Význam a podmienky podania dovolania na súd v Slovenskej republike

Súdne konania sú komplexný proces, ktorý si vyžaduje dôkladnú prípravu a znalosť platnej legislatívy. Jednou z možností, ako dosiahnuť spravodlivé rozhodnutie, je podanie dovolania. Tento článok sa zameriava na význam a podmienky podania dovolania na súd v Slovenskej republike, pričom zohľadňuje aktuálnu legislatívu a judikatúru.

Úvod do súdneho konania

Súdne konanie je proces, ktorého cieľom je prejednanie veci samej, t. j. zisťovanie skutkového stavu veci, vykonávanie dôkazov, výsluchy svedkov a účastníkov. Nie všetky veci sa však musia riešiť na pojednávaní. Niektoré konania sa môžu prejednať a rozhodnúť aj mimo pojednávania, napríklad ak sa vec vybaví platobným rozkazom, ak protistrana uznáva uplatnený nárok, alebo ak žalovaný zmeškal možnosť vyjadriť sa k návrhu.

Predvolanie na súd sa spravidla vykonáva písomne, no v naliehavých prípadoch aj telegraficky, telefaxom alebo telefonicky. Predvolať možno i ústne na predchádzajúcom pojednávaní alebo pri inom úkone súdu, na ktorom je prítomný ten, kto má byť predvolaný. Účastníkom musí byť predvolanie doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom pojednávania. Neposkytnutie dostatku času na prípravu sa môže považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Ak účastník obdržal predvolanie v lehote kratšej ako päť dní a z tohto dôvodu nemal dostatok času na prípravu, môže požiadať o odročenie pojednávania. V písomnom predvolaní sa uvádza hlavne vec, miesto, čas a predmet konania. Pri doručovaní predvolania zákon nevyžaduje, aby sa toto doručovalo do vlastných rúk.

Ignorovanie zásielok súdu alebo nezabezpečenie preberania zásielok oprávnenou osobou môže podstatným spôsobom ovplyvniť priebeh konania a jeho výsledok. Ak sa žalovaný nedostaví na pojednávanie, môže súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Proti rozsudku pre zmeškanie v zásade nie je prípustné odvolanie, zákon pripúšťa v tomto prípade len odvolanie podané z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu nebol prítomný na pojednávaní, na ktorom súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, môže do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku podať návrh na jeho zrušenie.

Občianske súdne pojednávania prebiehajú v budove súdu len v pojednávacích miestnostiach. Pred začatím súdneho pojednávania vyvolá asistent predo dvermi pojednávacej miestnosti nahlas a zrozumiteľne vec, v ktorej súd bude konať. Zároveň predbežne zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na súdne pojednávanie predvolané, a vyzve ich na vstup do pojednávacej miestnosti. Počas súdneho pojednávania sedia všetci prítomní vrátane súdnych osôb na svojich miestach. K senátu alebo samosudcovi sa hovorí postojačky, ak predseda senátu neurčí inak. Pri príchode alebo odchode senátu alebo samosudcu osoby prítomné v pojednávacej miestnosti vstanú. Po začatí pojednávania účastníci prednesú alebo doplnia svoje návrhy a predseda senátu alebo samosudca oznámi výsledky prípravy pojednávania. Klásť otázky a vyjadrovať sa možno len so súhlasom alebo na pokyn predsedu senátu. Na záver pojednávania môžu účastníci zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Ak úspešnému účastníkovi vznikli v konaní trovy, o ich náhrade rozhoduje súd, avšak len na návrh. Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom zákon necháva na posúdení konajúceho sudcu, čo sa považuje za dôležité dôvody. Dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania je hlavne práceneschopnosť podložená lekárskym potvrdením.

Prečítajte si tiež: Sociálny prípad v kontexte

Dôležitou zmenou v procesnom práve je, že Občiansky súdny poriadok (OSP), ktorý bol základným procesným kódexom v občianskom súdnom konaní viac ako 50 rokov, stratil 30.06.2016 účinnosť. Od prvého júla 2016 sa procesné pravidlá rozčlenili do troch osobitných procesných kódexov: zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a zákon č. 162/2015 Z.z Správny súdny poriadok. V novom procesnom kódexe CSP sa mení spôsob označovania procesných strán. Občiansky súdny poriadok poznal označenie „Účastník konania“, resp. „navrhovateľ“ a „odporca“. CSP používa namiesto pojmu účastníci, pojem „Strany“, ktoré následne člení na Žalobcu a Žalovaného. Zaniká označenie „súd prvého stupňa“, ktoré sa používalo v OSP a zavádza sa „súd prvej inštancie“.

Vecne príslušným súdom je Okresný súd ak zákon neustanoví inak, pričom všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má táto osoba trvalý pobyt a miestne príslušným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má sídlo. Ak nie je ustanovené inak, je miestne príslušným súdom súd, v ktorého obvode má žalovaný nahlásený trvalý pobyt, resp. kde má sídlo, inak povedané všeobecný súd žalovaného. Zásadnou zmenou týkajúcou sa miestnej príslušnosti je aj to, že CSP už nerozlišuje medzi fyzickou osobou podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom.

CSP zavádza novinku v občianskom súdnom konaní - predbežné prejednanie sporu. Ak súd nerozhodne inak, nariadi ešte pred prvým pojednávaním predbežné prejednanie sporu, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia o pojednávaní a mohlo by teda teoreticky dôjsť aj k dokazovaniu. Cieľom tohto inštitútu je zefektívniť a zrýchliť súdne konanie. Na predbežné prejednanie sporu sudca predvolá sporové strany, ich zástupcov, prípadne iné osoby, ktoré môžu prispieť k splneniu účelu predbežného prejednania. Jedným zo základných princípov súdneho konania, je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu. Na samotnom predbežnom prejednaní súd zisťuje, či sú splnené procesné podmienky konania, vyjasňuje si predmet sporu, pričom uvedie, ktoré dôkazy sú podľa neho nesporné, ktoré dôkazy vykoná a naopak, ktoré dôkazy sú neprípustné. Súd zároveň uvedie svoj predbežný právny názor, teda ako sa mu vec z doterajšieho zisťovania javí a ako ju zrejme rozhodne.

Ak sa žalobca bez vážneho dôvodu nedostaví na predbežné prejednanie sporu, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie. Civilný sporový poriadok zavádza aj nové, špeciálne spory s ochranou slabšej strany, ktoré sa zavádzajú preto, aby bol dosiahnutý účel súdneho konania, a síce rýchla a spravodlivá ochrana práv. Ide o osobitné konania, ktoré sa zavádzajú z dôvodu nerovného hmotnoprávneho a procesnoprávneho postavenia spotrebiteľov, zamestnancov a osôb, ktoré tvrdia, že boli diskriminované. V tomto type konaní bude súd nepriamo „chrániť“ slabšiu stranu, ktorou je podľa zákona spotrebiteľ, zamestnanec a osoba, ktorá tvrdí, že bola diskriminovaná. Súd bude mať predovšetkým poučovaniu povinnosť, teda bude musieť slabšej strane ozrejmiť spôsoby ochrany svojich práv a možnosti, ktoré má.

Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. V tomto prípade ide o tzv. sudcovskú koncentráciu, kde cieľom je zrýchliť súdne konanie. Sankciou za nedodržanie povinnosti ustanovenej § 153 je to, že súd na prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktoré neboli podané včas, nebude prihliadať. Paragraf 154 CSP upravuje zákonnú koncentráciu konania. Jej podstatou je, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany bude možné predkladať len do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie.

Prečítajte si tiež: Definícia Odbornej Starostlivosti

Civilný sporový poriadok zavádza aj inštitút zjavne neodôvodnenej žaloby. Ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Civilný sporový poriadok rozoznáva opravné prostriedky vo forme odvolania, dovolania a obnovy konania, dovolania generálneho prokurátora. Zavádza však aj nový inštitút nazvaný sťažnosť. Sťažnosť je možné podať proti uzneseniu, ktoré vydal vyšší súdny úradník buď z poverenia súdu alebo v zmysle zákonného poverenia. Jednou z najväčších zmien je zánik predbežného opatrenia, ako takého. Namiesto predbežného opatrenia zavádza CSP dva inštitúty - neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenie. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Novinkou je tzv. Zabezpečovacie opatrenie.

Zásadnou zmenou oproti OSP týkajúcou sa doručovania je snaha, aby si fyzické osoby a právnické osoby dôsledne plnili svoju povinnosť v zmysle zákona. Dôležitým ustanovením je aj § 116. Aj CSP sa riadi zásadou úspechu, resp. pomerom úspechu strany v konaní.

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži na preskúmanie právoplatných rozhodnutí súdov. Podanie dovolania je možné len za splnenia prísnych podmienok stanovených zákonom. Dovolanie je možné podať proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak:

1. rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
2. právna otázka je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne,
3. súd sa odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
4. v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolanie musí byť podané v zákonom stanovenej lehote, ktorá je spravidla dva mesiace od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolanie musí byť písomné a musí obsahovať:

• označenie súdu, ktorému je určené,
• označenie dovolateľa a protistrany,
• označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje,
• dôvody dovolania,
• dovolací návrh (petitum).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Prečítajte si tiež: Ekonomický význam fotografie

Aktuálne problémy a judikatúra v súvislosti s dovolaním

V praxi sa vyskytujú viaceré problémy a nejasnosti v súvislosti s podaním dovolania, najmä v kontexte elektronizácie súdnictva. Jednou z diskutovaných otázok je, či môže advokátsky koncipient podpísať dovolanie elektronickým podpisom namiesto advokáta.

Ústavný súd Slovenskej republiky sa v nedávnom náleze (III. ÚS 269/2022) zaoberal otázkou, či je v konaní o dovolaní prípustné, aby advokátsky koncipient, ktorý má splnomocnenie na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou advokáta, podpísal a podal dovolanie elektronickými prostriedkami. Ústavný súd dospel k záveru, že takýto postup je prípustný a že výklad Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý to odmietal, je príliš formalistický a porušuje právo na súdnu ochranu.

Ústavný súd zdôraznil, že elektronická doba sa má spájať s uľahčením komunikačných procesov a že nemožno spochybňovať význam formalít a podmienok konania, ktoré musia byť dodržané v konaní pred súdmi. Zároveň však platí, že tieto obmedzenia a ich výklad nemôžu neprimeraným spôsobom obmedziť jednotlivca v prístupe k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by právo na prístup k súdu bolo spochybnené vo svojej podstate.

Ústavný súd poukázal na to, že splnomocnenie na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou zahŕňa aj právo zástupcu na prijímanie, podpisovanie, odosielanie správ, prípadne na iné úkony, ktoré spadajú do pojmu disponovať elektronickou schránkou. V opačnom prípade by nemalo oprávnenie podľa § 13 ods. 4 písm. g) zákona o e-Governmente žiadny zmysel.

Tento nález Ústavného súdu Slovenskej republiky predstavuje významný krok vpred v interpretácii procesných predpisov v kontexte elektronizácie súdnictva a zohľadňuje potrebu zabezpečiť efektívny prístup k súdnej ochrane.

Ďalšou diskutovanou otázkou je autorizovaná konverzia plnomocenstva. Od počiatku elektronizácie bola jedným z častých dôvodov odmietnutia podaní absencia zaručenej konverzie plnomocenstva. V konečnom dôsledku sa však presadil formalistickejší výklad, ktorý obstál aj v ústavnom prieskume.

V začiatkoch elektronizácie súdnictva dochádzalo k viacerým nepochopeniam a z toho vyplývajúcim chybám aj v súvislosti s elektronickým podpisovaním, teda autorizáciou podaní. Ústavný súd judikoval, že ak žaloba nebola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom, išlo o ústavne konformný dôvod na jej odmietnutie.

Kontradiktórnosť konania a doručovanie procesných podaní

Dôležitým aspektom súdneho konania je princíp kontradiktórnosti, ktorý zabezpečuje rovnosť zbraní a možnosť pre obe strany sporu vyjadriť sa k podaniam protistrany. Civilný sporový poriadok upravuje doručovanie procesných podaní stranám, pričom súd je povinný doručovať procesné úkony stranám len v prípadoch výslovne stanovených zákonom.

V kontexte takejto zákonnej limitácie doručovania procesných podaní vyvstáva otázka, či takto konštruovaná procesnoprávna úprava je v súlade s doterajšou judikatúrou ESĽP k článku 6 Dohovoru a na ňu nadväzujúcou a odkazujúcou judikatúrou ÚS SR a NS SR. V zmysle tejto judikatúry vykladajúcej Dohovor je totiž súd povinný doručovať všetky procesné podania bez ohľadu na ich obsah a relevantnosť (formálne poňatie kontradiktórnosti).

Podľa nášho názoru je nutné považovať za správne tzv. materiálne poňatie kontradiktórnosti konania, nakoľko ako konštatuje časť judikatúry NS SR iný pohľad na realizáciu práva účastníka konania oboznámiť sa s vyjadrením procesnej protistrany by mohol v praxi znamenať neustály (opakujúci sa a nikdy nekončiaci) proces vyjadrovania sa jedného účastníka konania k vyjadreniu druhého účastníka konania.

tags: #ma #vyznam #posielat #na #sud #dovolanie