Logopedická starostlivosť v predškolskom veku: Metodika

Reč je základnou charakteristikou človeka a vývin komunikačných schopností predstavuje pre človeka vedomé používanie jazyka. Jazyk je systém dohodnutých znakov a symbolov, ktorý kóduje javy, vzťahy a usporiadané pojmy. Tie triedia svet do kategórií pomocou slov a gramatických pravidiel. Človek uplatňuje jazyk prostredníctvom reči, preto nie je správne označovať jazyk a reč ako ekvivalentné pojmy. Sú rovnaké aj rozdielne, označujú dva aspekty jediného celku, pričom majú dorozumievaciu funkciu a slúžia ako základ myšlienkovej činnosti.

Osvojovanie si materinského jazyka je vývinový proces, ktorý je úzko spojený s ontogenézou reči po kvalitatívnej a kvantitatívnej stránke. Pre používanie hovorenej (expresívnej) a písanej (impresívnej) reči je dôležité, aby bola reč v jednote s myslením. Myslenie a reč nie sú totožné, myslenie slúži na odhalenie podstaty skutočnosti a reč na prenášanie myšlienok a informácií. Z vývinového hľadiska majú myslenie a reč rozdielne genetické základy, no navzájom sa ovplyvňujú.

Vzťah myslenia a reči

Problematikou dialektického vzťahu myslenia a reči z ontogenetického aspektu sa zaoberalo viacero autorov. Za významný sa považuje prístup Vygotského, ktorý poukázal na to, že v určitom období (okolo 2. roku života) sa reč stáva nástrojom myslenia a myslenie sa stáva rečovým. Deti s oneskoreným vývinom reči (predĺženou fyziologickou nevravnosťou) môžu mať do určitého veku myslenie, ktoré sa rozvíja bez zjavných sekundárnych dôsledkov.

Vzťah motoriky a reči

Vzájomná dialektická väzba vo vývine existuje aj medzi úrovňou rozvoja motoriky u dieťaťa a jeho rečou. Hovorenie je precízne koordinovaný proces jemnej motoriky rečového aparátu. U detí s narušeným vývinom motoriky sa spravidla pozoruje oneskorený vývin reči a u detí s narušenou komunikačnou schopnosťou sa často zisťuje znížená úroveň motorických zručností. Úroveň rozvoja reči koreluje so stupňom rozvoja jemnej motoriky rúk. Ak je vývin jemnej motoriky primeraný veku, obyčajne vývin reči prebieha v rámci normy.

Vplyv zraku a psychickej stimulácie

Nesporný význam pre vývin reči má aj zrak a zrakové vnímanie, ktoré umožňujú dieťaťu odzerať pohyby hovoridiel a mimických pohybov od dospelých, čo prispieva k osvojeniu si artikulácie a neverbálnej komunikácie. Častou príčinou oneskoreného vývinu reči detí ranného a predškolského veku býva ich nedostatočná psychická stimulácia, keď dieťa žije v prostredí chudobnom na podnety, čo sa prejavuje v úrovni reči a v rozvoji jeho komunikačnej schopnosti.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre logopedickú starostlivosť

Vplyv sociálneho prostredia a dedičnosti

Vývin reči stimuluje správny rečový vzor v rodine, v jasliach, materskej škole a neskôr aj v základnej škole, t. j. v prostredí, kde sa hovorí spisovným jazykom a ktorého členovia netrpia poruchou komunikačných schopností. Primeraný dostatok rečových podnetov zo sociálneho prostredia stimuluje dieťa k interakcii, čo predpokladá zapojenie zmyslov - zraku, sluchu, hmatu, čuchu a kinestetických pohybov. Sociálna spolupráca dieťaťa s okolím prostredníctvom reči zabezpečuje vo veľkej miere formovanie jeho inteligentného správania. Ak deti pochádzajú z rečovo málo podnetného prostredia, môžu v dôsledku oneskoreného vývinu reči navonok pôsobiť ako menej inteligentné a sociálne menej zručné pri nadväzovaní kontaktov. Dôležité je diagnosticky rozpoznať a dôsledne rozlíšiť sociálne nedostatky od rozumových nedostatkov. Významné sú aj dedičné predpoklady dieťaťa pre osvojovanie si jazyka a reči. Deti sú geneticky vybavené k tomu, aby si osvojovali reč určitým spôsobom.

Diagnostika oneskoreného vývinu reči

Z hľadiska včasného diagnostického skúmania etiológie oneskoreného vývinu reči u jednotlivých detí je okrem dôslednej rodinnej a edukačnej anamnézy potrebné realizovať komplexnú diagnostiku (klinickú, psychologickú, pedagogickú, špeciálnopedagogickú) na odhalenie špecifík osobnostného vývinu dieťaťa v oblasti socioemocionálnej, kognitívnej a perceptuálnomotorickej. Diagnostický proces nemá prebiehať unáhlene a povrchne. Najmä u detí ranného a predškolského veku často nie je možné vzhľadom na priebežný vývin reči stanoviť presnú diagnózu. Je preto vhodné v danom časovom období vývinu uplatňovať prelínanie procesu diagnostiky s terapeutickým procesom. Jedná sa o diagnostickú stimuláciu a stimulačnú diagnostiku, kedy medzi diagnostikovaním a terapiou nemusí byť striktne vymedzená hranica to znamená, že diagnostické postupy môžu mať niekedy terapeutický efekt a naopak. Cieľom diagnostického procesu z hľadiska vývinu reči je skúmať, či sa jedná len o isté časové oneskorovanie normálneho rečového vývinu v jednej alebo vo viacerých jazykových rovinách, alebo je oneskorený vývin reči prvým symptómom narušeného vývinu reči.

Oneskorený vývin reči ako diagnostická jednotka nespadá pod kategóriu narušeného vývinu reči, pretože sa pri ňom predpokladá, že reč dieťaťa nie je narušená a nevyznačuje sa žiadnymi špecifickými odchýlkami od normálneho rečového vývinu. Často sprevádza ľahkú mozgovú dysfunkciu, spôsobenú hlavne nezrelosťou centrálneho nervového systému, alebo potlačovanú lateralitu. Na rozdiel napríklad od vývinovej dysfázie sa oneskorený vývin reči nespája s dysfunkciami v nerečových procesoch. O oneskorovaní vývinu reči možno hovoriť u tých detí, ktoré ani po treťom roku nehovoria, alebo hovoria podstatne menej než je obvyklé pre toto vekové obdobie. Tieto deti majú však záujem o komunikačné kontakty a prejavy ich správania sú adekvátne komunikačnej situácii. V každom prípade si však tieto deti vyžadujú odbornú starostlivosť a zvýšené úsilie zo strany najbližšieho sociálneho prostredia.

Včasná stimulácia vývinu reči

Čakať do troch rokov veku na to, či dieťa začne hovoriť, alebo nie, je pre jeho celkový osobnostný vývin nepriaznivé a bezvýznamné. Včasné a špecificky cielené stimulačné vplyvy, ktoré podporujú optimálny ontogenetický vývin reči a celkový vývin osobnosti dieťaťa, je nevyhnutné uskutočňovať už v rannom veku. Včasná podpora rozvoja reči by mala predovšetkým využívať pozitívne podnety na zvýšenie motivácie a záujmu dieťaťa o hovorenie. Čím viac dieťa môže počúvať hovorené slovo a čím viac dospelí pozitívne reagujú na snaženie dieťaťa hovoriť, tým viac sa bude snažiť.

Osvojovanie si komunikačnej schopnosti u dieťaťa teda predpokladá IMITÁCIU, t. j. neuvedomelé - intuitívne, alebo vedomé, zámerné či výberové - selektívne napodobňovanie reči ľudí v najbližšom okolí. V prípade stimulácie vývinu reči je možné aplikovať IMITÁCIU S REDUKCIOU, keď dieťa nedokáže úplne napodobniť reč dospelého a tento pri následnej IMITÁCII S EXPANZIOU napodobní výpoveď dieťaťa a súčasne ju rozšíri tak, aby dieťa dostalo ďalší vzor k imitácii.

Prečítajte si tiež: Špecifiká logopedickej starostlivosti

Stimuláciu vývinu reči najmä v ranom veku je potrebné spájať s EXPERIMENTÁCIOU, t. j. bádaním, skúmaním prostredníctvom nekoordinovaných pohybov motoriky v súčinnosti so zrakovou a sluchovou kontrolou, najmä ohmatávaním a prezeraním predmetov, čo umožňuje dieťaťu oboznamovať sa s najbližším okolím prostredníctvom vlastnej skúsenosti. Z hľadiska vývinu reči schopnosť experimentovania umožňuje dieťaťu experimentovať s hlasom, artikulačným aparátom, obmieňať zvuky, doprevádzať činnosť hlasom a podobne.

Hra ako prostriedok rozvoja reči

Experimentovanie ako senzomotorická aktivita najmä po druhom roku života u dieťaťa prechádza do HRY a umožňuje mu chápať okolitú skutočnosť, nachádzať vzťahy a súvislosti v reálnom živote. Prostredníctvom hry možno dieťa prirodzene motivovať k aktivite, k osvojovaniu si nových poznatkov a zručností, ale najmä k hovoreniu. Z hľadiska stimulačného a rozvojového významu hry u dieťaťa ranného a predškolského veku je nevyhnutné voliť hry primerané veku a individuálnym záujmom, možnostiam a schopnostiam každého dieťaťa. Hru hlavne u detí po 4. roku života možno cielene a zámerne využívať v rámci špecificky orientovaných stimulačných programov na podporu rozvoja jednotlivých funkcií, ale aj všestranný rozvoj ich osobnosti.

Vlastná tvorivá aktivita detí ranného a predškolského veku im prostredníctvom bádania, skúmania a experimentovania umožňuje nachádzať významy, chápať vzťahy a súvislosti medzi predmetmi, činnosťami a javmi v reálnom živote a tým im zároveň umožňuje pochopiť význam, obsah jednotlivých slov.

Využitie obrázkov pri rozvoji reči

Jedným z najčastejšie používaných prostriedkov rozvoja reči a kognitívnych procesov sú obrázky. U dieťaťa predškolského veku, keď úroveň jeho myslenia prechádza z činnostnej roviny do názornej, je vhodná postupná práca s obrázkami. Podľa Sováka, M. je dôležité:

• Zoznámenie - t.j. stimulácia k záujmu o obrázky
• Pomenovanie - dieťa pomenuje ukázaný obrázok, odpovedá na otázku: „Čo je tu“ ?

Vždy je však potrebné postupovať k ďalšej etape len vtedy, keď sa predchádzajúca etapa zafixuje. Pritom je nevyhnutné čo najčastejšie vytvárať spojenia jednotlivých slov na obrázkoch s básňami, piesňami, krátkymi príbehmi a rozprávkami, námetovými, pohybovými a dramatizujúcimi hrami. To pomáha dieťaťu s oneskoreným vývinom reči rozvíjať predovšetkým jeho obsahovú stránku reči, aby chápalo významu, obsahu jednotlivých slov v kontexte konkrétnych aktivít.

Prečítajte si tiež: Rozvoj reči predškolákov

Kresba ako forma komunikácie

V súvislosti s rozvíjaním reči nemožno nespomenúť aj svet detskej kresby, ktorý sa technicky a obsahovo u každého dieťaťa vývinovo zdokonaľuje a zároveň odráža úroveň jeho osobnostného vývinu. Kresba sa vyvíja od jednoduchého experimentovania s kresliacim materiálom, cez uchopovanie, čmáranicu, hlavonožca až ku zámernej kombinácii rôznych tvarov a línií na vyjadrenie myšlienky, obsahu výpovede dieťaťa. Súvisí to s prirodzenou túžbou dieťaťa graficky a neskôr v školskom veku aj písomne komunikovať s okolím.

Príprava na gramotnosť

Pre úspešné osvojovanie si gramotnosti v škole by zákonite v ranom a predškolskom veku u každého dieťaťa mala byť realizovaná cielená stimulácia zrakového a sluchového vnímania, taktilno-kinestetického vnímania, jemnej motoriky, grafomotoriky a vizuomotoriky, aj v súvislosti s vývinom reči. Konkrétne edukačné ciele a úlohy v danej oblasti zahŕňa Program výchovy a vzdelávania detí v materských školách od 2 rokov po vstup do školy. U detí v rannom veku je v danej oblasti možnosť výberu z viacerých stimulačných programov.

Stimulačné programy

Ako vhodné sa javia programy:

• Strasmeiera, V.: 260 cvičení pre deti ranného veku. Praha, Portál 1996
• Hermanovej, S.: Psychomotorické hry. Praha, Portál 1994
• Szabovej, M.: Cvičení pro rozvoj psychomotoriky.

Z hľadiska aplikácie programov na rozvoj psychomotorických schopností u detí ranného veku je nutné pripomenúť, že v tomto období sa u človeka rozvíjajú geneticky dané vlohy, ktoré sa po treťom roku života už len zdokonaľujú.

Individuálny stimulačný program

Tvorba a aplikácia stimulačných programov na rozvíjanie reči a zároveň kľúčových oblastí rozvoja osobnosti detí raného a predškolského veku v podmienkach špeciálnopedagogického zariadenia, je založená na komplexnej diagnostike, určovaní obsahu edukácie, dôslednom plánovaní cieľov a následne činností, vyhodnocovaní výsledkov a zainteresovanosti rodičov na realizácii programu. Individuálny stimulačný program každého dieťaťa zohľadňuje priestor medzi reálnou úrovňou jeho vývinu a genetickými limitmi.

Individuálny stimulačný program dieťaťa (ďalej ISP) nenahrádza v podmienkach zariadenia špeciálnopedagogického poradenstva individuálny plán terapie dieťaťa, pričom zároveň ani nemôže obsiahnuť celú oblasť edukačných požiadaviek na dieťa. ISP rieši individuálne problémy dieťaťa v istej, konkrétnej oblasti vývinu jeho osobnosti a zároveň sa zaoberá metódami, formami a špeciálnymi postupmi ich stimulácie.

Samotný riadený proces stimulácie by sa mal realizovať striedavo vo viacerých fázach. Najvýznamnejšia pre dieťa je však fáza pozitívneho oceňovania, ktorá by mala nasledovať vždy, keď dieťa prejaví aj sebamenšiu snahu k dosiahnutiu výkonu. Z hľadiska úspešnosti stimulácie je rozhodujúci emocionálny vzťah dospelého k dieťaťu. Dieťa musí zažívať pocit bezpečia a istoty, musí cítiť, že dospelí, ho majú radi. Potom ľahšie prijíma požiadavky a prispôsobuje sa stimulačným aktivitám.

Záver

Logopedická starostlivosť v predškolskom veku je komplexný proces, ktorý zahŕňa diagnostiku, stimuláciu a terapiu. Dôležitá je včasná intervencia a individuálny prístup ku každému dieťaťu. Cieľom je podporiť optimálny vývin reči a komunikačných schopností dieťaťa, čo má zásadný vplyv na jeho celkový osobnostný vývin a úspešné začlenenie do spoločnosti.

tags: #logopedická #starostlivosť #v #predškolskom #veku #metodika