Právo brigádnika na obedňajšiu prestávku podľa Zákonníka práce

Pracovný čas a doba odpočinku sú základné parametre pracovnoprávneho vzťahu. Pracovný čas je definovaný ako časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní si povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Naopak, doba odpočinku je čas, ktorý nespĺňa definíciu pracovného času.

Pracovný čas a jeho rozvrhnutie

Základom na určenie rozsahu a rozvrhnutia pracovného času je týždeň. Zákonom stanovený pracovný čas zamestnanca v Slovenskej republike je najviac 40 hodín týždenne. Pracovný čas môže byť rozvrhnutý rovnomerne alebo nerovnomerne. Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín.

V prípade mladistvých zamestnancov, ktorí sú mladší ako 16 rokov, je pracovný čas maximálne 30 hodín týždenne. Platí to celkom, teda aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Po 16. roku veku je to najviac 37 a ½ hodiny týždenne, a to aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov.

Pružný pracovný čas je spôsob rovnomerného alebo nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času. V rámci pružného pracovného času je určený tzv. základný pracovný čas, kedy je zamestnanec povinný byť na pracovisku. Voliteľný pracovný čas je doba, kedy zamestnanec na pracovisku byť nemusí, ak má odpracovaný čas.

Prestávka na odpočinok a jedenie

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Pre mladistvého zamestnanca, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako štyri a 1/2 hodiny, je zamestnávateľ povinný poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Prestávky na odpočinok a jedenie sa nezapočítavajú do pracovného času; to neplatí, ak ide o prestávku na odpočinok a jedenie, pri ktorej sa zabezpečuje primeraný čas na odpočinok a jedenie bez prerušenia práce zamestnancom.

Prečítajte si tiež: Nemocenské dávky pre brigádnikov: Máte nárok?

Zákonník práce neustanovuje povinnosť zamestnávateľa poskytnúť ďalšiu prestávku v práci, ak je pracovná zmena 12 hodín (napr. 6.00 h - 18.00 h), ale ani nevylučuje jej poskytnutie. Podľa § 91 ods. 2 ZP podrobnejšie podmienky poskytnutia prestávky vrátane jej predĺženia zamestnávateľ dohodne so zástupcami zamestnancov (pozri aj § 12 ods. 1 ZP).

Prestávka v práci (na odpočinok a jedenie) predstavuje čas (dobu) odpočinku medzi dvoma úsekmi pracovného času v rámci pracovnej zmeny. Zákonník práce ustanovuje, kedy jej poskytnutie je povinné. Zamestnávateľ má povinnosť prestávku v práci poskytnúť, nie iba umožniť a ponechať na zamestnancovi, či ju využije alebo nie (t. j. zamestnanec sa nemôže vzdať prestávky v práci - táto otázka súvisí s BOZP, navyše aj v evidencii pracovného času má byť vyznačený koniec úseku vykonávania práce a začiatok úseku vykonávania práce, a teda aj nepriamo prestávka v práci). Zamestnanec sa teda nemôže rozhodnúť, že nevyužije prestávku v práci a odíde skôr z pracoviska. Zamestnávateľ a zamestnanec sa nemôžu dohodnúť na tom, že pracovná zmena bude napr. Ide o väzbu na dĺžku pracovnej zmeny, nie na dĺžku pracovného času − v § 91 ods. 1 ZP sa uvádza „ktorého pracovná zmena“, nie „ktorého pracovný čas“.

Zákonník práce síce nepoužíva spojenie „nepretržité trvanie prestávky v práci“ tak, ako je to pri nepretržitom dennom odpočinku (§ 92 ZP) a nepretržitom odpočinku v týždni (§ 93 ZP), avšak z jej účelu - na odpočinok a jedenie (v spojení aj s povinnosťou zamestnávateľa umožniť a zabezpečiť stravovanie podľa § 152 ZP), ako aj zo slov „v trvaní“ (§ 91 ZP neustanovuje, že prestávka v práci je 30 minút, ale „v trvaní 30 minút“), ako aj zo singulára - jedna prestávka v práci (v ods. 2 v nadväznosti na to „predĺženie tejto prestávky“) vyplýva, že prestávka sa má poskytnúť vcelku a zamestnávateľ teda nemôže deliť čas prestávky na dve časti, napr. Zákonník práce predĺženie prestávky v práci nezakazuje.

Špecifické situácie a výnimky

Ak ide o práce, ktoré sa nemôžu prerušiť, musí sa zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie.

Zamestnávateľ si môže vo vnútornom predpise určiť, že už pri šesť hodinovom pracovnom čase poskytne zamestnancom obedovú prestávku. Ak pracovný pomer netrvá viac ako 6 hodín, nemusí zamestnávateľ poskytnúť prestávku na jedenie. V tomto prípade je prestávka právom. Dôležité je, či to máte upravené vo vnutornom predpise alebo dohodnuté so zástupcami zamestnancov.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodca na brigáde: Pravidlá a obmedzenia

Dohoda o brigádnickej činnosti na výkon sezónnej práce

Dňa 1.1.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 248/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Cieľom zákona je zjednodušenie zamestnávania a zníženie ceny práce, resp. mzdových nákladov zamestnávateľa pri zamestnávaní pracovníkov, ktorí vykonávajú sezónne práce vo vymedzených sektoroch hospodárstva (poľnohospodárstvo, cestovný ruch, potravinárstvo, lesné hospodárstvo - viď príloha 1b k zákonu č. 311/2001 Z. z., verzia účinná od 1.1.2023).

Novelou sa do Zákonníka práce zavádza nový inštitút sezónnej práce na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce (poddruh dohody o pracovnej činnosti). Na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce bude možné vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 520 hodín v kalendárnom roku. Priemerný týždenný pracovný čas za dobu trvania dohody, najviac však za štyri mesiace, nesmie presiahnuť 40 hodín. Dohodu možno uzatvoriť najviac na 8 mesiacov.

Fyzická osoba v právnom vzťahu založenom dohodou o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce má zároveň byť zamestnancom na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti, a to bez ohľadu na to, či uvedená dohoda zakladá fyzickej osobe právo na príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Zároveň sa zavádza nová odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci na účely určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na starobné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné (ak vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce je za kalendárny mesiac nižší ako výška odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci, odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci je vo výške tohto vymeriavacieho základu).

Prečítajte si tiež: Nárok brigádnikov na príplatky

tags: #mam #ako #brigadnik #narok #na #obednu