Materský príspevok a doktorand: Podmienky a aktuálny stav

V príspevku sa zameriame na súčasné postavenie doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia, s dôrazom na podmienky nároku na materský príspevok a súvisiace aspekty sociálneho a zdravotného poistenia. Analyzujeme zmeny, ktoré nastali v postavení doktoranda po 1. septembri 2007, a ich dopad na nárok na dávky a príspevky.

Zmena postavenia doktoranda od roku 2007

Novelizáciou ustanovení Zákona o vysokých školách (ZVŠ) zákonom č. 363/2007 Z. z. sa zmenilo postavenie doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia. Naďalej mu vysoká škola poskytuje štipendium, ale od 1. septembra 2007 nemá postavenie zamestnanca. Táto zmena mala zásadný vplyv na sociálne a zdravotné poistenie doktorandov.

Doktorandské štúdium ako štúdium 3. stupňa

Podľa § 2 ods. 5 ZVŠ je doktorandský študijný program študijným programom 3. stupňa. Zameriava sa na získanie poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého a umeleckého poznania a najmä na vlastnom príspevku študenta k nemu, ktorý je výsledkom vedeckého bádania a samostatnej tvorivej činnosti v oblasti vedy alebo techniky alebo samostatnej teoretickej a tvorivej činnosti v oblasti umenia. Absolventi doktorandského študijného programu získavajú vysokoškolské vzdelanie 3. stupňa. Štúdium prebieha podľa individuálneho študijného plánu pod vedením školiteľa.

Sociálne a zdravotné poistenie doktorandov

Povinnosti vysokej školy

Vysoká škola nie je povinná odvádzať za doktorandov v dennej forme doktorandského štúdia poistné na sociálne poistenie a preddavky na poistné na zdravotné poistenie, pretože sa nepovažujú podľa ZVŠ za zamestnancov. Ak chcú byť poistení, musia si poistné na sociálne poistenie platiť sami ako dobrovoľne poistené osoby.

Poistenci štátu

Podľa zákona č. 594/2007 Z. z., ktorý s účinnosťou od 1. januára 2008 novelizoval Zákon o zdravotnom poistení (ZZP), sa doktorandi považujú za poistencov štátu. Podľa § 11 ods. 8 písm. u) ZZP platí poistné štát za študenta doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia, ak celková dĺžka jeho doktorandského štúdia neprekročila štandardnú dĺžku štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme a nezískal už vysokoškolské vzdelanie 3. stupňa alebo nedovŕšil vek 30 rokov. Aby štát zaplatil za doktoranda poistné na zdravotné poistenie, musí splniť všetky podmienky ustanovené v ZZP:

Prečítajte si tiež: Ako rozdeliť materskú dávku

• Nezískanie už vzdelania 3. stupňa.
• Nedovŕšenie veku 30 rokov.

Doktorand už nie je považovaný za zamestnanca. Znamená to, že nie je poistený ako zamestnanec, vysoká škola sa nepovažuje na účely ZZP za jeho zamestnávateľa a zo štipendia sa neplatí poistné na zdravotné poistenie. Na účely ZZP má postavenie poistenca štátu, a to rovnako ako študenti vysokoškolského štúdia 1. a 2. stupňa. Na účely platenia preddavkov na poistné na zdravotné poistenie sa za zamestnancov nepovažujú osoby, ktoré vykonávajú pre zamestnávateľa práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Preddavky na poistné na zdravotné poistenie doktorand neplatí, pretože sa považuje podľa § 11 ods. 8 písm. u) ZZP za poistenca štátu.

Sociálne poistenie a doktorandi

Podľa zákona č. 555/2007 Z. z., ktorý s účinnosťou od 1. januára 2008 novelizoval Zákon o sociálnom poistení (ZSP), sa doktorand v dennej forme doktorandského štúdia nepovažuje za zamestnanca. Nie je poistený ako zamestnanec a vysoká škola sa nepovažuje na účely ZSP za jeho zamestnávateľa, neodvádza zaňho zo štipendia poistné do Sociálnej poisťovne a ak je doktorand aj v II. pilieri dôchodkového systému, tak Sociálnej poisťovňa neuhrádza ani príspevky na jeho osobný dôchodkový účet do II. piliera.

Pre jednotlivé druhy dobrovoľného poistenia je možné rozhodnúť sa samostatne, napríklad je možné zvoliť si len dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Ak sa doktorand rozhodne pre niektorý druh dobrovoľného poistenia, prihlási sa do Sociálnej poisťovne ako dobrovoľný platiteľ prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby (RLFO). Ak sa doktorand nerozhodne pre uvedené dobrovoľné poistenia, nebude mať nárok na zodpovedajúce dávky zo sociálneho poistenia. Netýka sa to nároku na invalidný dôchodok za podmienok určených v ZSP.

Vplyv doktorandského štúdia na nemocenské poistenie a materské

Od 1. januára 2008 nie je obdobie dennej formy doktorandského štúdia obdobím nemocenského poistenia, čoho dôsledkom je, že doktorandovi nevzniká nárok na dávky nemocenského poistenia. Pre doktorandky, ktoré plánujú po ukončení doktorandského štúdia materstvo, stojí za zváženie prihlásiť sa ako dobrovoľný platiteľ na nemocenské poistenie, aby si tak zabezpečili nárok na materské vo vyššej sume, ako sa poskytuje rodičovský príspevok.

Podmienky nároku na materské

Podľa § 48 ods.1 ZSP má poistenka, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa, nárok na materské vtedy, ak v posledných 2 rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Ak túto podmienku nesplní, patrí jej rodičovský príspevok odo dňa narodenia dieťaťa (od 1. januára 2010 vo výške 164,22 eura), ak splní podmienky ustanovené v zákone č. 571/2009 Z. z. od 1. januára 2024.

Prečítajte si tiež: Váš sprievodca materským príspevkom

Študentka, resp. mladá tehotná žena po skončení štúdia nemá automaticky nárok na dávku tehotenské a prípadne neskôr na dávku materské, ktoré poskytuje Sociálna poisťovňa. Počas štúdia totiž študenti nie sú automaticky nemocensky poistení, iba ak by si napr. sami platili dobrovoľné nemocenské poistenie, čo zväčša nerobia. Sociálna poisťovňa preto pripomína, že podmienkami nároku na tehotenské/materské sú trvanie nemocenského poistenia najmenej 270 dní za posledné dva roky a takisto aj existencia nemocenského poistenia ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie konkrétnej dávky. Výnimkou, kedy nárok na dávku tehotenské a materské študentkám môže vzniknúť, sú iba prípady, ak si počas štúdia platili poistné dobrovoľne.

Na to, aby mala žena po skončení štúdia nárok na dávku tehotenské/materské zo Sociálnej poisťovne, je potrebné, aby bola nemocensky poistená, napr. pracovala ako zamestnanec, bola poistená ako povinne nemocensky poistená SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistená osoba, resp. Ak žena otehotnie počas štúdia, prípadne v krátkej dobe po skončení štúdia (stredoškolského alebo vysokoškolského), pre nárok na dávku materské si do obdobia 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom môže od 1. januára 2024 napočítať obdobie ukončeného štúdia spadajúce do sledovaného obdobia, avšak je potrebné zároveň splniť aj podmienku existencie nemocenského poistenia, príp. trvanie ochrannej lehoty.

Nárok na dávku tehotenské vzniká od začiatku 13. týždňa tehotenstva (od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu) a nárok na materské spravidla od začiatku šiesteho až ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodom. To znamená, že študentka musí byť ku dňu začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu nemocensky poistená alebo jej musí plynúť v tento deň ochranná lehota, aby splnila jednu z podmienok nároku na tehotenské. V prípade materského musí byť nemocensky poistená alebo jej musí plynúť ochranná lehota k začiatku 6. alebo 8. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. Podotýkame, že podmienka 270 dní dva roky spätne sa sleduje v prípade dávky tehotenské k začiatku 13. týždňa tehotenstva.

Materská dovolenka a štúdium

Matka nemá povinnosť byť na materskej dovolenke 14 týždňov, má na ňu nárok, ak spĺňa podmienku, že 270 dní predtým bola nemocensky poistená. Vtedy samozrejme má nárok na materské, ktoré sa vypočítava individuálne na základe jej príjmov zo zamestnania, a to v trvani tých spominanych 14 tyzdnov. Ak je tu viacero takych studentiek, potom ak nie su dobrovolne poistene, dostanu len rodicak odo dna narodenia dietata.

Nárok na materskú dovolenku majú po novom aj matky, ktoré len nedávno ukončili štúdium a pracujú napríklad len pár mesiacov. Do odpracovaných dní sa im totiž bude počítať aj obdobie štúdia. Podmienkou je, že úspešne dokončili strednú alebo vysokú školu. Materská pre študentky má podľa predkladateľov zákona zlepšiť možnosti žien na skĺbenie rodičovstva a pracovného života, obzvlášť pre skupinu vysokoškolsky vzdelaných žien.

Prečítajte si tiež: Všetko o materskom príspevku

Pri materskej platí, že ide o zásluhovú dávku zo sociálneho poistenia. Inak povedané, rodič si ju musí odpracovať. Nárok majú tí z nich, ktorí sú nemocensky poistení v zamestnaní, podnikaní alebo si odvody platia dobrovoľne. Do úvahy sa berie aj ochranná lehota, ktorá trvá trvá osem mesiacov, ak žena skončila v práci už v tehotenstve. Vo všetkých prípadoch musí rodič platiť nemocenské poistenie minimálne 270 dni v posledných dvoch rokoch pred pôrodom.

Obzvlášť špecifickou skupinou sú podľa predkladateľov doktorandky, ktoré študujú dlhšie a školu skončia vo vyššom veku. Vzhľadom na to, že nie sú nemocensky poistené, sa po ukončení doktorandského štúdia musia zamestnať, aby im nárok na materské vznikol. Tým podľa poslancov dochádza k zvyšovaniu veku rodičiek. Po novom sa pre absolventky podmienky zmenili tak, že ak sa po úspešnom ukončení školy a pred žiadosťou o materskú stihnú zamestnať, alebo budú v ochrannej lehote, bude sa do spomínaných 270 dní počítať aj obdobie ich štúdia.

Príklady

Povedzme, že žena úspešne dokončí strednú školu v máji tohto roka. Hneď od júna sa zamestná a na september jej lekár stanoví deň pôrodu. Keby sa to za rovnakých podmienok stalo minulý rok, nárok na materskú by nemala. Po novom jej Sociálna poisťovňa k trom odpracovaným mesiacom započíta aj ďalších šesť mesiacov, ktoré pred zamestnaním strávila štúdiom. Materskú dostane dokonca aj v prípade, že v práci skončí po pár dňoch.

Materská pre študentky môže pomôcť aj ženám, ktoré napríklad v máji úspešne dokončia strednú školu, počas leta si nájdu prácu a v septembri nastúpia na vysokú školu a budú pracovať popri štúdiu. Ak by takáto študentka mala rodiť napríklad v decembri tohto roka, vznikne jej nárok na materskú. Iný prípad je, ak má žena očakávaný deň pôrodu stanovený na začiatok februára tohto roka a skôr. Sociálna poisťovňa upozorňuje, že musí ísť o úspešne ukončené štúdium.

Nárok na materskú vzniká od začiatku šiesteho týždňa pred pôrodom a spravidla sa poberá 34 týždňov. Samotná materská pre študentky sa bude vo väčšine prípadov počítať z takzvaného pravdepodobného vymeriavacieho základu. Ten sa používa vtedy, keď niekto nie je zamestnaný dlhodobo alebo je na péenke. Pri výpočte sa totiž spravidla používa mzda, ktorú žena zarábala v predchádzajúcom roku. Ak zarába napríklad tisíc eur, jej denný vymeriavací základ bude zhruba 33 eur. Výška materského sa potom počíta ako 75 percent z vymeriavacieho základu.

Za 30-dňový mesiac potom matka na materskej dostane vyše 742 eur a za mesiac, ktorý má 31 dní, dostane vyše 767 eur. Pre porovnanie, maximálny denný vymeriavací základ je v tomto roku na úrovni 85,7425 eura. Rodičia dosiahnu maximálnu výšku materskej len v prípade, že majú dostatočne vysoký príjem. Po novom by museli zarábať aspoň 2 608 eur mesačne v hrubom, čo je dvojnásobok priemernej mzdy z roku 2022.

Materská pre otca

Na materskú môže nastúpiť otec dieťaťa, pričom matka je povinná byť na materskej 14 týždňov dokopy, pričom matka si musí vybrať prvých 6 týždňov po pôrode (zvyšných 8 týždňov materskej si matka musí vybrať do uplynutia 34 týždňov odo dňa vzniku nároku na materskú). Potom môže nastúpiť na "materskú" dovolenku otec, ale zároveň nesmie mať iný príjem (počas rodičovskej dovolenky je tento súbeh možný, ale počas materskej nie). Príjem otca počas materskej sa nesleduje iba v prípade, že otec je SZČO. Ak je otec zamestnanec, tak v zákone sa píše o absencii príjmu, t.z. žiadny príjem zo zamestnania. Takže, ak je otec riadnym zamestnancom, tak na materskú môže ísť z 34 týždňov 20 (zvyšných 14 matka, iba v prípade, že by zomrela alebo bola vážne chorá, tak sa to mení). Tých 20 týždňov však nemôže pracovať a teda ani nemá príjem, pričom materská je vždy menej ako plat.

Iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské.

Je dôležité prerátať, či sa oplatí manžela poslať na materskú. Materská sa vypláca z nemocenského poistenia ako náhrada príjmu, podobne ako PN alebo ošetrovné.

Rodičovský príspevok

Rodičovský príspevok je dávka, ktorú nevypláca Sociálna poisťovňa, ale Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) a nie je nijako viazaná na predchádzajúce odvody do sociálnej poisťovne (preto rodičovský príspevok môžu poberať všetci bez ohľadu na to koľko prispeli do odvodového systému sociálnej poisťovne).

Kombinácia štipendia a rodičovského príspevku

Ak doktorandka preruší štúdium, má nárok len na rodičovský príspevok. Ak sa vráti do školy, bude dostávať štipendium aj rodičovský príspevok. Veľa závisí od školiteľa, či to bude akceptovať, ak doktorandka pokračuje v štúdiu bez prerušenia.

Daňové aspekty doktorandského štúdia

Podľa zákona č. 621/2007 Z. z., ktorý s účinnosťou od 1. januára 2008 novelizoval Zákon o dani z príjmov (ZDP), je štipendium, teda príjem plynúci doktorandom z doktorandského štúdia, príjmom oslobodeným od dane z príjmov, ktorý nevstupuje do ročného zúčtovania ani do daňového priznania. Štúdium v dennej forme doktorandského štúdia sa na daňové účely, rovnako ako aj na účely sociálneho a zdravotného poistenia, považuje za 3. stupeň vysokoškolského štúdia.

Nezaopatrené dieťa a daňový bonus

ZoPD nepovažuje doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia za vyživované nezaopatrené dieťa na účely poskytovania prídavku na dieťa. Nie je tak splnená ani podmienka na uplatnenie nároku na daňový bonus. Je to preto, lebo za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie podľa § 4 ods. 1 a ods. 3 ZoPD sa považuje iba vysokoškolského štúdium 1. a 2. stupňa.

Nezdaniteľná časť základu dane na manžela/manželku

Pri uplatňovaní nezdaniteľnej časti základu dane na manžela alebo manželku (ďalej len „NČZDM“) podľa § 11 ods. 3 ZDP sa do vlastného príjmu manžela alebo manželky podľa § 11 ods. 5 ZDP nezahŕňa okrem iných plnení štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie podľa ZoPD. Ide iba o štipendium poskytované študujúcim vysokoškolského štúdia 1. a 2. stupňa okrem externého štúdia.

Dovolenka a pracovnoprávne nároky

Doktorand v dennej forme doktorandského štúdia nemá od 1. septembra 2007 postavenie zamestnanca. Nevzniká mu nárok na dovolenku a na ďalšie nároky, ktoré ustanovuje Zákonník práce pre osoby, ktoré sú u zamestnávateľa zamestnané v pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy.

Vplyv na ďalší pracovnoprávny vzťah

Obdobie doktorandského štúdia má vplyv iba na ďalší pracovnoprávny vzťah, v ktorom sa toto obdobie započíta do období, ktoré ovplyvňujú nárok na dlhšiu ako základnú výmeru dovolenky. Do času trvania pracovného pomeru sa podľa § 103 ods. 5 písm. e) ZP započítava čas doktorandského štúdia. Podľa § 103 ods. 4 ZP nárok na dlhšiu ako základnú výmeru dovolenky je zamestnanec povinný preukázať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom uplatňuje nárok na dlhšiu dovolenku, inak mu nárok na dlhšiu dovolenku za príslušný kalendárny rok zaniká.

Záver

Postavenie doktoranda v dennej forme štúdia prešlo významnými zmenami, ktoré ovplyvnili jeho sociálne zabezpečenie a nároky na dávky. Hoci doktorandi nie sú považovaní za zamestnancov, štát za nich platí zdravotné poistenie za splnenia určitých podmienok. Pre doktorandky plánujúce materstvo je dôležité zvážiť dobrovoľné nemocenské poistenie, aby si zabezpečili nárok na materské. Obdobie doktorandského štúdia sa zohľadňuje pri výpočte nároku na dovolenku v budúcom zamestnaní. Je nevyhnutné, aby sa doktorandi oboznámili so svojimi právami a povinnosťami, aby sa mohli správne rozhodnúť a zabezpečiť si adekvátnu sociálnu ochranu.

tags: #materský #príspevok #doktorand #podmienky