Elektronické podania: Prehľad zmien v legislatíve a súdnych poplatkoch

Tento článok poskytuje komplexný prehľad aktuálnych a pripravovaných legislatívnych zmien, ktoré sa týkajú elektronických podaní, súdnych a správnych poplatkov, ako aj ďalších oblastí práva na Slovensku. Cieľom je informovať širokú verejnosť o týchto zmenách, pričom sa zameriame na zrozumiteľnosť a praktickú aplikovateľnosť informácií.

Novelizácia Trestného zákona

V Zbierke zákonov bol dňa 14. marca 2024 vyhlásený zákon č. 47/2024 Z. z., ktorý s účinnosťou od 15. marca 2024 novelizuje Trestný zákon. Predmetom novely Trestného zákona je zachovanie premlčacích dôb, resp. 20 ročnej premlčacej doby pri zločinoch s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 10 rokov. Ide najmä o trestné činy proti životu a zdraviu (napr. vražda, zabitie, ublíženie na zdraví), trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti (napr. sexuálne trestné činy) a ďalšie.

Návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase

V skrátenom medzirezortnom pripomienkovom konaní sa nachádza návrh nového zákona o Slovenskej televízii a rozhlase z dielne Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Týmto zákonom sa má zriadiť nová inštitúcia, Slovenská televízia a rozhlas, na ktorú prejdú všetky práva a povinnosti Rozhlasu a televízie Slovenska („RTVS“). Nový zákon zatiaľ nemá priniesť rozdelenie RTVS na dve samostatné inštitúcie, ako sa pôvodne zamýšľalo. Avšak podľa dôvodovej správy má priniesť do verejnoprávnej televízie a rozhlasu nové procesy voľby a odvolávania generálneho riaditeľa a zaviesť proces kreovania a fungovania nového orgánu - programovej rady. Programová rada sa má spolupodieľať a kontrolovať programy vysielané vo verejnom záujme. Zároveň má programová rada zabezpečovať objektívnosť, nezávislosť a pluralitu vo vysielaní. Pri kreovaní programovej rady je podľa zákona daná pôsobnosť NRSR a Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Zmeny v súdnych poplatkoch od 1. apríla

Od 1. apríla 2024 nadobudla účinnosť novela zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), ktorou dochádza k navýšeniu súdnych poplatkov. V prípade, ak poplatková povinnosť vznikne do 1. apríla 2024, tak sa stanovuje výška poplatku podľa starej právnej úpravy. Ak nastane situácia, že poplatok nebude zaplatení v momente, kedy vznikla poplatková povinnosť alebo nebol zaplatený v lehote podľa výzvy na zaplatenie, bude sa sadzba poplatku následne určovať podľa novely.

Navýšenie súdnych poplatkov

Podaním žaloby alebo návrhu na začatie konania vzniká žalobcovi poplatková povinnosť, ktorá účinnosťou novely bude vo výške 6 % z predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu. Minimálna suma súdneho poplatku sa však zvýšila zo sumy 16,50 eur na sumu 25,- eur a naopak najvyššia suma súdneho poplatku sa zvyšuje zo sumy 16 596,50 eur na sumu 25 000,- eur a v prípade obchodnoprávnych vecí zo sumy 33 193,50 eur na sumu 50 000,- eur. V tých konania, v ktorých predmet konania nie je možné oceniť peniazmi sa suma súdneho poplatku zvyšuje zo sumy 99,50 eur na sumu 140,- eur.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Novelou sa okrem iného zvyšuje aj súdny poplatok pri podaní žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) z aktuálnej sumy 66,- na rovných 100,- eur. Obdobne v prípade podania návrhu na rozvod manželstva, návrhu na určenie rodičovstva alebo návrhu na začatie konania o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva je súdny poplatkom účinnosťou novely vo výške 100,- eur.

Novela sa okrem iného týka aj sadzby poplatkov uvedených v položke č. 3 zákona o súdnych poplatkoch, a to konkrétne žaloby o nároku z právnych vzťahov upravených zákonom o ochrane hospodárskej súťaže, žaloby o nároku z práv k obchodnému menu, ochranným známkam a označeniu pôvodu, žaloby o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a žaloby o zrušení rozhodcovského rozhodnutia vydaného rozhodcom.

Zmeny v poplatkovej povinnosti v konkurznom konaní

Poplatkovej povinnosti podlieha aj konkurzné konanie, ktoré rieši úpadok dlžníka prostredníctvom speňaženia majetku dlžníka a následnom kolektívnom uspokojení jeho veriteľom podľa osobitného predpisu. Za konkurzné konania sa platí súdny poplatok vo výške 1 % z výťažku speňaženého majetku zapísaného do súpisu majetku vo všeobecnej podstate alebo 0,5 % výťažku v oddelenej podstate.

Zvýšenie poplatku za návrh na vykonanie exekúcie

Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniká oprávnenému povinnosť zaplatiť súdny poplatok, ktorý bol do 1. apríla 2024 stanovený na sumu 16,50 eur. Novelou sa súdny poplatok zvyšuje na sumu 25,- eur.

Zmeny v dedičskom konaní

V prípade ak bude v dedičskom konaní čistá hodnota dedičstva do sumy 3 319,- eur, tak novelou sa súdny poplatok za konanie zvyšuje na sumu 16,50 eur. Ak čistá hodnota dedičstva po poručiteľovi presiahne 3 319,- eur ale neprevýši 9 958,- eur, výška súdneho poplatku je po novom 25,- eur. Ak čistá hodnota dedičstva prevýši sumu 9 958,- eur, výška súdneho poplatku sa zvyšuje na 0,2 % z čistej hodnoty dedičstva, najviac však do 250 eur.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Zníženie súdneho poplatku pri elektronických podaniach

Podľa aktuálneho nastavenia sa v prípade elektronického podania znižuje súdny poplatok o 50%, najviac však o 70 EUR. Podľa nového nastavenia pôjde o zníženie najviac „len“ o 50 EUR.

Zmena v prípade vrátenia súdneho poplatku súdom

Zmena nastáva taktiež v prípade vrátenia súdneho poplatku súdom, kde sa po novom bude súdny poplatok vracať len ak prevyšuje sumu 2,5 EUR (oproti pôvodným 1,70 EUR) a vracia sa krátený o 1 %, najmenej však 10 EUR (oproti pôvodným 6,70 EUR).

Rovnaké úpravy čaká aj zákon o správnych poplatkoch (okrem vrátenia kráteného poplatku). Rovnako sa zvyšujú sadzby jednotlivých poplatkov v sadzobníku.

Vyššie uvedené zmeny nadobúdajú účinnosť od 1. apríla 2024.

Zosúladenie postupu pri vykonávaní zaručenej konverzie

Predmetom navrhovanej vyhlášky je zosúladenie postupu pri vykonávaní zaručenej konverzii v nadväznosti na zavedenie možnosti voľby spôsobu vykonania osvedčovacej doložky aj ako samostatnej časti novovzniknutého dokumentu, ktorá bola zavedená od 1. augusta 2023. Od tohto dňa môže byť osvedčovacia doložka vyhotovená aj ako časť novovzniknutého dokumentu za podmienky jej jednoznačného oddelenia od informačného obsahu novovzniknutého dokumentu. To znamená, že osvedčovacia doložka v listinnej podobe nemusí byť vytlačená na samostatnom liste papiera a môže byť na opačnej strane novovzniknutého dokumentu. V tomto prípade môže mať osvedčovacia doložka formát pdf. súboru, ktorý je spojený do jedného pdf. súboru s novovzniknutým pdf. dokumentom a takto následne autorizovaný. Ak osoba vykonávajúca zaručenú konverziu takúto formu osvedčovacej doložky poskytuje, žiadateľovi o konverziu musí byť poskytnutá možnosť voľby formátu osvedčovacej doložky. Vyhláška o zaručenej konverzii má nadobudnúť účinnosť 1. mája 2024.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

Zákon o kryptoaktívach

Návrh zákona o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív („zákon o kryptoaktívach“), ktorý sa momentálne nachádza v medzirezortnom pripomienkovom konaní je implementáciou niektorých ustanovení európskeho nariadenia o trhoch s kryptoaktívami („nariadenie MiCA“). Kryptoaktíva sú v súčasnosti v rámci slovenského právneho poriadku, ale aj v rámci EÚ, regulované len z časti. Jedinou oblasťou, v ktorej sú kryptomeny regulované je oblasť ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Z toho dôvodu vystala v rámci EÚ potreba prijať nariadenie, ktoré by plošne regulovalo kryptoaktíva a výkon dohľadu nad poskytovateľmi kryptoaktív. Zatiaľ čo nariadenie MiCA poskytuje komplexnú právnu úpravu v oblasti kryptoaktív, návrh zákona upravuje len niektoré práva a povinnosti osôb, na ktoré sa priamo vzťahuje nariadenie MiCA a dohľad nad týmito osobami v SR v rozsahu podľa tohto nariadenia. Okrem toho návrh zákona o kryptoaktívach ustanovuje rámcové podmienky pre výkon poradenstva v oblasti kryptoaktív. Zákon nadobudne účinnosť po častiach. Prvá časť, ktorá sa týka rezervy kryptoaktív a schválenia nadobudnutia účasti nadobudne účinnosť dňa 30. júna 2024 a zvyšná časť, okrem zmeny zákona o účtovníctve a zákona o dani z príjmov, nadobúda účinnosť dňa 30. decembra 2024. Zmeny v zákone o účtovníctve a zákone o dani z príjmov nadobúdajú účinnosť od 1. januára 2025.

Zvýšenie sumy základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách

Predmetom navrhovanej zmeny opatrenia o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách („opatrenie“) je zvýšenie sumy základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel za každý 1 km jazdy ako nárokovej náhrady zamestnanca, ktorý bol vyslaný na pracovnú cestu, a to v nadväznosti na vývoj indexu položiek spojených s prevádzkou motorových vozidiel. Navrhované opatrenie má byť účinné od 1. mája 2024.

Novela zákona o regulácií v sieťových odvetviach

V medzirezortnom pripomienkovom konaní sa nachádza novela zákona o regulácií v sieťových odvetviach, ktorou sa zároveň menia aj ďalšie predpisy v oblasti sieťových odvetví, a to zákon o energetike, zákon o tepelnej energetike a zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie. Hlavnou zmenou, ktorá sa touto novelou má priniesť, je posilnenie kompetencií Úradu pre reguláciu sieťových odvetví („ÚRSO“), ako úradu s celoslovenskou pôsobnosťou v oblasti výkonu štátneho dozoru. Čo sa týka zákona o tepelnej energetike, navrhované zmeny tohto zákona taktiež súvisia s posilnením právomocí ÚRSO, keďže sa navrhuje, aby bol štátny dozor zo strany ÚRSO vykonávaný aj v rozsahu tohto zákona. ÚRSO podľa súčasnej právnej úpravy totiž síce dohľad nad dodržiavaním tohto zákona vykonáva, ale len v obmedzenom rozsahu. Zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie sa v zmysle tejto novely dopĺňa o ustanovenia týkajúce sa tzv. ostrovných zariadení - ide o zariadenia, ktoré slúžia na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, ale nie sú pripojené do distribučnej a prenosovej sústavy. Zmena zákona o energetike navrhovaná touto novelou sa týka posilnenia ochrany spotrebiteľov v energetike a taktiež posilnenia práv ÚRSO, nakoľko dochádza k prechodu právomoci v oblasti štátneho dozoru zo Slovenskej obchodnej inšpekcie na ÚRSO. Navrhuje sa, aby novela zákonov v oblasti sieťových odvetví nadobudla účinnosť dňa 1. júla 2024.

Elektronizácia súdnictva a jej úskalia

Elektronizácia súdnictva mala všetkým zúčastneným zjednodušiť prácu a odbremeniť ich od zbytočných úkonov. A to sa v mnohých aspektoch nepochybne aj podarilo (napr. nahliadanie do elektronického súdneho spisu a mnoho ďalších príkladov). Okrem toho však elektronizácia justície vyvolala aj otázky, ktoré by som si pred 10 rokmi ani nevedel predstaviť. Nie je možné všetky tieto otázky a diskusie zhrnúť na jednom mieste. Dovolím si však na ďalšiu diskusiu ponúknuť zopár príkladov.

Trampoty s plnomocenstvom

Na Slovensku je jedným z týchto špecifík košatá diskusia, judikatúra a prax týkajúca sa formálnych náležitostí plnomocenstiev. Jedna z diskutovaných otázok bola, či plnomocenstvo musí byť výslovne prijaté advokátom. Táto otázka bola v judikatúre vyriešená. Podľa ústavného súdu skutočnosť, že plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon neobsahuje explicitný prejav vôle advokáta o prijatí plnomocenstva, nepredstavuje prekážku na rozhodovanie o kasačnej sťažnosti podanej týmto advokátom (I. ÚS 117/2021; rovnako NSS SR, sp. zn. 4 Sžrk/7/2020).

Osobitnou kategóriou je plnomocenstvo na podanie dovolanie, kde formálne nedostatky tiež v niektorých prípadoch viedli k odmietnutiu (NS SR, 4 Obdo 80/2018). Historicky sa presadzoval názor, že plnomocenstvo musí výslovne obsahovať oprávnenie na podanie dovolania. Tento názor bol v judikatúre prekonaný. Podľa ústavného súdu postačuje na podanie dovolania plnomocenstvo udelené na „podávanie opravných prostriedkov“, bez výslovnej zmienky o dovolacom konaní. Naďalej však zrejme platí, že neprípustné je udelenie plnomocenstva až po podaní dovolania (NS SR, sp. zn. 4 Cdo 160/2017).

Trampoty s autorizovanou konverziou plnomocenstva

Od počiatku elektronizácie bola jedným z častých dôvodov odmietnutia podaní absencia zaručenej konverzie plnomocenstva. Táto prax sa odvolávala na rozhodnutia z času pred elektronizáciou, podľa ktorých sa splnomocnenie musí predložiť ako originál, nie ako fotokópia (NS SR, sp. zn. 4 Sži 35/2014). V konečnom dôsledku sa však presadil formalistickejší výklad, ktorý obstál aj v ústavnom prieskume (II. ÚS 231/2018, IV. ÚS 342/2018).

Trampoty s podpisovaním podaní

V začiatkoch elektronizácie súdnictva dochádzalo k viacerým nepochopeniam a z toho vyplývajúcim chybám aj v súvislosti s elektronickým podpisovaním, teda autorizáciou podaní. Ústavný súd judikoval, že ak žaloba nebola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom, išlo o ústavne konformný dôvod na jej odmietnutie (I. ÚS 521/2019, publikované v Zb.ÚS pod 64/2019).

Jedno z praktických riešení naznačil najvyšší súd vo veci pod sp. zn. 3 Cdo 105/2019. Podanie urobené do elektronickej podateľne, ktoré nie je autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom, sa ešte stále považuje aspoň za „bežné“ elektronické podanie v zmysle § 125 ods. 1 CSP. Ak sa teda doplní písomne do 10 dní, je lehota zachovaná.

Len pre úplnosť možno dodať, že ak podanie autorizuje advokát, je irelevantné, či podanie autorizuje občianskym preukazom alebo mandátnym certifikátom.

Na druhej strane možno nájsť aj rozhodnutia, ktoré sa k splneniu formálnych náležitostí stavajú miernejšie a k stranám konania ústretovejšie. Tak napr. v situácii, kedy okresný súd len na základe technickej poruchy elektronického systému odmietol sťažnosť pre neplatný elektronický podpis. Ústavný súd konštatoval, že okresný súd v drvivej časti konania s právnym zástupcom sťažovateľky komunikoval a ten nemal najmenší dôvod pochybovať, že jeho zastupovanie ako advokáta nie je procesne problematické.

Trampoty s autorizáciou podaní koncipientmi

Veľké trampoty spôsobila otázka, či podanie musí byť elektronicky podpísané advokátom, alebo postačí podpis koncipientom, a to osobitne v konaniach s obligatórnym advokátskym zastúpením. Ústavný súd v tejto veci označil názory vyjadrené v judikátoch R 78/2018 aj R 49/2020 za ústavne neudržateľné. Podľa ústavného súdu „by bolo príliš formalistické uzavrieť, že [ § 429 ods. 1 CSP] treba vykladať tak, že advokát je výlučná osoba oprávnená dovolanie spísať a nemôže to za neho urobiť jeho advokátsky koncipient. […] Koncipient môže zastúpiť advokáta aj pri podaní dovolania, čo v tomto konkrétnom prípade znamená oprávnenie koncipientky elektronicky podpísať a elektronicky podať dovolanie, ak je na to splnomocnená.“

Súkromnoprávny rozmer náhrady škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže

Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) s odkazom na svoje ostatné rozhodnutia dáva subjektom, ktoré boli zjavne poškodené zo strany porušiteľov práva hospodárskej súťaže, a to buď porušením zákazu uzatvárania dohody obmedzujúcej súťaž, alebo zneužitím dominantného postavenia, do pozornosti existenciu zákona č. 350/2016 Z. z..

Úrad je presvedčený, že aj verejní obstarávatelia by mali zvážiť postup podľa zákona o náhrade škody v prípade, že bude právoplatne rozhodnuté o tom, že došlo ku kartelu vo verejnom obstarávaní (pozri napr. aj aktualizovaný Metodický pokyn CKO č. 35 zo dňa 30. apríla 20203). Spôsobená škoda v prípadoch kartelových dohôd môže byť vyčíslená ako rozdiel medzi víťaznou kartelovou cenou a cenou, ktorá by sa dosiahla vo férovej súťaži, pričom je na obstarávateľoch, resp. na poškodených, aby identifikovali škodu, ktorá im bola spôsobená v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním.

Úrad v tejto súvislosti vyslovuje presvedčenie, že dôsledné uplatňovanie všetkých zákonných možností v rámci verejného, ako aj súkromného práva môže v konečnom dôsledku prispieť k zvyšovaniu odstrašujúceho efektu, resp. pôsobiť preventívne na tých podnikateľov, ktorí sa protisúťažného správania dopúšťajú alebo sa ho zamýšľajú dopustiť.

Relevantná judikatúra

Doručovanie elektronických podaní

Najvyšší súd v uznesení sp. zn. 3 Obdo 7/2012 z 29. februára 2012 v súvislosti s posudzovaním doručenia elektronických podaní okrem iného uviedol, že „za urobené sa považujú momentom ako dôjdu na elektronickú adresu určenú pre súd, bez ohľadu nato, kedy bude došlý elektronický dokument spracovaný (vytlačením zhmotnený, zaevidovaný).“

Podmienky konania pred ústavným súdom

Podľa § 40 ods. 2 zákona o ústavnom súde podanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa zákona o e-Governmente je potrebné ústavnému súdu dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa zákona o e-Governmente; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Elektronické podania a Civilný sporový poriadok

Podľa § 121 ods. 5 Civilného sporového poriadku lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

Elektronické podania v praxi

Ak elektronické podanie obsahuje návrh vo veci samej (t. j. návrh na začatie konania - žalobu, späťvzatie návrhu, čiastočné späťvzatie návrhu, zmenu návrhu, odvolanie a pod.) alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia a nie je autorizované podľa osobitného predpisu, je potrebné ho dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu. Ak sa podanie dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Ak má byť prílohou elektronického podania originál dokumentu, možno ho nahradiť zaručenou konverziou listinnej podoby tohto dokumentu do elektronickej podoby. Elektronické podania, ktoré neobsahujú návrh vo veci samej, nie je potrebné autorizovať podľa osobitného predpisu a nie je ich ani potrebné dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo autorizované v elektronickej podobe.

V upomínacom konaní sa rozhodujú spory o zaplatenie určitej peňažnej sumy v eurách. Návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní možno podať výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu, a to prostredníctvom na to určeného elektronického formulára. Návrh musí byť autorizovaný podľa osobitného predpisu. Ak sa odpor podáva elektronickými prostriedkami, je možné ho podať výlučne prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý musí byť autorizovaný podľa osobitného predpisu (§ 23 zákona č. 305/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov) a odoslaný z portálu e-žaloby alebo cez slovensko.sk.

Exekučné konanie

Exekučné konanie je súdne konanie, ktoré je zamerané na vynútenie plnenia povinnosti, ktorá je obsiahnutá v exekučnom titule a nebola splnená dobrovoľne. Exekučné konanie začína spravidla na návrh oprávneného z exekučného titulu. Návrh na vykonanie exekúcie (ďalej len „návrh“) sa po 1. januári 2017 podáva výlučne elektronicky. Návrh musí byť autorizovaný, t.j. musí byť podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom a mandátnym certifikátom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou s pripojenou časovou pečiatkou (§23 zákona č. 305/2013 Z. z.). k dispozícii exekučný titul v elektronickej podobe alebo exekučný titul prevedený do elektronickej podoby tzv. zaručenou konverziou (§ 35 zákona č. 305/2013 Z. Z návrhu sa platí súdny poplatok vo výške 25,00 eur.

tags: #zaloba #elektronickych #prostriedkov #podanie