Majetkové Vysporiadanie Česko-Slovenska: História a Dôsledky Rozdelenia Majetku Federácie

Úvod

Rozdelenie Česko-Slovenska predstavovalo zložitý proces, ktorý zahŕňal nielen politické a ústavné otázky, ale aj rozsiahle majetkové vysporiadanie. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na historické udalosti, ktoré viedli k rozdeleniu majetku federácie, a analyzovať dôsledky tohto procesu pre oba nástupnícke štáty.

Politické a Ústavné Predohry

Situácia vo federálnej vláde sa skomplikovala po neschválení zákona o spôsoboch zániku federácie a spoločnom hlasovaní poslancov HZDS s poslancami českej a slovenskej ľavice za návrh Miloša Zemana. Tento návrh žiadal, aby Federálne zhromaždenie (FZ) vytvorilo komisiu na prípravu transformácie ČSFR na Česko-Slovenskú úniu. Mimoriadne zasadanie federálnej vlády nebolo schopné dospieť k spoločnému stanovisku k spomínanému uzneseniu ani k rozšírenému programovému vyhláseniu.

Premiér Stráský odmietal akúkoľvek myšlienku realizácie česko-slovenskej únie a nevylučoval, že rozhodnutie o rozdelení ČSFR môžu prijať republikové parlamenty. Minister vnútra P. Čermák mal dokonca vyhlásiť, že nemôže sedieť v jednom kabinete s tromi členmi za HZDS, ktorí hlasovali za tzv. Zemanovo uznesenie.

Na českej politickej scéne navrhoval Jan Kalvoda, aby Česká národná rada a česká vláda prijali legislatívne a exekutívne opatrenia, ktoré nebudú rešpektovať zákonodarnú pôsobnosť Federálneho zhromaždenia. Václav Havel navrhoval, aby ČNR prijala deklaráciu, v ktorej by konštatovala, že sa doterajšie spôsoby spolužitia v československom štáte prežili a že sa obe republiky vydávajú samostatnou cestou.

Rokovania Národných Vlád

Okrem federálnej vlády sa vzniknutou situáciou zaoberali aj obe národné vlády - česká v Kolodějoch a slovenská v Trenčianskych Tepliciach. Slovenskí politici sa prihovárali za stretnutie delegácií ODS a HZDS, na ktorom by si vyjasnili súčasnú situáciu a hľadali jej riešenie na pôde FZ. Ich predstavou bolo, aby sa najskôr prijal kompetenčný zákon a rokovalo o delení majetku, a až potom sa prijal zákon o zániku Česko-Slovenska.

Prečítajte si tiež: Komplexný Sprievodca Majetkovým Vysporiadaním

Premiér Mečiar spresnil kritické body medzi HZDS a ODS, pričom nespochybňoval nevyhnutnosť zániku federácie, odlišnosti videl v predstavách, čo nastane deň po tom. Pre slovenskú vládu bol neprijateľný predkladaný návrh zákona o delení majetku a za jednostranné porušovanie dohôd medzi ODS a HZDS označil Mečiar výroky českých predstaviteľov, že po 1. januári 1993 nebudú spoločne financované niektoré spoločné orgány, napríklad armádne.

Pre ODS bol projekt čs. únie od začiatku neprijateľný a V. Klaus trval na pôvodnom termíne a obsadení židlochovického rokovania a spochybňoval, či je vôbec FZ funkčné prijať akýkoľvek zákon, rovnako aj to, či má zmysel spájať kompetenčný zákon s česko-slovenskými zmluvami.

Jihlavské Stretnutie a Dohoda

Napäté vzťahy medzi ODS a HZDS vygradovali na maximálnu možnú mieru. Klaus dokonca deň pred jihlavským stretnutím navštívil vojenskú posádku v Prostějove, kde výsadkárom povedal, že „rozdelenie česko-slovenskej federácie na dva samostatné štáty nás všetkých stavia pred náročnú skúšku. Naša budúcnosť totiž závisí od toho, či sa nám podarí udržať civilizovaný, kultúrny priebeh tohto procesu… Osud vznikajúceho českého štátu je v rukách nás všetkých. Nedopusťme, aby bol či už z hlúposti, z nedbalosti alebo zo zlého úmyslu zmarený“.

Šiesteho októbra sa v Jihlave stretli delegácie ODS a HZDS. Po ôsmich hodinách tvrdej diskusie znamenalo toto stretnutie definitívny koniec všetkých únií, konfederácií a podobných variantov.

Prognózy a Očakávania

Západný svet predpovedal, že si pohoršia oba nástupnícke štáty. V polovici decembra 1992 zverejnila Hospodárska komisia OSN pre Európu svoju správu o možných dôsledkoch rozdelenia ČSFR. Analytici upozorňovali, že Mečiarova vládna garnitúra odmietla radikálne hospodárske reformy a chce sa uberať akousi „treťou cestou“.

Prečítajte si tiež: Rozvod a majetkové vyrovnanie

Situáciu na Slovensku mali v najbližších rokoch ďalej skomplikovať vnútropolitické rozbroje. Dohody o menovej a colnej únii, ale aj v ďalších oblastiach spolupráce údajne nebudú mať dlhé trvanie.

Krízové Scenáre

Prvé scenáre možných dôsledkov rozdelenia alebo rozpadu ČSFR vypracovali experti z poverenia českej vlády Petra Pitharta ešte v roku 1991. Scenár pod kódovým názvom Akcie Bohemia obsahoval všetko vrátane „krízového zásobovania naftou“. Súčasne vznikali aj podobné katastrofické scenáre na slovenskej strane.

Čarnogurského vláda predložila v decembri 1991 správu o možných sociálno-ekonomických dôsledkoch zániku federácie. Maloobchodné ceny mali po osamostatnení Slovenska vzrásť o 20 percent, prudko sa mal zvyšovať schodok štátneho rozpočtu i miera nezamestnanosti. Prílev zahraničných investícií by podľa tohto scenára pravdepodobne klesol na minimálnu mieru. Slovenskej mene sa predpovedala devalvácia a transformačnému procesu slovenskej ekonomiky - oddialenie alebo až zastavenie.

Delenie Majetku Federácie

O majetku federácie sa malo rokovať už jedenásteho novembra. Rokovanie 12. novembra sa začalo minútou ticha na pamiatku zosnulého Alexandra Dubčeka. Samotný návrh ústavného zákona predniesol prvý podpredseda federálnej vlády Rudolf Filkus. Podľa tohto návrhu boli predmetom delenia majetku „nehnuteľné a hnuteľné veci vo vlastníctve ČSFR, štátne finančné aktíva a pasíva ČSFR, menové aktíva, pasíva a rezervy ČSFR a iné majetkové práva a záväzky patriace ČSFR a štátnym organizáciám v pôsobnosti ČSFR, nachádzajúce sa na jej území aj mimo tohto územia“.

Vo vládnom návrhu sa operovalo s tromi princípmi delenia majetku: historickým, územným a pomerom 2:1 podľa počtu obyvateľov oboch republík. Práve tzv. historický princíp a zoznam podnikov, ktoré mali byť v texte zákona osobitne vymenované a na ktorých delení sa mali dohodnúť obe republiky, sa stali dôvodom sporu nielen medzi českými a slovenskými poslancami, ale aj medzi oboma rozhodujúcimi stranami.

Prečítajte si tiež: Podmienky majetkového vyrovnania

Ústavný Zákon o Delení Majetku

Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na ústavnom zákone z 13. novembra 1992 o delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Českú republiku a Slovenskú republiku a jeho prechode na Českú republiku a Slovenskú republiku. Tento zákon upravoval delenie majetku ČSFR medzi Českú republiku a Slovenskú republiku ako nástupnícke štáty Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, a to na základe ústavne urobeného rozhodnutia majúceho za následok zánik Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Princípy delenia majetku boli:

• Územný princíp, podľa ktorého prechádza majetok na ten nástupnícky štát, na ktorého území sa nachádza.
• Princíp podielu počtu obyvateľov Českej republiky a obyvateľov Slovenskej republiky, podľa ktorého prechádza majetok na Českú republiku a Slovenskú republiku v pomere dva ku jednej.

Vysporiadanie Maďarskej Menšiny

Po druhej svetovej vojne došlo k násilnému vysťahovaniu Maďarov zo slovenského územia. Slovenská republika prehrala spor na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) v prípade, v ktorom hrajú rolu aj Benešove dekréty. Medzi Slovenskom a Maďarskom nedošlo k uzavretiu tejto témy na najvyššej úrovni tak ako medzi Českom a Nemeckom alebo medzi Nemeckom a Poľskom.

Na Slovensku navyše väčšina Benešových dekrétov týkajúcich sa „kolaborantov, zradcov slovenského národa, Nemcov a osôb maďarskej národnosti, ktoré nemali k 1.

Exkluzívny Rozhovor s Vladimírom Mečiarom

Vladimír Mečiar v rozhovore spred niekoľkých rokov zdôraznil, že vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi nikdy neboli také dobré ako dnes, a že práve on s Václavom Klausom postavili základy týchto vzťahov. Podpísali vtedy 28 zmlúv.

Mečiar vnímal Klausa ako partnera, ktorý bol bez emócií, počúval, analyzoval, navrhoval a hľadal dohodu. Obaja vychádzali z toho, že si musia dôverovať, lebo okrem ich dohôd nič nebolo. Boli tu indície, že by sa proti deleniu mohla postaviť napríklad armáda, ale podarilo sa im to vyriešiť a s armádou sa dohodli.

Referendum nie je nutný predpoklad na vznik štátu. V ústavnom zákone o delení štátu prostredníctvom referenda bola jedna zákernosť, ktorá ho robila nevykonateľným. A to, že štát, ktorý vystupuje z federácie, sa zrieka svojho majetku v prospech štátu, ktorý vo federácii zostáva.

Delenie bolo fér, nedelili sa len peniaze, ale napríklad aj duševný majetok, televízie, archiválie, dokumenty spravodajských služieb… Nemôže povedať, že by česká strana vedome Slovensko poškodila. Aj keď vo viacerých veciach boli chytrejší. Napríklad civilné letectvo pred delením previedli na francúzsku spoločnosť a tá im ho vrátila a my sme dostali figu borovú.

tags: #majetkové #vysporiadanie #Česko #Slovensko #história