov, ktorí sú klientmi zariadení sociálnych služieb na Slovensku. K sociálno-ekonomickým aspektom kvality života patrí predovšetkým finančné a materiálne zabezpečenie, bezpečnosť, možnosť v živote ďalej napredovať, stupeň participácie na spoločenskom dianí, prístup k informáciám a ďalším zdrojom, ktorými spoločnosť disponuje, ale taktiež kvalita sociálnych vzťahov, podpora blízkeho okolia, možnosti ďalšieho vzdelávania a pod. Na začiatku výskumného projektu sme si položili niekoľko otázok. K hlavným patrila, o. i., otázka ohľadom faktorov ovplyvňujúcich kvalitu života seniorov na Slovensku, a to predovšetkým jej sociálno-ekonomickú rovinu. Aby sme však na danú otázku našli odpoveď, bolo potrebné skúmať nielen jednu (sociálno-ekonomickú), ale všetky dimenzie, resp. roviny kvality života starších občanov.
Empirický výskum mal charakter kvantitatívnej analýzy. Na zber dát bola použitá upravená a skrátená verzia dotazníka WHOQL-Old, obsahujúca 15 otázok. Túto sme doplnili o otázky zamerané na zistenie demografických údajov od respondentov (vek, bydlisko, vzdelanie a status klienta sociálnych služieb, resp. inštitucionálnej starostlivosti) a o otázku, týkajúcu sa vekovej diskriminácie. Pomocou nej sme sa seniorov pýtali konkrétne na to, či sa oni osobne stretli s diskrimináciou na základe veku. Na vyhodnotenie zozbieraných údajov sme použili deskriptívnu analýzu, kontingenčné tabuľky, grafy a pod. Na overenie hypotéz neparametrický chí-kvadrát. Výskumnú vzorku tvoril súbor 224 respondentov - seniorov vo veku 62 a viac rokov. V čase nášho skúmania sa z tohto počtu 42,4 % respondentov nachádzalo v inštitucionálnej starostlivosti, pričom zvyšných 57,6 % respondentov tvorili seniori žijúci v prostredí vlastného domova. V súbore sa nachádzalo 65,6 % žien a 34,4 % mužov.
Ako to je so vzdelávaním seniorov v zariadeniach sociálnych služieb? Majú klienti v zariadeniach pre seniorov dostatočnú motiváciu učiť sa nové veci a získavať informácie? Majú možnosť prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam súčasnej spoločnosti? Edukácia klientov sociálnych služieb napomáha pri hľadaní nových istôt, nového zmyslu žitia a nových postojov k životu a preto sa musí tento fakt premietať pri koncipovaní a realizácii vzdelávacej politiky (Palán, Langer, 2008). Konkrétnymi prínosmi vzdelávania klientov v poslednej životnej etape je prispievanie k mobilizácii intelektových a kognitívnych funkcií, k upevňovaniu fyzického a duševného zdravia, či k posilňovaniu sebadôvery a tým aj k životnej spokojnosti. Oblasť vzdelávania seniorov je nezvyčajne široká a netvorí žiaden jednotlivý a vzájomne previazaný systém. Môže mať charakter neprofesijného všeobecného seniorského vzdelávania. Najčastejšie ide napríklad o výučbu počítačovej gramotnosti, trénovanie pamäte. Vzdelávacie aktivity predstavovali dôležitý mechanizmus štrukturácie času, budovanie sociálnych väzieb a v neposlednom rade významný zdroj sebanaplnenia a sebavedomia. V zariadeniach sociálnej starostlivosti je poskytované osobám so zníženou sebestačnosťou, kde sa stáva okrem iných pomocných činností jeden z nástrojov podporujúcich zapojenie sa do bežného života. Vzdelávanie klientov sociálnych služieb je dôležité najmä pre rozvoj komunitného života. Seniori by mali mať možnosť výberu aktivít vo vzdelávaní. Jedinci, ktorí sú vo svojej podstate menej aktívni, potrebujú ponuku. Bez ponuky a možnosti výberu by mohol jedinec upadnúť do nudy a postupne až do depresie. Ponuku rôznorodých aktivít v oblasti vzdelávania by mala ponúkať inštitúcia jednak pre klientov sociálnych služieb priamo v pobytovom zariadení, ale táto možnosť by mala byť ponúkaná i seniorom v domácom prostredí, hoci je to obťažnejšie, nakoľko to buď neumožňuje zdravotný stav, vzdialenosť do zariadenia či zlá ekonomická situácia z dôvodu zníženej životnej úrovne.