Majetkovoprávne Vysporiadanie Pozemkov pod Miestnymi Komunikáciami: Legislatíva a Postupy

Úvod

Slovenské obce a mestá sa dlhodobo stretávajú s problémom, keď sa miestne komunikácie nachádzajú na pozemkoch, ktoré vlastnia iné osoby. Tento stav je historickým dedičstvom a pretrváva od čias uhorského obyčajového práva a socialistického práva. Po prechode majetku štátu na obce sa tento problém preniesol na samosprávy. Riešenie tohto problému je náročné a vyžaduje si znalosť relevantnej legislatívy a správnych postupov. Tento článok sa zameriava na legislatívny rámec a postupy pri majetkovoprávnom vysporiadaní pozemkov pod miestnymi komunikáciami, s cieľom poskytnúť obciam a mestám užitočné informácie a usmernenia.

Identifikácia Problému a Legislatívny Rámec

Ak mesto obdrží od vlastníka pozemku evidovaného ako parcela registra „E“ žiadosť o majetkovoprávne vysporiadanie tohto pozemku, nakoľko sa na ňom nachádza miestna cesta, je potrebné postupovať v súlade s platnou legislatívou. V prípade, ak nedôjde k dohode s vlastníkom pozemku, existujú zákonné postupy, ktoré je možné uplatniť.

Zákon č. 66/2009 Z. z. o Niektorých Opatreniach pri Majetkovoprávnom Usporiadaní Pozemkov

Prvým krokom je zistiť, či je možné aplikovať zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky. Tento zákon upravuje vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré boli na ne delimitované štátom. Delimitácia sa uskutočnila pre obce zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a pre vyššie územné celky zákonmi č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov a zákonom č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon).

Ak sa jedná o stavbu (miestnu cestu), ktorá prešla do vlastníctva obce delimitáciou, postupuje sa podľa zákona č. 66/2009 Z. z. Tento zákon umožňuje obciam a mestám usporiadať vlastnícke vzťahy k pozemkom pod týmito stavbami, ak nedôjde k dohode s pôvodným vlastníkom pozemku.

§ 24h Zákona č. 135/1961 Zb. o Pozemných Komunikáciách (Cestný Zákon)

V prípade, ak sa nejedná o stavbu, na ktorú možno aplikovať zákon č. 66/2009 Z. z., je možné aplikovať § 24h zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon). Podľa tohto ustanovenia, pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe Slovenskej správy ciest alebo ministerstva, vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, samosprávneho kraja alebo obce z dôvodu, že dosiaľ nedošlo k ich majetkovoprávnemu usporiadaniu a nachádzajú sa pod diaľnicami, cestami alebo miestnymi cestami v užívaní, možno vo verejnom záujme vyvlastniť.

Prečítajte si tiež: Možnosti vysporiadania nehnuteľností

Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh príslušného vlastníka diaľnice, cesty alebo miestnej cesty podľa § 3d cestného zákona. Dôležité je, že návrh na vyvlastnenie práv k takýmto pozemkom je možné podať do 31. decembra 2030. Pôvodne bola lehota na podanie návrhu na vyvlastňovacieho konania určená do 31.12.2020 (§ 24e cestného zákona), avšak z. č. 149/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bola lehota predĺžená do 31.12.2030.

Zákon č. 282/2015 Z. z. o Vyvlastňovaní Pozemkov a Stavieb

Ak nedôjde k dohode o majetkovoprávnom vysporiadaní pozemkov pod miestnou cestou a nie je možné aplikovať zákon č. 66/2009 Z. z., je potrebné postupovať podľa zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim. Tento zákon upravuje podmienky a postupy vyvlastňovania pozemkov a stavieb vo verejnom záujme.

Postup pri Majetkovoprávnom Vysporiadaní

1. Snaha o Dohodu: V prvom rade je potrebné sa pokúsiť o dohodu s vlastníkom pozemku. Mesto by malo vlastníkovi predložiť návrh na majetkovoprávne vysporiadanie, ktorý môže zahŕňať kúpu pozemku, zámenu pozemku alebo iné formy kompenzácie.

2. Posúdenie Aplikovateľnosti Zákona č. 66/2009 Z. z.: Ak k dohode nedôjde, je potrebné posúdiť, či je možné aplikovať zákon č. 66/2009 Z. z. Ak sa jedná o stavbu, ktorá prešla do vlastníctva obce delimitáciou, postupuje sa podľa tohto zákona.

3. Aplikácia § 24h Cestného Zákona: Ak zákon č. 66/2009 Z. z. nie je aplikovateľný, je potrebné zvážiť aplikáciu § 24h cestného zákona. Ak sú splnené podmienky (pozemok nie je vo vlastníctve štátu, nachádza sa pod miestnou cestou v užívaní a nedošlo k majetkovoprávnemu usporiadaniu), môže mesto podať návrh na vyvlastnenie pozemku vo verejnom záujme. Návrh je potrebné podať do 31. decembra 2030.

   Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o majetkovoprávne vysporiadanie

4. Vyvlastňovacie Konanie Podľa Zákona č. 282/2015 Z. z.: Ak nie je možné aplikovať ani § 24h cestného zákona, je potrebné postupovať podľa zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb. Vyvlastnenie je možné len vo verejnom záujme a za primeranú náhradu.

Komplexné Pozemkové Úpravy ako Nástroj Riešenia

Ďalším nástrojom, ktorý môže prispieť k majetkovoprávnemu usporiadaniu pozemkov pod miestnymi komunikáciami, sú komplexné pozemkové úpravy. Nový zákon o pozemkových úpravách definuje dôvody na začatie pozemkových úprav a umožňuje realizovať aj takzvané nariadené pozemkové úpravy. Dôvodom na úpravy by podľa novely malo byť aj majetkovoprávne usporiadanie pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky. Novela zákona presne definuje postup pri týchto procesoch, nastavuje postupy pre žiadateľa, ktorým sú obce alebo vyššie územné celky, určuje podmienky a spôsob, ako začať konanie a tiež spôsob vyrovnania a jeho primeranosť.

Historický Kontext a Dôsledky

Problém majetkovoprávneho usporiadania pozemkov pod cestami je historicky zakorenený. Rozdrobené pozemkové spoluvlastníctvo, typické pre recipované uhorské právo, a prechod majetku štátu na obce po roku 1990 prispeli k súčasnému stavu. Dôsledkom je faktický a právny stav, keď množstvo inžinierskych verejnoprospešných stavieb vo vlastníctve obcí je postavených na súkromných pozemkoch veľkého počtu podielových spoluvlastníkov.

Predĺženie Lehoty na Majetkovoprávne Usporiadanie

Slovenské obce a mestá mali pôvodne tento historický problém vyriešiť do konca roka 2020. Ministerstvo spravodlivosti SR preto pripravilo návrh novely cestného zákona, ktorým sa s účinnosťou od 1. júna 2021 prekluzívna lehota na majetkovoprávne usporiadanie predlžuje o ďalších 10 rokov, a to do 31. decembra 2030. Toto predĺženie lehoty poskytuje obciam a mestám viac času na riešenie tohto komplexného problému.

Zmeny v Legislatíve a Monitoring

Je dôležité sledovať zmeny v legislatíve, ktoré sa týkajú stavebníctva a životného prostredia. V Zbierke zákonov SR neboli za mesiac október 2022 publikované žiadne zmeny z vyššie uvedených právnych predpisov, avšak je potrebné pravidelne monitorovať legislatívny vývoj. Advokátska kancelária POLÁČEK & PARTNERS s.r.o. ponúka monitoring legislatívy v oblasti stavebníctva a životného prostredia.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rozchodu na Slovensku

tags: #majetkovoprávne #vysporiadanie #pozemkov #legislatíva