
Rodičovstvo predstavuje významný životný míľnik, ktorý prináša radikálne zmeny a ovplyvňuje ako osobné, tak aj kariérne smerovanie. Tento článok sa podrobne zaoberá špecifickými podmienkami, ktoré sa týkajú materskej dovolenky v kontexte pracovnej zmluvy na dobu určitú. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právach a povinnostiach zamestnancov a zamestnávateľov, ako aj o súvisiacich aspektoch, ako je návrat do zamestnania, ochrana zamestnancov a rôzne možnosti ukončenia pracovného pomeru.
Rodičia, ktorí čerpajú materskú, otcovskú alebo rodičovskú dovolenku, požívajú zo zákona špeciálnu ochranu. Zákonník práce jasne rozlišuje medzi podmienkami návratu do zamestnania po materskej/otcovskej dovolenke (§ 157 ods. 1) a návratom po rodičovskej dovolenke (§ 157 ods. 2).
Po ukončení materskej alebo otcovskej dovolenky má zamestnávateľ povinnosť zaradiť zamestnanca späť na jeho pôvodné miesto výkonu práce a pracovisko. V prípade, že to nie je možné, je zamestnávateľ povinný ponúknuť zamestnancovi inú prácu, ktorá zodpovedá jeho pracovnej zmluve.
Podobne ako pri návrate z materskej/otcovskej dovolenky, aj po skončení rodičovskej dovolenky musí zamestnávateľ zaradiť zamestnanca na pôvodné pracovné miesto a pracovisko. Ak to nie je možné, zamestnávateľ je opäť povinný ponúknuť inú prácu, ktorá je v súlade s pracovnou zmluvou.
Zamestnanec má povinnosť písomne oznámiť zamestnávateľovi ukončenie rodičovskej dovolenky, a to minimálne jeden mesiac pred plánovaným návratom do práce (§ 166 ods. 3 ZP). Táto oznamovacia povinnosť sa vzťahuje aj na nástup, prípadne na akékoľvek zmeny súvisiace s materskou alebo rodičovskou dovolenkou, vrátane jej prerušenia.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre materskú dávku
Pracovný pomer na dobu určitú sa vyznačuje tým, že jeho trvanie je vopred stanovené a končí uplynutím dohodnutej doby (§ 48 ZP). Zákonník práce v § 48 ods. 2 stanovuje, že pracovný pomer na určitú dobu je možné dohodnúť maximálne na dva roky. Na rozdiel od pracovného pomeru na dobu neurčitú, pri skončení pracovného pomeru na určitú dobu (v deň, ktorý je posledným dňom pracovného pomeru) nie je potrebné prerokovanie so zástupcami zamestnancov.
Pri uzatváraní pracovného pomeru na dobu určitú je nevyhnutné, aby mala pracovná zmluva písomnú formu. V zmysle § 48 ods. 1 Zákonníka práce platí, že ak v pracovnej zmluve nie je výslovne určená doba jej trvania alebo ak pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu, považuje sa pracovný pomer za dohodnutý na neurčitý čas.
Pri opätovnom predĺžení alebo dohodnutí pracovného pomeru na dobu určitú platí obmedzenie uvedené v § 48 ods. 4 Zákonníka práce, podľa ktorého je možné pracovný pomer predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac dvakrát v priebehu dvoch rokov. Na ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky sa vyžaduje vecný dôvod. Vecné dôvody sú taxatívne vymenované v § 48 ods. 4 Zákonníka práce.
Zamestnávateľ má teda možnosť uzatvoriť prvú pracovnú zmluvu na určitú dobu bez vecného dôvodu najdlhšie na dva roky. Po uplynutí tejto doby už nemôže pracovnú zmluvu opätovne predlžovať bez uvedenia vecného dôvodu. Zákonník práce vyžaduje, aby sa vecný dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu uviedol priamo v pracovnej zmluve. Ak by pracovná zmluva neobsahovala vecný dôvod, pracovný pomer by sa považoval za pracovný pomer na neurčitý čas z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok.
Pracovný pomer na dobu určitú končí uplynutím dohodnutej doby, a to aj v prípade, že je zamestnanec práceneschopný alebo na materskej dovolenke. V týchto prípadoch sa neuplatňujú ustanovenia § 64 o zákaze výpovede v tzv. ochrannej dobe.
Prečítajte si tiež: Príspevok na rekreáciu
Pri pracovnom pomere na dobu určitú je možné dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je upravená v ustanovení § 45 Zákonníka práce. Skúšobná doba je najviac tri mesiace, s výnimkou vedúcich zamestnancov, kde môže byť stanovená maximálna dĺžka na šesť mesiacov. Ak skúšobná doba nie je dohodnutá písomne, je neplatná.
Zamestnanec, ktorému skončil pracovný pomer na dobu určitú uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý, nemá nárok na odstupné. Ak by však pred uplynutím dojednanej doby došlo k skončeniu pracovného pomeru z dôvodov uvedených v § 76 Zákonníka práce (napr. z organizačných dôvodov zamestnávateľa), zamestnancovi by vznikol nárok na vyplatenie odstupného. Zamestnávateľ a zamestnanec sa však môžu v pracovnej zmluve dohodnúť na vyplatení odstupného aj v prípade, že zákonný nárok nevznikol.
Aj keď pracovný pomer na dobu určitú primárne končí uplynutím času, je možné ho ukončiť aj inými spôsobmi pred uplynutím dohodnutej doby, napríklad dohodou alebo výpoveďou.
Na to, aby došlo k skončeniu pracovného pomeru na dobu určitú uplynutím tejto doby, nie je potrebné prerokovanie so zástupcami zamestnancov a zamestnávateľ nemá povinnosť ponúknuť zamestnancovi iné voľné pracovné miesto. Zamestnávateľovi však zákon nezakazuje ponúknuť zamestnancovi iné pracovné miesto, ak je s jeho prácou spokojný.
Ak má zamestnankyňa pracovnú zmluvu na dobu určitú, jej pracovný pomer končí uplynutím dohodnutej doby aj počas poberania materského a materskej dovolenky. Na pracovný pomer na dobu určitú sa totiž nevzťahuje ochranná doba, teda zákaz výpovede.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre materskú a rodičovský príspevok
Materské nevypláca zamestnávateľ, ale Sociálna poisťovňa. Podmienky vzniku nároku na vyplácanie materského sú uvedené v § 48 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Ochranná doba sa uplatňuje len pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa. To znamená, že zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, napríklad počas tehotenstva, materskej alebo rodičovskej dovolenky, dočasnej pracovnej neschopnosti alebo karantény.
Pracovný pomer na zastupovanie počas materskej alebo rodičovskej dovolenky je vždy pracovným pomerom na dobu určitú. Pracovný pomer zastupovaného zamestnanca nezaniká, iba sa počas prekážky nevykonáva aktívne.
Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne inak a odmieta zaradiť vracajúceho sa zamestnanca na jeho pôvodnú prácu a pracovisko s argumentom, že je obsadené zamestnancom na dobu neurčitú, vzniká prekážka v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 1 Zákonníka práce. Ak sa chce zamestnávateľ vyhnúť komplikáciám, je vhodné, ak na zastupovanie zamestnanca na rodičovskej dovolenke využije pracovný pomer na dobu určitú na jeho zastupovanie (§ 48 ods. 4 písm. a Zákonníka práce).
Okrem pracovného pomeru na dobu určitú je možné uzavrieť aj pracovný pomer na dobu neurčitú. Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu.
Jedným zo spôsobov skončenia pracovného pomeru je výpoveď. Pracovný pomer môže ukončiť výpoveďou zamestnanec aj zamestnávateľ. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnanec môže dať výpoveď z akéhokoľvek dôvodu, zamestnávateľ len z dôvodov uvedených v zákone.