Kúpna Zmluva: Vzor a Dôležité Aspekty v Slovenskom Právnom Kontexte

Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave sa dlhodobo usiluje o rozvoj klinických foriem právneho vzdelávania, ktorého hlavným cieľom je prepojenie teórie a praxe. Jedným z najvýznamnejších počinov v tejto oblasti je vytvorenie Študentskej právnej poradne, ktorá vznikla podľa vzoru zahraničných modelov. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na kúpnu zmluvu, jej vzorové prvky a dôležité aspekty, ktoré by mali byť zohľadnené v slovenskom právnom prostredí.

Študentská Právna Poradňa ako Prínos pre Prax

Študentská právna poradňa je názov výberového predmetu a súčasne aj reálny priestor v rámci fakulty, ktorý tvoria dve kancelárie vybavené výpočtovou technikou a potrebnou právnickou literatúrou pre študentov. V rámci semestra je na predmet zapísaných maximálne 24 študentov magisterského stupňa štúdia. Na úvodnom stretnutí, sú študenti o predmete komplexne informovaní a je im zdôraznená povinnosť zachovávania mlčanlivosti vo vzťahu k informáciám, ktoré sa dozvedia v rámci riešenia prípadu. Po úvodnom stretnutí sú študenti rozdelení do dvojíc. Jednotlivým dvojiciam sú pridelené konkrétne prípady. Ich prevzatie sa uskutočňuje pri osobnom stretnutí študentov so záujemcom o právnu analýzu. Na tomto stretnutí je vždy prítomný aj zástupca z fakulty, ktorý na priebeh stretnutia dohliada a v prípade potreby zasiahne do jednania tak, aby mali po skončení stretnutia študenti čo najviac informácii potrebných pre riešenie právneho problému. Následne je študentom poskytnutý kontakt na advokáta, resp. advokátskou kanceláriou, ktorá im zabezpečuje odbornú pomoc pri riešení prípadu. Všetci advokáti, ktorí s fakultou v rámci Študentskej právnej poradne spolupracujú, to robia pro bono, bez nároku na odmenu. So študentmi sa osobne stretávajú a poskytujú im inštrukcie ako v konkrétnom prípade postupovať. Študenti sú zároveň po celú dobu v kontakte aj so záujemcom o právnu analýzu, informujú ho o stave veci a v prípade potreby získavajú doplňujúce informácie. Na túto komunikáciu dohliada supervízor fakulty. Finálny výstup závisí od charakteru právneho problému, avšak vo väčšine prípadov ide o právnu analýzu, ktorá sa vysporiadava s otázkami záujemcu. Právna analýza môže obsahovať aj náčrt zmluvy, sťažnosti, výzvy, upomienky alebo iného dokumentu. Hlavným prínosom Študentskej právne poradne je získanie praktických právnych zručností a schopností frekventantov predmetu. Študenti majú príležitosť ešte počas štúdia pracovať pod vedením skúseného advokáta na reálnom právnom probléme, osvojiť si pracovné návyky a zlepšiť komunikačné schopnosti. Nezanedbateľným prínosom je aj pomoc ľuďom, ktorí sa nachádzajú v tzv. Iniciatívu fakulty vytvoriť Študentskú právnu poradňu ako nástroj praktického vzdelávania budúcich právnikov podporila aj Slovenská advokátska komora. Oficiálnym vyjadrením podpory a spolupráce je Dohoda o spolupráci medzi Právnickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave a Slovenskou advokátskou komorou podpísaná dňa 25. Na Študentskej právnej poradni sa v letnom semestri akademického roku 2016/2017 zúčastnilo 23 študentov, ktorí spolu prevzali 12 prípadov. Zapojených bolo 12 dozorujúcich advokátov, advokátskych koncipientov, advokátskych kancelárii alebo odborníkov z praxe. V zimnom semestri aktuálneho akademického roku bolo pridelených 10 prípadov, ktoré prevzalo 20 študentov. Odbornú pomoc študentom poskytuje 9 advokátov, resp. advokátskych kancelárii. Touto cestou by sme v mene Právnickej fakulty Univerzity Komenského radi poďakovali za spoluprácu všetkým externým spolupracovníkom - advokátom, advokátskym kanceláriám a odborníkom z praxe, ktorí významnou mierou prispievajú k úspešnému fungovaniu Študentskej právnej poradne. Patria medzi nich advokáti z advokátskych kancelárii Hillbridges, SOUKENÍK - ŠTRPKA, Bird & Bird, Maple & Fish, DLA Piper, Kinstellar, ďalej JUDr. Marián Slávik, PhD., JUDr. Milan Hlušák, Mgr. Ivan Puškáč, Mgr. Lucia Chaľová, Mgr. Ján Kutan, Mgr. Dana Jurčovičová, Mgr. Michal Kiča, Mgr. Robert Vaško, JUDr. Beáta Swanová, JUDr. Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave je otvorená spolupráci aj s ďalšími advokátskymi kanceláriami, advokátmi, prípadne inými odborníkmi z právnej praxe, ktorých by koncept Študentskej právnej poradne oslovil. Autor článku: Mgr. Zuzana Illýová, PhD.

Letná škola právnických zručností

Ako obvykle, v septembri sme sa mohli zúčastniť už štvrtého ročníka Letnej školy právnických zručností 2018, ktorá sa konala na Právnickej fakulte UK pod záštitou pána dekana doc. JUDr. Eduarda Burdu, PhD., pričom celú organizačnú zložku zabezpečil Ústav klinického právneho vzdelávania Právnickej fakulty UK. Napriek tomu, že prihlasovanie na Letnú školu prebiehalo ešte v letnom semestri, organizátori opäť neponechali nič na náhodu a postupne nás v pravidelných či nepravidelných intervaloch nenápadne informovali o programe Letnej školy. Cieľom tohtoročnej letnej školy bolo zoznámiť nás nielen s prácou advokáta v podobe poskytovania právneho poradenstva a rôznych úkonov k tomu patriacich, ale aj s bežnými (o to však dôležitejšími) záležitosťami, ktoré možno nazvať ako “vedenie kancelárie“. Koncept Letnej školy spočíval v tom, že boli vytvorené 4 advokátske kancelárie (Šafárik Legal, Comenius Attorneys, Casus Belli a Kokos Legal). Každá kancelária mala 4 členov, ktorí si mali vytvoriť meno, príbeh a samozrejme ľubovoľnú štruktúru (partner - advokát - koncipient - právny asistent). Keďže ťažiskom letnej školy bolo neplnenie zo zmluvného vzťahu - nájomnej zmluvy, dve kancelárie mali klienta žalobcu a dve žalovaného. Každá kancelária si vyskúšala klasický prvý kontakt s klientom, počas ktorého bola oboznámená (subjektívne) s právnym problémom a jej úlohou bolo nájsť riešenie, ktoré by najviac vyhovovalo klientovi. Ďalej bolo riešenie prípadu ponechané výlučne na kancelárie - buď v rámci mimosúdneho vyriešenia sporu pomocou negociácie (nanešťastie neúspešnej), alebo na súde podaním žaloby, resp. vyjadrením sa k žalobe. Každá kancelária vypracovala dve podania (žalobu, repliku/vyjadrenie k žalobe, dupliku) a spor vyvrcholil v posledný deň do simulovaného súdneho sporu, v ktorom sa malo rozhodnúť o existencií a výške nároku. Sudcovský talár si obliekol už tradične doc. JUDr. Pomedzi riešenie prípadu sme absolvovali radu prednášok a workshopov so zameraním na proces od prvého kontaktu s klientom až po konanie pred súdom, napr. zásady komunikácie s klientom (Mgr. Ivan Poruban, JUDr. Marek Šmid, LL.B., JUDr. Michaela Machová, Ph.D. z advokátskej kancelárie Maple&Fish); základné zásady dobrého advokáta (JUDr. Ing. Matej Firický a Mgr. Martin Jurečko z Advokátskej kancelárie MCL); zásady právneho písania (doc. JUDr. Ing, Matej Kačaljak, PhD.); zásady konania pred súdom s dôrazom na advokátsku etiku a vizuál advokáta pred súdom (JUDr. František Sedlačko, PhD., LL.M.); a samozrejme v neposlednom rade zásady negociácie (JUDr. Počas štyroch dní sme si mohli vyskúšať slasti aj strasti reálneho advokátskeho života, zúčastniť sa a zmerať si sily v simulovanom súdnom spore na základe prípadu, ktorý sme si s pomocou tvrdení a dôkazov vybudovali. Po vyhodnotení súdneho konania bol tento program nakoniec zavŕšený ocenením komplexne najlepšej kancelárie (z pohľadu prístupu ku klientovi, kvalite a vizuále podaní a prístupu ku komunikácií navonok) a samozrejme ocenením každého účastníka certifikátom z rúk pána dekana doc. JUDr. Eduarda Burdu, PhD. a organizátorov (menovite JUDr. Tomáša Mészárosa, PhD. a JUDr. Zuzany Illýovej, PhD.). V neposlednom rade treba poukázať aj na to, že na Letnej škole sa zúčastnili študenti iných fakúlt - menovite traja študenti Právnickej fakulty Trnavskej univerzity a jedna študentka Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, čo bolo svieže a veľmi prínosné nielen za účelom porovnania štúdia a vedomostí, ale najmä na prehlbovanie priateľstiev a kontaktov do budúcnosti naprieč právnickou komunitou. Aj keď slovo „letná škola“ môže v mnohých študentoch vzbudzovať odpor („veď sú predsa prázdniny!“), tak my sme sa rozhodli ísť a zábavnou, ale zároveň veľmi odborne obohacujúcou skúsenosťou zakončiť leto, čo rozhodne neľutujeme. Veď kedy inokedy sa môžete pokúsiť „zastreliť dekana“ (pozor, nie je to vôbec ľahké, je to rodený strelec) alebo o polnoci riešiť argumentáciu protistrany vo vyjadrení k žalobe? No predsa jedine na Letnej škole právnických zručností! Ďalej by sme chceli poďakovať vedeniu fakulty a to hlavne p. dekanovi doc. JUDr. Eduardovi Burdovi, PhD. že prevzal záštitu nad týmto podujatím. Takže neváhajte a vidíme sa na ďalšom ročníku 2019! Každý ročník Letnej školy právnických zručností je pre organizátorov novou výzvou. Príprava so sebou vždy nesie určité obavy, avšak rovnako aj nádej, že všetko dobre dopadne a študentom prinesie nabitý týždeň nové poznatky, schopnosti ale aj priateľstvá a zábavu. Priebeh tohto ročníka výrazne prekonal aj najsmelšie očakávania organizátorov. Bolo to najmä zásluhou vynikajúcich študentov, ktorí sa nechali naplno vtiahnuť do prípadu, pasovali sa s náročnými zadaniami, písali žaloby, vyjadrenia, repliky, dupliky, komunikovali s klientmi, vyhodnocovali dôkazy, pripravovali stratégie a nakoniec si zmerali sily v súdnom pojednávaní. Zároveň sa chceme poďakovať všetkým lektorom, ktorí odborne zabezpečovali jednotlivé časti letnej školy. Konkrétne ide o advokátske kancelárie MCL, s.r.o., MAPLE & FISH, s.r.o., Hillbridges a advokátov Mgr. Vladimír Kordoš, LL.M, Mgr. Ivan Puškáč, JUDr. František Sedlačko, PhD., LL.M. a JUDr. Peter Kubina. Za materiálnu a finančnú pomoc by sme radi poďakovali advokátskym kanceláriám Hillbridges, MCL, s.r.o. Zároveň ďakujeme aj všetkým kolegom z fakulty, ktorí tento rok obohatili organizačnú (a hereckú) zložku letnej školy. JUDr. Zuzana Illýová, PhD.

Franchisingová Zmluva: Právny Rámec pre Podnikanie

Hoci vzťah medzi franchisorom a franchisantom je založený najmä na dôvere, je natoľko zložitý, že si vyžaduje určitý právny základ. Práve franchisingová zmluva tvorí základ pre spoluprácu vo franchisingovom systéme. Na základe franchisingovej zmluvy poskytovateľ franchisingu poskytuje nadobúdateľovi franchisingu za priamu alebo nepriamu odplatu právo využívať súbor práv priemyselného a duševného vlastníctva s cieľom výroby a/alebo marketingu určitého druhu tovaru, služieb alebo technológií. Franchisingové zmluvy môžu mať z hľadiska ich vzťahu k tretím osobám v rámci franchisingovej siete charakter master franchisingovej zmluvy alebo priamej franchisingovej zmluvy. Master franchisingová zmluva za splnenie zmluvne vymedzených podmienok oprávňuje franchisanta poskytovať franchising ďalším franchisantom na zmluvne vymedzenom území. Priama franchisingová zmluva umožňuje franchisantovi iba využívať franchisingovú licenciu. Možná je tiež kombinácia oboch týchto typov zmlúv, ktorá umožňuje franchisantovi podnikať v rámci franchisingovej siete a zároveň uzatvárať zmluvy s ďalšími franchisantmi na dohodnutom území.

Právna Úprava na Slovensku

Franchisingová zmluva nie je v slovenskej legislatíve špecificky upravená. Môže obsahovať prvky rôznych typov zmlúv, najmä licenčnej zmluvy, zmluvy o prevode know-how, nájomnej alebo lízingovej zmluvy, zmluvy o obchodnom zastúpení alebo zmluvy o poskytovaní služieb. Nakoľko zmluvnými stranami franchisingovej zmluvy sú podnikatelia, na ich vzťah je v podmienkach Slovenskej republiky potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že franchisingová zmluva nie je upravená ako zmluvný typ v občianskom ani v obchodnom zákonníku, jej právne vyjadrenie môžeme nájsť iba v ustanovení § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka . Toto ustanovenie požaduje jedinú podmienku v súvislosti s nepomenovanými zmluvami, a to je dostatočné určenie predmetu záväzkov zmluvných strán. Zmluva by mala rešpektovať ustanovenia Európskeho kódexu etiky franchisingu, resp. Etického kódexu franchisingu Slovenskej franchisingovej asociácie, ktorý z neho vychádza. Dodržiavanie týchto kódexov však nie je právne vynútiteľné, a preto majú zmluvné strany (pri dodržaní všeobecných ustanovení právneho poriadku) zmluvnú voľnosť pri úprave vzájomných vzťahov.

Prečítajte si tiež: Podmienky kúpnej zmluvy bytu

Okrem obchodnoprávnych aspektov môžu pri uzatváraní franchisingových zmlúv prichádzať do úvahy taktiež verejnoprávne aspekty. Tieto zmluvy je potrebné posúdiť z hľadiska ochrany hospodárskej súťaže - konkrétne, či navrhovaná zmluva nie je tzv. vertikálnou dohodou obmedzujúcou hospodársku súťaž. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie v roku 2004 je u nás priamo aplikovateľné právo hospodárskej súťaže EÚ. Vo franchisingovom sektore je významné nariadenie Komisie EÚ č. 330/2010 o blokových výnimkách týkajúcich sa vertikálnych zmlúv a zosúladeného postupu. Jednou z podmienok pre uplatnenie nariadenia je, že trhový podiel poskytovateľa franchisingu, tzn. franchisora, nepresahuje 30 % na tom trhu, na ktorom poskytovateľ franchisingu predáva a trhový podiel prijímateľa (tzn. franchisanta) nepresahuje 30 % na tom trhu, na ktorom prijímateľ franchisingu nakupuje. V tomto kontexte sa nariadenie venuje podielu na trhu, na ktorom prijímateľ franchisingu nakupuje. Z pohľadu slovenskej legislatívy na ochranu hospodárskej súťaže sú franchisingové zmluvy upravené predovšetkým zákonom o ochrane hospodárskej súťaže č. 136/2001 Z.z., ktorý zakazuje zmluvy narúšajúce hospodársku súťaž, ibaže by ich vplyv na relevantnom trhu vo všeobecnosti nepresiahol 10 %. Tento zákaz sa nevzťahuje na tie zmluvy, ktoré nemôžu mať vplyv na obchod medzi členskými štátmi EÚ, avšak ktoré spĺňajú iné podmienky uvedené v blokovej výnimke ES (ako napr. nariadenie č. 330/2010)). Na súlad s ustanoveniami súťažného práva dohliada Protimonopolný úrad Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave a po vstupe do EÚ aj Európska komisia. Zmluvné strany musia v súčasnosti overiť a rozhodnúť, či boli splnené podmienky pre zákonnú výnimku alebo výnimku na úrovni EÚ. Medzi ďalšie právne normy dôležité pre franchisingové podnikanie patrí tiež zákon o ochranných známkach, devízový zákon a ustanovenia daňových právnych predpisov.

Požiadavky na Zmluvu

Keďže franchisingová zmluva nie je v našich podmienkach právne upravená v žiadnom zo zákonov, stáva sa jediným a základným právnym dokumentom pre zmluvné strany, ktorý upravuje ich vzťah a ukladá im práva či povinnosti. Z tohto dôvodu by franchisingová zmluva mala byť vyhotovená v čo najvyššej možnej kvalite z hľadiska jej obsahu, aby tak v budúcnosti nedochádzalo k zbytočným právnym sporom plynúcim z nedostatočného zmluvného dojednania medzi zmluvnými stranami. To znamená, že čím dokonalejšia bude franchisingová zmluva, tým reálnejšie budú očakávania franchisora a franchisanta ohľadom budúcej spolupráce.

Každá franchisingová zmluva by preto mala spĺňať aspoň nasledujúce požiadavky:

• zabezpečiť franchisantovi riadne užívanie všetkých práv a nehmotných statkov, ktoré mu franchisor prostredníctvom franchisingovej zmluvy predáva a ktorých vlastníkom je franchisor,
• ochrániť zmluvné strany pred prípadným nedovoleným zásahom a poškodením franchisingovej siete zo strany tretej osoby,
• obsahovať popis a podrobné fungovanie franchisingového systému vrátane riadiacich mechanizmov franchisora a oprávnenia kontrolovať činnosť franchisanta spôsobom vyplývajúcim zo zmluvne stanovených podmienok,
• zaistiť franchisantovi riadny výkon jeho podnikateľskej činnosti na báze franchisingovej spolupráce,
• riadne upraviť všetky práva a povinnosti a tiež ďalšie skutočnosti charakterizujúce franchisingový koncept franchisora tak, aby z nedokonalej úpravy nedochádzalo k sporom medzi zmluvnými stranami a prípadne aj ku vzniku škody,
• mať písomnú formu, aby bola zaistená právna istota oboch zmluvných strán.

Pred uzatvorením franchisingovej zmluvy je dobré mať na pamäti, že zmluva musí byť vyvážená a výhodná pre obe zmluvné strany. V porovnaní s klasickými obchodnými zmluvami platí toto pravidlo v prípade franchisingových zmlúv dvojnásobne, nakoľko vyplýva zo samotnej podstaty franchisingu ako systému. Zmluva musí odrážať záujmy oboch zmluvných strán v takmer rovnakom pomere. Napríklad ak zmluva obsahuje ustanovenia o možnosti kontroly činnosti franchisanta zo strany franchisora, mala by obsahovať aj záväzok franchisora dodržiavať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa pri výkone tejto kontroly dozvie. V určitých prípadoch však zmluva bude nevyhnutne naklonená v prospech franchisora, nakoľko ako zakladateľ konceptu je oprávnený chrániť svoje obchodné záujmy a má povinnosť ochraňovať záujmy ostatných členov siete v prípade porušovania pravidiel niektorým z franchisantov. „Franchisingová zmluva je, podľa môjho názoru, jednostranne zameraná zmluva v prospech poskytovateľa franchisingu, avšak ide o bežný štandard. Vyplýva to z jej povahy a účelu, nakoľko poskytovateľ franchisingu disponuje majetkovými hodnotami, ktoré je nútený chrániť,“ konštatuje Michal Stasík, partner Advokátskej kancelárie Maple & Fish Aj franchisorove oprávnenia však musia byť vyvážené voči potrebám a dlhodobým očakávaniam rozrastajúcej sa franchisingovej siete. Zmluvy, ktoré nerešpektujú záujmy franchisantov a neodrážajú ich oprávnené obavy, nefungujú a dokonca často vedú k rozpadu konceptu.

Príprava a Zmeny Zmluvy

Nie je jednoduché koncipovať dobrú franchisingovú zmluvu, preto je vhodné obrátiť sa na odborníkov, ktorí majú v tejto oblasti skúsenosti. Mnoho budúcich franchisantov sa snaží ušetriť náklady podpísaním zmluvy bez toho, aby sa s niekým poradili. Ak však potom narazia na nejaký problém, či sa dostanú do sporu s franchisorom, žiadajú odborníka o pomoc. Väčšinou je však už neskoro. Franchisant by určite nemal podceňovať uzatváranie franchisingovej zmluvy a predtým, ako ju podpíše, mal by sa poradiť s právnikom alebo franchisingovým poradcom a v prípade nesúhlasu s niektorými ustanoveniami požiadať franchisora o ich úpravu. Hoci veľa franchisingových zmlúv (najmä v prípade veľkých zahraničných konceptov) neumožňuje úpravy, seriózny franchisor by mal franchisantovi aspoň vedieť vysvetliť, prečo trvá na danom ustanovení v zmluve a aký je jeho význam. „Aj keď franchisingová zmluva môže byť často (najmä pri veľkých nadnárodných spoločnostiach) nemenná, považujem za nevyhnutné vyhľadať právnika, ktorý sa v tejto oblasti orientuje. Konzultácia je potrebná najmä preto, že skúsený odborník vysvetlí budúcemu franchisantovi jeho práva, povinnosti či hroziace sankcie. Nejde ani tak o pripomienkovanie zmluvy, ale o vysvetlenie a pochopenie toho, aké povinnosti podnikateľovi zo zmluvy vyplývajú a aké mu hrozia riziká. Je potrebné si uvedomiť, že franchising obsahuje častokrát striktné pravidlá, ktoré sa musia dodržiavať. Či už v oblasti marketingu, školení alebo v ďalších oblastiach. Ide najmä o pochopenie povinností, ktoré bude mať prijímateľ franchisingu v rámci zmluvného vzťahu“ prízvukuje Michal Stasík.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty kúpnej zmluvy s doživotným užívaním

Napriek tomu, že sa zamietnutie úprav v zmluve zo strany franchisora môže zdať niekedy nepochopiteľné, treba sa na to pozrieť aj z jeho strany. Nemennosť zmlúv zabezpečuje, že podmienky medzi jednotlivými členmi siete zostávajú rovnaké. Ak chce sieť efektívne fungovať, musí mať zabezpečené rovnaké pravidlá pre všetkých. V prípade, že by franchisor povolil úpravy niektorému z franchisantov, mohol by tým nastaviť nebezpečný precedens. Stratil by sa jeden z hlavných znakov a účelov celého franchisingového podnikania, ktorým je práve spomínaná jednotnosť. Zmeny v zmluve by napríklad mohli umožniť niektorému z franchisantov predávať iné produkty a poskytovať iné služby. „Podstatou franchisingu je, aby zákazník v každej prevádzke siete dostal rovnaké produkty a rovnakú zákaznícku skúsenosť. To by bez dodržania určitej zmluvnej jednotnosti nebolo možné. Nevylučujem však ani to, že by poskytovateľ franchisingu pripustil určité zmeny v rámci zmluvy. Hoci je to bežné skôr pri menších lokálnych konceptoch,“ dopĺňa Michal Stasík.

Okrem toho, že riadiť takúto nejednotnú sieť plnú výnimiek je pre každého franchisora nočnou morou, môže to mať navyše za následok nespokojnosť členov siete, ktorí by automaticky predpokladali, že ostatní majú lepšie podmienky pre spoluprácu. Rozdielne podmienky v jednotlivých lokalitách a regiónoch (napr. kúpna sila, odbytový potenciál, konkurenčné prostredie, náročná logistika) si niekedy môžu vynútiť primeranú úpravu ekonomických podmienok franšízy - napr. rozdielne stanovenie výšky alebo spôsobu výpočtu franchisingových poplatkov, prípadne ich postupný nábeh v závislosti od predpokladanej nábehovej krivky obratu a ziskovosti konkrétnej franšízovej prevádzky. Podobne to platí aj pre dispozičné riešenie, vizuál prevádzok a pod. Z objektívnych (napr. stavebnotechnických dôvodov) niekedy nemôžu byť všetky prevádzky rovnaké. Rozumný a korektný franchisor by mal takéto úpravy akceptovať. Jozef Šétaffy, prezident Slovenskej franchisingovej asociácie

Obsah Zmluvy

Vzhľadom na to, že formy a koncepty franchisingu sa líšia, neexistuje žiaden všeobecný vzor franchisingovej zmluvy. Pre každý prípad je potrebné pripravovať franchisingovú zmluvu osobitne s ohľadom na povahu konceptu a formu spolupráce.

Každá franchisingová zmluva by mala obsahovať úpravu nasledujúcich bodov:

• identita zmluvných strán,
• stanovenie typu spolupráce zmluvných partnerov,
• predmet a účel zmluvy vrátane ustanovenia o používaní typických znakov konceptu franchisora - ochranné známky, obchodné meno, logo a pod.
• rozsah zmluvy a špecifikácia predávaných výrobkov alebo poskytovaných služieb,
• práva a povinnosti franchisora,
• práva a povinnosti franchisanta,
• tovar alebo služby, ktoré budú dodávané franchisantovi
• dodacie a platobné podmienky,
• franchisingové poplatky,
• školenie franchisanta a jeho zamestnancov,
• predkupné právo franchisora a podmienky predaja či postúpenia franchisingového podniku,
• teritórium, v ktorom bude franchisant pôsobiť, prípadne územná exkluzivita,
• právo franchisora prispôsobiť franchisingový systém prípadným novým podmienkam,
• dĺžka trvania zmluvy a možnosti jej ukončenia alebo predĺženia,
• následky ukončenia zmluvy a vzájomné vysporiadanie.

Franchisingová zmluva býva rozsiahlym dokumentom, nakoľko pojednáva o mnohých právnych skutočnostiach, ako napríklad o udelení franchisingovej licencie, majetkových právach, príjmoch z prenájmu, jednotlivých právach a povinnostiach franchisora či franchisanta a tiež o tom, čo sa stane, ak franchisant bude chcieť predať svoj podnik. Jej súčasťou by mal byť tiež franchisingový manuál, v ktorom je do detailov popísaný franchisingový systém franchisora. Okrem toho sa k nej často prikladajú ešte rôzne doklady, ako osvedčenie o registrácii ochrannej známky, grafické znázornenie loga a pod. Minimálny rozsah ustanovení, ktoré by mala franchisingová zmluva obsahovať, stanovuje Európsky kódex etiky franchisingu. Je záväzný pre všetky národné asociácie, ktoré sú členmi Európskej franchisingovej federácie, a nadväzne pre členov týchto asociácií.

Prečítajte si tiež: Vzor kúpnej zmluvy pre dve osoby

Okrem práv a povinností franchisanta je dôležité, aby zmluva obsahovala ustanovenia ohľadom možného ukončenia či predĺženia franchisingovej zmluvy, a taktiež pojednávala aj o možnosti postúpenia licencie na tretiu osobu. „Postúpenie franchisingovej licencie na tretiu osobu je zväčša možné len so súhlasom franchisora. Častokrát nie je dokonca možné zmeniť ani vlastnícku štruktúru spoločnosti bez súhlasu poskytovateľa konceptu,“ dopĺňa Michal Stasík, partner Advokátskej kancelárie Maple & Fish. Franchisingové zmluvy sa uzatvárajú na dlhé obdobia (zvyčajne 5-10 rokov) a ak by došlo k situácii, kedy bude franchisant nútený riešiť ukončenie podnikania pod danou značkou, mal by si byť vedomý možností, ktoré má. Vo franchisingu totiž nie je možné v prípade neúspechu len jednoducho vystúpiť z franchisingovej siete, ale tento proces sa spája s viacerými administratívne a finančne náročnými aspektami.

#

tags: #maple #and #fish #kúpna #zmluva #vzor