Akcionár: Práva a povinnosti

Akcionári zohrávajú kľúčovú úlohu v akciových spoločnostiach. Tento článok sa zaoberá právami a povinnosťami akcionárov, ako aj dôsledkami ich účasti na spoločnosti.

Akcionárske dohody

Akcionárske dohody sú písomné právne úkony medzi akcionármi jednej akciovej spoločnosti, upravujúce ich vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z ich účasti na spoločnosti. Tieto dohody nie sú priamo upravené slovenským právnym poriadkom, ich základom je § 66c Obchodného zákonníka.

Obsah akcionárskych dohôd

Obsah akcionárskych dohôd môže byť rôznorodý a nemusí sa obmedzovať len na záležitosti priamo súvisiace s účasťou na spoločnosti. Môžu zahŕňať aj dohody o finančných príspevkoch na výskum a vývoj, podporu športových klubov, alebo dokonca dohody o podpore konkrétnych kandidátov vo voľbách. Dôležité je, aby boli práva a povinnosti účastníkov dohody dostatočne určité (§ 269 ods. 2 OBZ v spojení s § 37 ods. 1 OZ).

Právo na informácie

Jedným z najdôležitejších práv akcionárov je právo na informácie o záležitostiach spoločnosti. Akcionári nemajú právo riadiť obchodné vedenie spoločnosti, ale rozhodujú o zásadných otázkach na valnom zhromaždení (§ 187 ods. 1 Obchodného zákonníka). Na to, aby mohli kvalifikovane rozhodovať, potrebujú mať dostatok informácií.

Rozsah práva na informácie

Predstavenstvo je povinné poskytnúť akcionárovi na jeho žiadosť na valnom zhromaždení úplné a pravdivé informácie a vysvetlenia, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia (§ 180 ods. 3 Obchodného zákonníka). Ak predstavenstvo nie je schopné poskytnúť informáciu ihneď, je povinné poskytnúť ju písomne do 15 dní od konania valného zhromaždenia.

Prečítajte si tiež: Politická rola Martina Glváča v Smere

Obmedzenia práva na informácie

Poskytnutie informácie možno odmietnuť, ak by sa jej poskytnutím porušil zákon alebo ak by jej poskytnutie mohlo spôsobiť spoločnosti alebo ňou ovládanej spoločnosti ujmu. Nemožno však odmietnuť poskytnúť informácie týkajúce sa hospodárenia a majetkových pomerov spoločnosti. O odmietnutí poskytnutia informácie rozhoduje predstavenstvo, a na žiadosť akcionára dozorná rada.

Dôverné informácie

Samostatnú skupinu tvoria informácie, ktoré podliehajú zmluvnej dohode o ich utajení alebo tvoria obchodné tajomstvo. V takýchto prípadoch je potrebné posudzovať, či informácia skutočne napĺňa znaky obchodného tajomstva podľa § 17 Obchodného zákonníka.

Právo na dividendu

Motívom akcionára pre vstup do spoločnosti je predovšetkým dosiahnutie výnosu v podobe dividend (podielu na zisku spoločnosti).

Určenie dividendy

Akcionár má právo na podiel zo zisku spoločnosti (dividendu), ktorý valné zhromaždenie určilo na rozdelenie akcionárom. Právo na dividendu môže byť predmetom samostatného prevodu odo dňa rozhodnutia valného zhromaždenia o rozdelení zisku akcionárom.

Obmedzenia výplaty dividend

Spoločnosť nesmie vyplácať akcionárom najmä úroky z vkladov do spoločnosti a preddavky na dividendu. Akékoľvek plnenia poskytnuté akcionárom v rozpore s OBZ alebo s osobitným zákonom alebo stanovami spoločnosti sú akcionári povinní vrátiť spoločnosti, ibaže ide o dividendu prijatú akcionárom dobromyseľne.

Prečítajte si tiež: Akcionárska štruktúra Philips

Splatnosť dividendy

Spôsob a miesto výplaty dividendy určí valné zhromaždenie, ktoré rozhodlo o rozdelení zisku. Vo verejných akciových spoločnostiach je dividenda splatná najneskôr do 60 dní od rozhodujúceho dňa. Spoločnosť je povinná vyplatiť dividendu akcionárom na svoje náklady a nebezpečenstvo.

Účasť na riadení spoločnosti

Akcionári sa zúčastňujú na riadení spoločnosti prostredníctvom valného zhromaždenia. Rozhodnutia valného zhromaždenia majú zásadný význam pre činnosť spoločnosti. Akcionári majú právo, nie však povinnosť sa na valnom zhromaždení zúčastniť.

Práva akcionára na valnom zhromaždení

Akcionár je oprávnený:

  • zúčastniť sa na valnom zhromaždení,
  • hlasovať na ňom,
  • požadovať na ňom informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí spoločnosti alebo záležitostí osôb ovládaných spoločnosťou, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia,
  • podávať na ňom návrhy.

Zastupovanie na valnom zhromaždení

Akcionár sa môže dať na valnom zhromaždení zastupovať, a to na základe plnomocenstva. Plnomocenstvo musí byť písomné. Akcionár nemôže na výkon akcionárskych práv na valnom zhromaždení splnomocniť členov dozornej rady.

Hlasovacie právo

Počet hlasov akcionára sa určuje pomerom menovitej hodnoty jeho akcií k výške základného imania. Spôsob hlasovania určujú stanovy. Stanovy alebo osobitný zákon môžu obmedziť výkon hlasovacieho práva určením najvyššieho počtu hlasov jedného akcionára alebo odstupňovaním počtu hlasov v závislosti od určitých menovitých hodnôt akcií. Obmedzenie výkonu hlasovacieho práva v stanovách sa musí vzťahovať v rovnakom rozsahu na všetkých akcionárov.

Prečítajte si tiež: Povinnosti akcionára

Povinnosti akcionára

Akcionár nesmie vykonávať práva akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov. Spoločnosť musí zaobchádzať za rovnakých podmienok so všetkými akcionármi rovnako.

Druhy akcií

  • Akcie na meno: Menovitý akcionár je evidovaný v registri.
  • Akcie na doručiteľa: Práva spojené s akciou môže vykonávať držiteľ akcie. Náš právny poriadok od 01.07.1999 nepripúšťa vydanie listinných akcií na doručiteľa.
  • Prioritné (preferenčné) akcie: Prednostné právo na dividendu a/alebo likvidačný zostatok; často obmedzené hlasovanie.

Prevod akcií

Prevod akcií ako cenných papierov sa bez ohľadu na ich druh, formu či podobu uskutočňuje na základe zmluvy. Prevod akcií môže mať podobu odplatného alebo bezodplatného prevodu.

  • Listinné akcie na meno: Na prevod sa vyžaduje rubopis a odovzdanie akcie.
  • Zaknihované akcie: Prevod sa uskutočňuje registráciou prevodu centrálnym depozitárom cenných papierov.

Zoznam akcionárov

Ak akciová spoločnosť vydala akcie na meno, musí zabezpečiť vedenie zoznamu akcionárov. Zápis konkrétnej osoby ako akcionára do zoznamu akcionárov je rozhodujúci, pokiaľ ide o uplatňovanie práv akcionára vo vzťahu k spoločnosti. Zoznam akcionárov nie je verejný.

Zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia

Akcionár alebo akcionári, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5 % základného imania, môžu s uvedením dôvodov písomne požadovať zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia na prerokovanie navrhovaných záležitostí. Predstavenstvo je povinné zvolať mimoriadne valné zhromaždenie tak, aby sa konalo najneskôr do 40 dní odo dňa, keď mu bol návrh na zvolanie doručený.

tags: #akcionár #práva #povinnosti