Obchodný podiel v s.r.o. a dedenie majetku počas trvania manželstva

S inštitútmi manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva sa stretávame bežne. Právna úprava týchto inštitútov zostáva v úzadí, pokiaľ manželstvo funguje harmonicky. Akonáhle však nastanú nezhody, právna úprava sa dostáva do popredia. Tento článok sa zameriava na otázky a riešenia, ktoré ponúkajú súdy v rámci judikatúry, týkajúce sa interpretačných problémov spojených s podnikaním jedného z manželov.

Čo je to obchodný podiel?

So vstupom do spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) prichádza aj nadobudnutie obchodného podielu, ktorý predstavuje majetkové právo. Obchodný zákonník definuje podiel ako mieru účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti. Ide o súbor práv a povinností, ktorými sa spoločník zúčastňuje na s.r.o. Obchodný podiel teda v skratke predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na s.r.o.

Patrí obchodný podiel do BSM?

Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol každý z manželov počas trvania manželstva. Patria sem napríklad príjmy z práce alebo podnikania a hnuteľné i nehnuteľné veci.

Ak jeden z manželov nadobudol obchodný podiel v s.r.o. počas trvania manželstva a na jeho nadobudnutie boli použité prostriedky z BSM, obchodný podiel patrí do BSM. To platí aj vtedy, ak bol podiel nadobudnutý aspoň z časti zo spoločných prostriedkov. Manžel, ktorý nadobudol obchodný podiel, sa stáva spoločníkom s.r.o. a zapisuje sa do obchodného registra. Iba on môže vykonávať všetky práva a povinnosti spojené s podielom. Do BSM patria aj všetky úžitky (výnosy) plynúce z obchodného podielu.

Dôležité je, že súčasťou BSM sa stáva hodnota obchodného podielu, nie práva a povinnosti spoločníka s.r.o. Ak však manžel nadobudol obchodný podiel výlučne z jeho prostriedkov, ktoré sú oddelené od BSM (napr. z darovaných peňazí), potom podiel nepatrí do BSM. Taktiež do BSM nepatrí podiel získaný dedičstvom alebo darom. Avšak všetky výnosy a úžitky plynúce z podielu už tvoria BSM.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc

Čo sa stane s obchodným podielom po rozvode?

BSM zaniká spolu so zánikom manželstva, napríklad rozvodom alebo smrťou jedného z manželov. Môže byť zrušené aj počas trvania manželstva, ale len rozhodnutím súdu na návrh jedného z manželov. Po zániku BSM musí dôjsť k jeho vysporiadaniu:

• Dohodou manželov: Ide o najbežnejší spôsob, kedy si manželia navzájom vydajú potvrdenia o tom, ako sa vysporiadali (napr. písomné potvrdenie o tom, že obchodný podiel v s.r.o. nadobudnutý zo spoločných peňazí sa predá a každý z bývalých manželov dostane rovnakú časť z predaja, alebo že si ho ponechá manžel, ktorý je zapísaný ako spoločník s.r.o. a druhého manžela vyplatí). Manželia sa môžu na vysporiadaní BSM dohodnúť aj prostredníctvom mediátora.
• Súdom na návrh jedného z manželov: Ak sa manželia nedohodnú, môže jeden z nich podať návrh na súd, ale len do troch rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode.
• Zo zákona: Ak sa manželia nedohodnú a ani nepodajú návrh na súd, nastanú účinky vysporiadania BSM priamo zo zákona.

Pri vysporiadaní sa vychádza z toho, že podiely rozvedených manželov sú rovnaké. Každý z nich má právo požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a zároveň má povinnosť nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Hodnota obchodného podielu, ktorý patrí do BSM, sa pri vysporiadaní započítava do hodnoty spoločného majetku, v dôsledku čoho druhému manželovi vzniká nárok na vyplatenie zodpovedajúcej časti (protihodnoty).

Ak má manžel/manželka - spoločník s.r.o. v obchodnom registri zapísaný podiel napríklad 5 000 eur, v rámci vysporiadania BSM sa nebude vysporiadávať táto hodnota, ale reálna (obvyklá) hodnota obchodného podielu, čo môže byť násobne vyššie číslo. Práva a povinnosti manžela - spoločníka s.r.o. týkajúce sa podnikania mu zostávajú zachované a nie sú predmetom vysporiadania. Druhý z manželskej dvojice má nárok na prislúchajúcu časť, t. j. finančné vyrovnanie, z určenej ceny obchodného podielu v s.r.o.

Súd preto vo svojom rozhodnutí určí čiastku, ktorú manžel/manželka - spoločník s.r.o. vyplatí druhému z manželskej dvojice ako protihodnotu (napr., ak bola určená hodnota obchodného podielu 30 000 eur, tak tomu z manželov, ktorý je spoločníkom s.r.o., uloží, aby vyplatil druhému z manželskej dvojice 15 000 eur). Cena (hodnota) obchodného podielu sa v rámci súdneho konania spravidla určuje tzv. obvyklou cenou (všeobecnou alebo trhovou). Jej preukázanie môže byť pomerne náročné a mnohokrát si vyžaduje odbornú znalosť (napr. vypracovanie znaleckého posudku). Pri oceňovaní sa vychádza zo stavu podielu v čase zániku BSM, t. j. po rozvode manželstva, avšak z obvyklej ceny platnej v čase vysporiadania.

Pokiaľ nebude BSM (vrátane obchodného podielu do neho patriaceho) do troch rokov po rozvode vysporiadané dohodou bývalých manželov ani súdnou cestou na návrh niektorého z nich, nastanú účinky vysporiadania BSM priamo zo zákona. Platí, že hnuteľné veci budú vysporiadané podľa stavu, v akom ich každý z manželov užíva ako vlastník pre svoju potrebu alebo svojej rodiny (spravidla veci osobnej povahy), ostatné hnuteľné veci aj nehnuteľnosti budú v podielovom spoluvlastníctve (podiely sú rovnaké). Podľa Občianskeho zákonníka to isté platí aj pre majetkové práva (teda aj pre práva plynúce z obchodného podielu jedného z manželov). Keďže do úvahy neprichádza podielové spoluvlastníctvo, obchodný podiel zostane manželovi - spoločníkovi s.r.o. Návrh na vysporiadanie BSM podaný po troch rokoch od jeho zániku súd zamietne, pretože takéto vysporiadanie už nie je možné. Uplatňuje sa uvedená domnienka (fikcia) vysporiadania zo zákona.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodca v zamestnaní

Čo sa stane s obchodným podielom po zrušení BSM počas trvania manželstva?

Vysporiadanie BSM sa vykoná, ak BSM zaniklo. K zániku BSM nemusí dôjsť len zánikom manželstva, ale aj počas jeho trvania, keď jeden z manželov podal návrh na súd o zrušenie BSM (napr. z dôvodu, že druhý manžel nakladá s majetkom nehospodárne). Účinky nastanú nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení BSM, t. j. tým BSM zaniká. Zánikom BSM, po jeho zrušení právoplatným rozhodnutím súdu, si manželia (počas manželstva) vysporiadajú všetok spoločný majetok, ktorý nadobudli do právoplatnosti rozhodnutia o zrušení BSM (teda aj nadobudnutý obchodný podiel v s.r.o.). Vysporiadanie sa opäť realizuje podľa zásad uvedených vyššie.

BSM, ktoré bolo zrušené súdom, t. j. ktoré zaniklo za trvania manželstva, môže byť opätovne obnovené, avšak len rozhodnutím súdu na návrh jedného z manželov. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o obnovení BSM vzniká medzi manželmi nové BSM.

Príklad:

Dano a Elena sú manželia. Elena podala na súd návrh na zrušenie BSM z dôvodu, že manžel Dano nehospodárne nakladá so spoločným majetkom, ktorého súčasťou je aj obchodný podiel Eleny v KK s.r.o. Súd vyhovel návrhu a zrušil BSM. Následne sa Elena chcela dohodnúť s manželom Danom na vysporiadaní BSM. Keďže k dohode nedospeli, obrátila sa opäť na súd s návrhom na vysporiadanie BSM. Súd pri vysporiadaní prikázal obchodný podiel v KK s.r.o. Elene a zároveň ju zaviazal, aby manželovi Danovi vyplatila jeho protihodnotu vo výške 5 000 eur. Následne manželia nadobúdali veci do výlučného alebo podielového spoluvlastníctva. Po pár rokoch sa situácia zmenila, manžel Dano sa začal správať zodpovedne, a preto Elena požiadala súd o obnovenie BSM. Súd BSM obnovil. Obchodný podiel Eleny v KK s.r.o. do obnoveného BSM nepatrí (ten bol vysporiadaný). Patril by tam len nový obchodný podiel, ktorý by bol jedným z manželov nadobudnutý zo spoločných prostriedkov po obnovení BSM.

Podnikanie jedného z manželov a BSM

Za súčasnej slovenskej právnej úpravy je dôležité rozlišovať, či ide o veci, ktoré síce boli nadobudnuté jedným z manželov - podnikateľom, ale slúžia jeho podnikaniu, prípadne či slúžia podnikaniu obidvoch manželov, alebo ide o veci, ktoré boli jedným z manželov - podnikateľom síce nadobudnuté, avšak jeho podnikaniu neslúžia.

Najvyšší súd ČR už v rozsudku sp. zn. 22 Cdo 2470/2000 zaujal názor, že predpokladom vylúčenia veci z bezpodielového spoluvlastníctva manželov z dôvodu, že podľa svojej povahy slúži výkonu povolania len jedného z manželov, je tiež to, že súčasne neslúži aj druhému z manželov. V rozsudku z 02. apríla 2002, sp. zn. 22 Cdo 1717/2000 NS ČR uviedol, že výkonom povolania je tiež podnikanie jedného z manželov ako fyzickej osoby v zmysle § 2 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Z hľadiska účelového určenia vecí v tom zmysle, či slúžia výlučne výkonu povolania niektorého z manželov, a preto nepatria do ich bezpodielového spoluvlastníctva, potom nie je rozhodujúce, či tieto veci boli zakúpené alebo vydražené z prostriedkov patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Tieto skutočnosti majú totiž právny význam až pri vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, a to ten, že manžel, ktorého výkonu povolania vec slúži, je povinný podľa § 150 veta druhá OZ nahradiť, čo zo spoločného bolo vynaložené na túto vec. K tomuto názoru sa prihlásil Najvyšší súd v množstve svojich rozhodnutí, napríklad sp. zn. 22 Cdo 2545/2003, kde NS ČR taktiež uviedol, že pre bezpodielové spoluvlastníctvo manželov má podnikanie manžela významný ekonomický dopad nielen ako jeho zdroj, ale ovplyvňuje tiež jeho rozsah, a to tak, že veci slúžiace výkonu povolania.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodca a daňový bonus na manželku

Právna úprava bezpodielového spoluvlastníctva s ohľadom na podnikanie jedného z manželov chráni druhého manžela - nepodnikateľa vo viacerých smeroch. Jedným z nich je aj ustanovenie § 148a ods. 1 OZ, podľa ktorého na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje. Súhlasom v zmysle § 148a ods. 1 OZ je treba rozumieť všeobecný (generálny) vopred daný súhlas manžela podnikateľa po tom, čo tento začal podnikanie, a to pred prvým právnym úkonom, pri ktorom mal byť, v súvislosti s jeho podnikaním, použitý majetok (jeho časť) patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva. Musí ísť teda o súhlas na použitie akéhokoľvek (bližšie neurčeného) majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve (nie len napríklad spoločných úspor) za uvedeným účelom a kedykoľvek neskôr. Z toho logicky vyplýva, že súhlas na jednorazové použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve na konkrétny podnikateľský účel, sám osebe nie je súhlasom v zmysle citovaného ustanovenia.

Podnikateľské riziko je vždy neoddeliteľnou súčasťou podnikania, preto podnikanie môže mať negatívny dopad aj vo vzťahu k bezpodielovému spoluvlastníctvu manželov, a teda môže negatívne postihnúť aj druhého manžela - nepodnikateľa, keďže podľa § 147 ods. 1 OZ pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Už zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v § 16 ods. 2 upravil, že súd na návrh jedného z manželov zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť.

Podľa ustanovenia § 148a ods. 2 OZ súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť.

Zmyslom § 148a ods. 2 OZ je ochrana toho z manželov, ktorý nepodnikal. V prípade, že podnikajú obidvaja manželia, je jeho zmyslom ochrana jedného manžela (žalobcu) voči prípadným negatívnym dôsledkom podnikania druhého manžela (žalovaného), ktorému sa dostáva rovnakej ochrany vo vzťahu k žalobcovi. Je teda prirodzené, že súd návrhu podľa § 148a OZ vyhovie, ak jeden z manželov (žalovaný) získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť, s ktorou ešte nezačal.

Z doslovného znenia ust. § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa môže na prvý pohľad zdať, akoby úmyslom zákonodarcu bolo podmieniť súdne zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov na návrh jedného z nich len tým, že druhý manžel získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť a akoby už otázka ďalšej existencie tohto oprávnenia bola bez právneho významu. Je to však mylný dojem. Napriek tomu, že doslovné znenie k tomuto výkladu zvádza, je potrebné prihliadnuť na účel predmetného ustanovenia a uvedomiť si jeho podstatu, ktorou je ochrana jedného z manželov (ktorý nepodniká). Zákon v tomto prípade vychádza z predpokladu, že podnikateľská činnosť je vždy spojená s možnosťou negatívneho dopadu na majetkové pomery druhého manžela v rámci inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a že teda uvedená ochrana je vždy potrebná vtedy, ak jeden z nich na základe získaného oprávnenia na podnikateľskú činnosť má právnu možnosť do uvedenej majetkovej sféry takto zasahovať (aj v tejto súvislosti pozri § 147 ods. 1 OZ). V ust. § 148a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka použitý pojem "získanie oprávnenia na podnikateľskú činnosť" treba preto so zreteľom na jeho účel vykladať tak, že sa ním rozumie získanie právnej možnosti vykonávať podnikateľskú činnosť (a tým aj zasahovať jej negatívnymi dopadmi do majetkovej sféry vymedzenej inštitútom bezpodielového spoluvlastníctva manželov) a že na podnikanie oprávnený manžel túto možnosť v čase rozhodovania súdu aj má.

Dedenie a BSM

Počas manželstva, ak jeden z manželov zdedí majetok, tento majetok nepatrí do BSM. Avšak, výnosy z tohto majetku, ako napríklad nájomné, už do BSM patria.

Príklad:

Klient vlastnil pred manželstvom byt. Tento byt prenajímal. Po uzavretí manželstva pokračuje v prenajímaní tohto bytu. Pretože: prírastky na veciach vo výlučnom vlastníctve manžela ako sú úroky z uložených peňazí v banke, alebo nájomné, alebo akékoľvek iné prírastky patri do BSM!

tags: #manzel #ziskal #obchodny #podiel #pocas #trvania