Práceneschopnosť a výpočet dôchodku na Slovensku

Článok sa zameriava na problematiku práceneschopnosti (PN) a jej vplyv na výpočet dôchodku na Slovensku. Rozoberá zmeny v legislatíve, nároky poistencov, liečebný režim, kontrolu dodržiavania PN, a tiež prepojenie PN s invalidným dôchodkom. Súčasťou je aj vysvetlenie výpočtu nemocenskej dávky a faktory ovplyvňujúce výšku dôchodku.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. januára 2024 nastali významné zmeny v procese vystavovania práceneschopnosti, ktoré priniesli zjednodušenie pre pacientov, zamestnávateľov i lekárov. Hlavnou zmenou je plne elektronické vystavovanie a ukončovanie PN vo všetkých ambulanciách a nemocniciach (ePN). Pacient už nie je povinný doručovať zamestnávateľovi žiadne papierové potvrdenia, pretože komunikácia prebieha elektronicky medzi lekárom, pacientom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom. ePN môže vystaviť lekár bez ohľadu na špecializáciu, ktorý pacienta uznal za práceneschopného. Lekár, ktorý pacienta uznal za schopného práce, môže ePN ukončiť. Pacient môže byť uznaný za práceneschopného aj spätne, maximálne však za tri kalendárne dni.

Čo robiť, ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN:

• Neprenášate a nedoručujete žiadne potvrdenia o práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni.
• Nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské.
• Nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské.
• Neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.

Zmeny v práceneschopnosti od roku 2026

Od 1. januára 2026 prichádzajú ďalšie zásadné zmeny v práceneschopnosti. Zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto doterajších 10). Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa PN. Maximálna denná nemocenská dávka sa zvýši na približne 55,11 €. Zvýši sa aj kontrola a uznávanie PN v krátkom čase po sebe.

Nároky počas práceneschopnosti

Nároky pacienta počas PN sa líšia v závislosti od jeho postavenia - či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v ochrannej lehote. Pre výpočet výšky nemocenského je potrebné určiť vymeriavací základ, z ktorého sa dávka vypočíta.

Zamestnanec

• Prvé tri dni PN: náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
• Štvrtý až štrnásty deň: náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
• Od pätnásteho dňa: nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavací základ zamestnanca je zjednodušene povedané jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec pracoval u súčasného zamestnávateľa počas celého predchádzajúceho roka, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy za predchádzajúci rok. Ak pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy počas tohto obdobia.

Prečítajte si tiež: Dôchodok a práceneschopnosť

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO)

• Prvé tri dni PN: nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
• Od štvrtého dňa: nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba

• Prvé tri dni PN: nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
• Od štvrtého dňa: nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.

Osoba v ochrannej lehote

Ochranná lehota je obdobie po zániku nemocenského poistenia (napr. po skončení pracovného pomeru), počas ktorého má osoba nárok na nemocenské, ak ochorie alebo utrpí úraz. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia. V prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.

• Prvé tri dni PN: nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
• Od štvrtého dňa: nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Výplata nemocenského

Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená maximálne 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch). Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár elektronicky potvrdí „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze).

Dĺžka vyplácania nemocenského

Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN, ak medzi nimi neuplynulo 26 týždňov. Práceneschopnosť môže trvať aj dlhšie ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského.

Prečítajte si tiež: Ako funguje maródka pre podnikateľov a dôchodcov?

Liečebný režim

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je pacient povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom. V opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada.

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky, spravidla v rozsahu štyroch hodín denne. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť si základné potraviny alebo lieky.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ. Ak kontrolór pacienta nezastihne doma, mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť.

Ukončenie PN

Ak posudkový lekár rozhodne o ukončení PN, ošetrujúci lekár je povinný vytvoriť elektronický záznam o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Posudkový lekár môže ukončiť PN, ak má za to, že pacient nie je skutočne práceneschopný a dlhodobo poberá dávky bez riadneho dôvodu. Od januára 2026 sa rozširujú právomoci posudkových lekárov.

PN a invalidita

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského.

Prečítajte si tiež: Dávky počas PN pred dôchodkom

Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku. Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody do Sociálnej poisťovne.

Vplyv PN na pracovný pomer

Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší. Aj počas práceneschopnosti sa môže pracovný pomer skončiť dohodou, alebo uplynutím doby, pokiaľ bol dohodnutý na dobu určitú.

Zrušenie výnimky z platenia odvodov z odmien počas PN

Do 31.12.2025 platilo, že ak zamestnanec dostal odmenu počas PN alebo materskej, z tohto príjmu sa neplatili sociálne odvody, len symbolické úrazové poistenie. Od 1. januára 2026 sa ruší výnimka z platenia sociálnych odvodov z odmien vyplatených zamestnancovi počas PN, materskej, či OČR. Po novom sa z týchto príjmov budú odvádzať plné sociálne odvody.

Mýty o výpočte dôchodku

Častým mýtom je, že výška dôchodku sa vypočíta jednoducho ako SD = 1 (POMB vypočítaný z priemernej mzdy) x 46 (rokov dôchodkového poistenia medzi 16 až cca 63 rokmi veku) x 18,7434 (ADH platná v roku 2025). V skutočnosti je to oveľa komplexnejšie. Dlhodobo nezamestnaný nemá nárok na starobný dôchodok vôbec.

Do roku 2003 sa výška dôchodku určovala z piatich "najsilnejších" rokov občana, vybraných z posledných 10 rokov pred odchodom do dôchodku. Od roku 2004 však platí, že na výšku dôchodku má vplyv fakticky celoživotný príjem poistenca. Presnejšie povedané, "POMB" (priemerný osobný mzdový bod) sa určuje za tzv. To znamená, že na výšku dôchodku majú vplyv vymeriavacie základy poistenca, počnúc rokom 1984.

Výpočet dôchodku - podrobnejšie

Pri výpočte dôchodku je podstatnou veličinou "POMB", teda priemerný osobný mzdový bod. Ten sa určuje za tzv. Napríklad, muž narodený začiatkom roku 1963, ktorý pôjde do dôchodku koncom roka 2026, bude mať rozhodujúce obdobie stanovené tak, že bude končiť rokom 2025. Na výške jeho vymeriavacieho základu, resp. Ak mu bude povedzme v septembri 2026 končiť pracovný pomer a pri odchode zo zamestnania dostane zaujímavé odstupné alebo odchodné (z čoho sa zaplatia vysoké odvody) - do lepšieho dôchodku sa mu to nepremietne.

Často sa objavujú otázky, či sa oplatí vyplácať si vo vlastnej s. r. o. čo najvyššie odmeny, ak poistencovi chýba do dôchodku ešte niekoľko rokov. Odpoveď znie: Áno, čím viac rokov dôchodkového poistenia občan získa, tým bude jeho dôchodok vyšší. Tu je však podstatné, za akú cenu bude mať poistenec dôchodok vyšší, koľko ho to bude stáť. Čím viac rokov dôchodkového poistenia získa, tým viac zaplatí na odvodoch.

Zjednodušene platí: Každé euro, ktoré odvediete do Sociálnej poisťovne, sa vám vráti v podobe vyššieho dôchodku približne po 17 rokoch poberania dôchodku. Až na výnimky - takou je doplatenie poistného na dôchodkové poistenie za roky 2004, 2005, 2006.

Pri dôchodkoch z druhého piliera je to jasné - tie sú "zásluhové", čím viac príspevkov, z čím vyšších vymeriavacích základov odvádzate, tým viac si v druhom pilieri nasporíte. Zásluhovosť sa premieta do samotného vzorca pre výpočet dôchodku, SD = POMB x ODP x ADH … čím vyššie POMB máte, teda čím vyššie odvody ste platili, tým vyšší bude váš dôchodok.

Ak váš POMB, teda priemerný osobný mzdový bod, ktorý je vypočítaný ako priemer osobných mzdových bodov za jednotlivé roky, presahuje hodnotu 1,25, tak z časti nad 1,25 sa do výpočtu dôchodku započíta len 68 %. Naopak, ak váš POMB nedosahuje hodnotu 1,00 - pri výpočte dôchodku sa vaše POMB zvýši o 20 % hodnoty chýbajúcej do 1,00.

Nemocenská dávka - doplnkové informácie

Nemocenská dávka je druh dávky zo sociálneho poistenia, ktorá sa vypláca zamestnancovi, samostatne zárobkovo činnej osobe alebo dobrovoľne poistenej osobe, ak boli pre chorobu alebo úraz ošetrujúcim lekárom uznaní dočasne práceneschopnými alebo im bola nariadená karanténa. Do roku 2026 Sociálna poisťovňa vyplácala zamestnancom nemocenskú dávku od 11. dňa, od roku 2026 ju vypláca až od 15. dňa. To znamená, že prvých 14 dní práceneschopnosti musí zamestnancovi vyplácať náhradu mzdy jeho zamestnávateľ. V prípade, že sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok, vypláca sa nemocenská dávka v polovičnej výške.

Nemocenské sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pri zamestnancoch je to hrubá mzda, z ktorej platia sociálne odvody. Pri živnostníkoch a dobrovoľne poistených je to vymeriavací základ. Vo väčšine prípadov sa berie hrubá mzda resp. vymeriavací základ z predchádzajúceho kalendárneho roka. Výška nemocenskej má aj svoju maximálnu hranicu. Určuje ju takzvaný maximálny denný vymeriavací základ, ktorý sa mení vždy k 1. januáru daného roka.

Nemocenská dávka sa vypláca prednostne na účet príjemcu nemocenského v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Dávky sa vyplácajú spravidla do konca mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa nemocenské vypláca.

tags: #marodka #a #výpočet #dôchodku